Milí čitatelia! Dovoľte mi ešte naposledy sa k Vám prihovoriť aj touto cestou a v krátkom reporte zhrnúť svoje pôsobenie v duchovenskej službe na Gemeri.
Rozhodnutím zboru biskupov som v auguste 2015 bola po ordinácii v Krupine ustanovená do tejto oblasti za seniorálnu kaplánku. Po svojom príchode som bola ubytovaná na evanjelickej fare v Rožňavskom Bystrom, kde som od vtedajšieho administrátora seniora ThDr. Jerguša Olejára, PhD., dostala poverenie podieľať sa na starostlivosti o duchovný život v tomto cirkevnom zbore. Zbor bol v tom čase administrovaný z Betliara bratom farárom Mgr. Jánom Gdovinom, a to až do októbra roku 2017, kedy som zložila farársku skúšku. Bolo mi veľkou cťou, že som mala tú možnosť slúžiť na mieste,

Od požiaru národnej kultúrnej pamiatky zo 14. storočia hradu Krásna Hôrka ešte 10. marca 2012 nachádzajúcej sa na hornom Gemeri sa už odvtedy hodne popísalo, posľubovalo, ale aj hodne spravilo. Nie však toľko, aby mohol slúžiť už tohto roku návštevníkom. V niektorých periodikách objavil článok o názoroch ministra školstva SR Mareka Maďariča na jeho

Mnohí z nás si bez hudby nevedia predstaviť život. Dôkazom toho, že to tak bolo aj v minulosti je lubenícky zborník, dielo možno neznámeho učiteľa pôsobiaceho na niektorej z vynikajúcich škôl v Gemeri. Súbor skladieb tohto anonymného notovaného rukopisu z druhej polovice 19. storočia, sa pravdepodobne viaže na pôsobenie organistu, ktorý si zapisoval hudbu hrávanú počas bohoslužby v kostole, pri vyučovaní hudby, či pri domácom muzicírovaní. Zachytával hudbu zo svojho okolia hrávanú pri rôznych svetských príležitostiach súkromného a spoločenského života napríklad na zábavách a rodinných oslavách.

Pred niekoľkými dňami ponúkol nám Ing. Marian Slavkay z Rožňavy na uverejnenie svoje spomienky na prácu baníkov železorudných baní na Spiši a Gemeri. Jeho podnet rád využívam a pre našich návštevníkov stránky prijímam jeho návrh priblížiť túto ťažkú prácu v podzemí prostredníctvom veselých i vážnych príhod. Chceme vám takto aj spríjemniť čítanie príspevkov na stránke Maj Gemer poviedkami spomínaného autora. Odporúčam vám hneď sa do nich začítať.

Úvod
V baníctve som pôsobil takmer tridsaťosem rokov. Všeobecne sa hovorí, že „baníčina“ je nebezpečné povolanie a riadna drina. Áno, je. Ale opýtam sa: je horolezectvo bezpečnejšie a menej namáhavé? Podľa mňa je ešte riskantnejšie. Prečo si tento šport ľudia obľúbili? Preto, lebo milujú prírodu, hory, skalné steny, ktoré túžia namáhavým lezením zdolávať, aby dosiahli vytúžený vrchol. Nie každý má takú záľubu. Na to sa človek musí narodiť s túžbou v srdci, zdolávať štíty od Tatier až po Himaláje. Tak isto si človek obľúbi baníctvo, hoci je to povolanie veľmi rizikové. Človek si ho vyberie aj ako zdroj obživy, ale tiež ako koníčka.

Ing. Marian Slavkay ako 15 ročný nastúpil v roku 1950 za baníckeho učňa v Manganorudných baniach Kišovce-Švábovce. V rokoch 1951-53 absolvoval dvojročnú Priemyselnú školu banícku v Spišskej Novej Vsi. 6.7.1953 nastúpil na umiestenku do závodu Petr Bezruč v OKD Ostrava. V roku 1954  prišiel  do Železorudných baní na Gemeri ako banský technik v závode Dobšiná, neskôr bol preložený do závodu v Drnave. Študoval na večernej Priemyselnej škole v Rožňave. Po maturite mu ponúkol podnik štipendium na štúdium na Baníckej fakulte VŠT Košice,  kde  vyštudoval odbor Hlbinné dobývanie a získal kvalifikáciu banského inžiniera.

Súčasťou zbierkového fondu Gemersko-malohontského múzea v Rimavskej Sobote sú aj zbierkové predmety z oblasti prírodných vied. Jeden z nich, dermoplastický preparát volavky popolavej (Ardea cinerea) získaný v roku 2008, je predmetom mesiaca jún.
Volavka popolavá hniezdi v celej Európe okrem jej najsevernejších oblastí. Obýva plytké prírodné a umelé vodné plochy. Najčastejšie hniezdi v kolóniách na stromoch, ale aj kríkoch, prípadne v trstine. Na Slovensku bola ešte koncom 50. rokov bežným hniezdičom, no od tohto obdobia začali mnohé kolónie na stromoch zanikať a počty volaviek poklesli. Následne z územia východného Slovenska takmer vymizla a opäť tu začala hniezdiť vo väčších počtoch až v 90. rokoch 20. storočia.
V Gemeri-Malohonte hniezdi jednotlivo alebo v menších počtoch v blízkosti mnohých vodných nádrží, väčšia hniezdna kolónia sa nachádza pri Ožďanoch. Nehniezdiace vtáky a vtáky v období migrácie môžete vidieť na všetkých vodných nádržiach aj na vodných tokoch, napríklad Rimave a Slanej.