V sobotu sme do Tótkomlósa zavítali v neskorých večerných hodinách, napriek tomu nás vítali tóny hrané “komlóšskou dychovkou“, ktorá oslavovala svoju polstoročnicu. Po ukončení koncertu sme sa ubytovali v Poľovnom dome. 

Nedeľa už tradične patrila Gastronomickému dňu, ktorú zorganizovali Slováci žijúci v Tótkomlósi. Ochutnali sme množstvo typických špecialít a pozreli sme si pestrý kultúrny program. Popoludnie sme strávili na termálnom kúpalisku Ruža.

V pondelok ráno sme zavítali do slovenskej školy a popoludní sme mali krásny zážitok z hodinového sprievodu 19 dychových hudieb zo Slovenska, Maďarska, Srbska, Nemecka. Koniec sprievodu patril spoločnému koncertovaniu – všetky dychovky spoločne zahrali tri skladby. Potom dychovky koncertovali v hlavnom stane. Večer vrcholil koncertom známych maďarských skupín a nezabudnuteľnému 10 minútovému ohňostroju.

Utorok patril slávnostnej spomienke pri soche svätého Štefana. Po maďarskej a slovenskej hymne sa prítomným prihovorila primátorka dr. Rita Garay. Všetci prítomní uložili vence ku soche sv. Štefana. Vedľa sochy sv. Štefana je pamätník, ktorý bol vytvorený za pomoci slovenských partnerských miest Jelšava a Galanta, zobrazujúci ruku a zároveň aj nohu s textom Pane, požehnaj túto zem a každý jej národ. Ku tomuto pomníku sme uložili tiež venček.

Po tejto spomienke sme sa presunuli ku maďarskej škole, kde sa odhaľovala pamätná tabuľa na počesť tomu, že v roku 1949 bolo aj do Tótkomlóša vysťahovaných 150 gréckych detí, ktoré boli umiestnené do maďarských rodín.
Na počesť výročia osídľovania bol v roku 2008 vytvorený pamätník, na ktorom je napísané:

Došli sme...
Kde, otecko?
Do novej domoviny
syn môj drahý.
Tu niet domu, otecko!
Ešte nieto, decko moje.

Zašli sme aj ku pamätníku Pavla Walaského, evanjelického farára, ktorý pôsobil aj v Jelšave a aj v Tótkomlósi. Pri oboch pamätníkoch sme uložili venček.
Po slávnostnom obede sme sa rozlúčili s našimi hostiteľmi a s množstvom zážitkov sme sa vybrali z Dolnej zeme späť na Slovensko.

Gabriela Jakubecová