Na ustanovujúcom valnom zhromaždení sa zvolil hlavný riaditeľ a štyria správcovia, ktorým sa ustanovili povinnosti. Členovia sa uzniesli každoročne komisionálne preskúmať stav záhradiek. Za nezaštepené podpníky sa vyrubovala pokuta. Pokuta sa platila aj za schválne ničenie štepíkov. Krádež ovocia sa trestala palicovaním. Na schôdzach a zhromaždeniach sa prerokúvali otázky týkajúce sa obhospodarovania záhrad so zreteľom na ovocinárstvo. Podstatný obrat v činnosti spolku nastal, keď sa na valnom zhromaždení v roku 1881 uznieslo, aby sa spolok včlenil do Celoštátneho záhradníckeho spolku. Na čele spolku boli vždy osvedčení ovocinári. Dlhoročným riaditeľom spolku bol Samuel Jurin. Za úspešné šírenie ovocinárstva bol v roku 1893 ministerstvom vyznamenaný a finančne ocenený.
Vysokú úroveň činnosti spolku dokumentuje aj skutočnosť, že produkcia zdravého ovocia v Jelšave a okolí bola na prvom mieste v Uhorsku. Po skončení 1. svetovej vojny a vzniku Československa sa činnosť spolku pomaly menila. Odchodom bývalých maďarských úradníkov sa nezmenila len skladba členov, ale aj stanovy spolku, pretože staré poznali aj telesné tresty za krádeže, čo v Československej republike už byť nemohlo. K značnému oživeniu spolku pomohol v 30. rokoch prvej ČSR pán Urban, ktorý sa svojím odborným prístupom zaslúžil o renesanciu pestovania ovocia na moderných základoch. Poučoval, školil, zabezpečoval ošetrovanie ovocných stromov, odkupoval od členov ovocie, najmä jablká. Spolok mal od roku 1926 aj svoju okrúhlu úradnú pečiatku. V tom období bol riaditeľom spolku Mikulás János.
Zmena politického režimu v roku 1938 spolkovú činnosť nebrzdila, ale ani nepodporovala, a tak pomaly upadala. Ani oslobodenie našej vlasti v roku 1945 neprinieslo zmeny v živote spolku, ktorý už existoval viac-menej len formálne. Napriek všetkým zmenám „Čerešníky“ ostali užitočným producentom všetkého druhu ovocia až do konca 50. rokov, kedy sa v Jelšave založilo Jednotné roľnícke družstvo, ktoré si nárokovalo užívacie právo na tieto záhrady. Protesty predsedu, ako aj tajomníka, okresný ani krajský národný výbor nerešpektovali, a tak 15. júla 1962 vtedajší tajomník miestnej pobočky Československého ovocinárskeho zväzu pán Ondrej Majoroš, prípisom na krajskú organizáciu ČSOZ, oznámil rozpadnutie jelšavskej organizácie.
Po sedemnásťročnej nečinnosti spolku, rok 1979 môžeme nazvať rokom záhradkárskej renesancie v Jelšave, kedy sa v termíne 20. apríla uskutočnila ustanovujúca schôdza o založení Základnej organizácie Slovenského ovocinárskeho a záhradkárskeho zväzu v Jelšave. Zvolený bol 7 členný výbor základnej organizácie. K 1. januáru 1981 mala základná organizácia už 100 riadnych členov.
Behom dvoch rokov členovia vytvorili z divokej pastvy záhradkársku osadu. Vysadených bolo okolo 300 ovocných stromov a množstvo kríkov. Kvôli znečisťovaniu ovzdušia magnezitovými úletmi sa záhradkári v súčasnosti venujú viac pestovaniu ovocných kríkov, viniča a zeleniny.
Na počesť 100-ročnej aktívnej činnosti spolku sa 25. októbra 1896 konali veľkolepé oslavy, ktoré boli spestrené výstavou vypestovaného ovocia a následnou ochutnávkou. Jubilejné oslavy 200-ročných dejín organizovaného ovocinárstva v Jelšave sa konalo v roku 1996, kde členovia vyslovili želanie, aby sa ich potomkovia dožili ekologicky čistého ovzdušia a aby 300-ročnica ovocinárskeho spolku v Jelšave bola bohatá na zdravú úrodu ovocia.
Zdroj: MV SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava, AF: Čerešnícky spolok v Jelšave,
Rozsnyói Hiradó rok 1896, 1897, Obvodný notársky úrad v Jelšave