Po štvorročnom štúdiu na Pedagogickom inštitúte v Košiciach začas pôsobil ako učiteľ na základnej škole, neskôr prešiel pracovať ako redaktor do okresných novín Zora Gemera v Rožňave. Po presťahovaní sa do Bratislavy, s manželkou a tromi deťmi, redaktorské povolanie nezanechal, ale zároveň pokračoval v ďalšom vzdelávaní a po vykonaní rigoróznej skúšky a obhájením rigoróznej práce získal titul doktor sociálno-politických vied. Potom pracoval v ČSTK, v denníku Pravda a iných novinách a kultúrnych inštitúciách, naposledy v Národnom úrade práce.
Dlhoročné novinárske pôsobenie sa ani po odchode do dôchodku neskončilo. Plynulo prešiel do pokračovania vytvorením unikátneho internetového priestoru regionovín Maj Gemer. Už viac ako 16 rokov priaznivci tejto výbornej novinárskej značky nielen z horného a stredného Gemera, Gemera-Malohontu a celej Slovenskej republiky, ale i zo zahraničia v priestore tejto stránky nachádzajú prostredníctvom slova a fotografickej dokumentácie čerstvé spravodajstvo i ďalšie informácie zo širokého spektra diania v Gemeri. Pri tvorbe obsahu tohto média sa opiera o neveľký kolektív obetavých spolupracovníkov a výsledným spoločným efektom je denne aktuálny, pestrý a kvalitný obsah v mnohých príspevkoch, ktoré prinášajú príbehy ľudí z regiónu Gemera, pripomínajú niekdajšiu slávu z pozoruhodnej minulosti a verne ilustrujú súčasný život, úspechy i problémy občanov Gemera, propagujú celý región a približujú ho tak celému Slovensku. Na slovenskej regionálnej mediálnej scéne má Maj Gemer zásluhou pána Doboša výnimočné postavenie: denná tvorba takéhoto obsahu a tematického rozsahu s nezmenenou kvalitou, kreovaná dobrovoľníckym kolektívom je zriedkavosťou. Podobné médiá tvoria spravidla väčšie redakcie s náležitým profesionálnym personálnym obsadením a finančnou podporou, ale Maj Gemer bez nároku na odmenu sa roky spolieha hlavne na morálnu podporu svojich fanúšikov. V súčasnom zložitom sociálno-ekonomickom prostredí Gemera je toto periodikum pre tisícky čitateľov doslova povzbudením, za ktorým stojí iniciátor jeho vzniku i tvorca v jednej osobe Dr. Ondrej Doboš, ktorý mu denne venuje nielen svoj novinársky a organizačný talent, ale i svoje dobrovoľnícke srdce. Srdce na dlani.
Okrem stránky Maj Gemer založil aj internetové Rádio Gemer a dlhé roky do éteru vysielal príspevky z rôznych oblastí života v Gemeri, predstavoval osobnosti, literárne práce, históriu, súčasnosť, folklór, venoval sa deťom, školám, kultúre, technike... – to všetko popretkávané hudobnými vsuvkami i hudobnými reláciami, najmä s podmanivou gemerskou ľudovou hudbou a jej interpretmi – spevákmi.
Aj keď Ondrej Doboš žije v Bratislave, patrí medzi roduverných Gemerčanov a stále je s Gemerom v blízkom kontakte, neúnavne vyhľadáva o ňom informácie, oslovuje autorov a komunikuje s nimi o uverejnení ich potenciálnych príspevkov. Vo voľnom čase rád fotografuje, zbieral a uverejňoval kuchárske recepty, najmä gemerské, napísal aj niekoľko básní, v mladosti bol členom ochotníckeho divadla a divadielka poézie, rád (a pekne) spieva, zaujíma sa o futbal a iné športy, na prechádzkach po okolí i na internete sa stretáva s krajanmi a je sprostredkovateľom na ich ceste k rodnému kraju, výborne ovláda prácu s počítačom.
Za svoju prácu, ktorú spokojnosťou kladne hodnotia čitatelia a priaznivci jeho stránky, získal aj viaceré ocenenia, ktorých poslaním a zmyslom je vyjadriť osobitnú vďaku tým, ktorí si vo svojom voľnom čase nájdu miesto na pomoc iným a všade tam, kde je to jednoducho potrebné. Takými sú: Ďakovný list riaditeľky GOS Rožňava (2010), Cena primátorky mesta Revúca (2017), Čestné občianstvo svojej rodnej obce Rožňavské Bystré (2011) a práve za svoju nezištnú činnosť a dlhoročné novinárske pôsobenie získal
v roku 2018 ocenenie Srdce na dlani ako Dobrovoľník roka 2018. Veľké ocenenie sa mu dostalo od firmy Holdysoftware, ktorá mu sama od seba, poznajúc a uznajúc výborný obsah stránky Maj Gemer, ponúkla možnosť, že mu nezištne vytvorí novú (a stále trvajúcu) grafickú podobu stránky.
Ďakujeme pánovi Ondrejovi Dobošovi za jeho celoživotné dielo, za vytvorenie a vedenie stránky Maj Gemer, za aktívny prístup k rozširovaniu vedomostí o živote v tomto regióne. S úctou hodnotíme, čo všetko pán Doboš dokázal v prospech informovanosti, a tým aj k rozvoju vedomia a povedomia o početných mnohostranných činnostiach v priestore horného a stredného Gemera i Gemera-Malohontu.
K jubileu za všetkých čitateľov, autorov, priaznivcov a priateľov stránky Maj Gemer prajeme Dr. Ondrejovi Dobošovi veľa zdravia, radosti, spokojnosti a veľa síl a energie do ďalšej tvorivej práce. Živio!
Marta Mikitová
































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-