Veľmi dobre si uvedomoval dôležitosť výchovy detí. Jeho pričinením vznikla v Štítniku Spoločnosť čiže bratstvo rektorov a učiteľov, teda prvý učiteľský spolok na Slovensku a bývalom Uhorsku. Počas pôsobenia v Štítniku napísal viacero diel: 1738 – Gruntovní vysvětlení katechysmu Martina Luthera, 1742 – Rozebrání částek některých katechysmu Dra Martina Luthera, 1742 – Spasitedlná příprava k smrti, 1745 – Líbezné jádro celého křesťanského evangelického učení. Taktiež prispel dvoma piesňami do Funebrála Pavla Jacobeiho. Časť jeho tvorby ostala v rukopisoch. Bol to muž, ktorý vynikal bezúhonnosťou mravov, učenosťou a výrečnosťou. Zomrel v Štítniku 5. júla 1746.
Po slávnostných bohoslužbách sa účastníci presunuli pred miestnu faru, kde bola slávnostne odhalená prvá spomienková tabuľa na osobnosť Juraja Ambroziho a vzápätí sa sprievod premiestnil do priestorov obecného úradu, kde svoje miesto medzi ostatnými osobnosťami spätými s obcou našla aj druhá tabuľa, venovaná spomienke na kňaza, spisovateľa a učiteľa.
Pred príhovorom predsedkyne Miestneho odboru Matice slovenskej v Štítniku Mgr. Lenky Vranovej, ktorá vyzdvihla význam jeho práce pre učiteľov a zjednotenie vzdelávania, veľmi pekne zaspieval Martin Belányi pieseň „Slovensko moje, otčina moja“. Po odhalení tabule sa prítomným prihovoril aj starosta obce Štítnik Ladislav Belányi. Podporil význam a dôležitosť takýchto akcií aj pre ďalšie generácie a na záver poďakoval všetkým prítomným za účasť.
Bc. Vladimír Tököly, Mgr. Lenka Vranová
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-