„Rimavskosobotská nemocnica je súčasťou našej siete už celých 10 rokov a s oslavou jej 140. výročia sa nepochybne radí medzi naše najstaršie nemocnice. Naša nemocnica má v regióne teda už dlhoročný záväzok, aby pacienti aj tu, v regionálnej nemocnici, dostali kvalitnú zdravotnú starostlivosť, a aby sa tu cítili v rámci možností čo najlepšie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo v spolupráci s Banskobystrickým samosprávnym krajom sieť Penta Hospitals vytrvalo hľadá externé zdroje financovania na vybudovanie nemocnice novej generácie, ktorá by nahradila nedokončený pavilón v Rimavskej Sobote,“ uviedla Soňa Sodoma Lacušková, riaditeľka pre ľudské zdroje siete Penta Hospitals Slovensko.
V nemocnici sa za posledných 10 rokov preinvestovalo 11 miliónov eur. Zdravotníci nemocnice sa kontinuálne snažia o progres v poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorý je v súlade so súčasnými poznatkami medicínskej vedy.
„Veľmi ma teší, že sa naša nemocnica stále vyvíja a posúva vpred. Každé jedno oddelenie sa v priebehu rokov mení, či už po medicínsko-technickej, alebo liečebnej stránke tak, aby bolo v súlade s modernou medicínou. Som hrdý na každého jedného zamestnanca, pretože častokrát sú oni sami tí, ktorí prinášajú nové postrehy, ako procesy zlepšiť, alebo nové metódy, ktoré dokážu ešte skvalitniť liečbu našich pacientov. Tiež som všetkým svojim kolegom vďačný za profesionálnu prácu, ktorú každý deň odvádzajú a za lásku, s akou sa o našich pacientov starajú. Nemocnici preto do ďalších rokov okrem spokojných a vyliečených pacientov prajem aj takých skvelých ľudí, ako okolo seba mám, pretože bez nich by táto nemocnica nefungovala tak, ako funguje dnes,“ povedal Dušan Suchý, riaditeľ Nemocnice Penta Hospitals Rimavská Sobota.
1481 kusov novej medicínskej techniky, rekonštrukcia jednotlivých oddelení, nové ambulancie, liečebné postupy i vynovená infraštruktúra
V priebehu posledných rokov v nemocnici uskutočnili viaceré stavebné úpravy i komplexné rekonštrukcie oddelení. Obnovené boli napríklad aj parkoviská, elektroinštalácie a vybudovaný bol aj nový systém tepelného hospodárstva. Rozsiahle stavebné úpravy zahŕňali aj výmeny podláh, okien, opravy striech a ďalšie veľké či malé rekonštrukcie. Významnú súčasť predstavuje aj zabezpečovanie novej medicínskej techniky.
V nemocnici sa na OAIM podarilo kompletne zrekonštruovať park anestéziologických prístrojov, aj samotné oddelenie. Na rádiológii obnovili park sonografov, CT prístroja, RTG prístroja. V rámci onkológie spustili nový lineárny urýchľovač, ktorý vo veľkej miere skvalitnil rádioterapeutické možnosti pri onkologických diagnózach.
Pre psychiatrických pacientov napríklad v nemocnici otvorili novú relaxačno-terapeutickú miestnosť – Snowzelen, ale doplnili aj ďalšie špecializované prístroje, ktoré umožňujú nové postupy tak v diagnostike, ako aj v liečbe.
Významnou súčasťou interného oddelenia je tiež Centrum pre domácu parenterálnu výživu, kde sa starajú o pacientov s chronickým črevným zlyhaním. Starostlivosť nutričného charakteru je pre existenciu, a ďalší vývoj ochorenia týchto pacientov, veľmi dôležitá. Pacienti sú vďaka špeciálnej liečbe zaradení späť do svojich bežných životov a nemusia byť odkázaní na nemocničné lôžko.
V rámci neurologického oddelenia v posledných rokoch otvorili stroke centrum, ktoré skvalitnilo liečbu akútnych cievnych mozgových príhod i spánkové laboratórium, ktoré je momentálne v akreditačnom procese.
Jednu z posledných stavebných úprav predstavovala rekonštrukcia Darcovského centra. Darcovia po novom odber krvi absolvujú v kompletne nových, moderných priestoroch a na odbery sa môžu objednať cez online objednávací systém. Aj takto sa im v nemocnici chceli odvďačiť za ich ušľachtilý čin, ktorým pomáhajú zachraňovať životy.
Ocenili zdravotnícke kolektívy
Všetci zdravotníci, ktorí v nemocnici pracujú, sa profesionálne, ale aj ľudsky a empaticky starajú o každého pacienta. Neustále tiež hľadajú spôsoby, ako čo najlepšie svojim pacientom môžu pomôcť a na svojich oddeleniach preto zavádzajú nové metódy liečby. Pri príležitosti 140. výročia nemocnica ocenila Centrum parenterálnej výživy, kolektív onkológie a lineárneho
pracoviska a kolektív neurológie za výnimočný prínos a inovatívny prístup v starostlivosti o svojich pacientov.
Kolektív gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia a tím laktačných konzultantiek ocenila za výnimočný prínos a pozitívne ohlasy od pacientiek a ich spokojnosť so starostlivosťou a prístupom personálu.
Celým programom slávnostnej akadémie hostí sprevádzal Folklórny súbor HÁJ a spevák Martin Geišberg. Odzneli aj pozdravy a gratulácie známych osobností z Rimavskej Soboty, ako napríklad od herečky Anikó Vargovej, hudobnej skupiny MADUAR i reklamného tvorcu Róberta Slováka.
Z histórie nemocnice
Myšlienka postaviť župnú nemocnicu v Rimavskej Sobote vznikla ešte v roku 1839, keďže mestu ako historickému centru správneho územia Gemerskej stolice a župy dlhé roky takáto inštitúcia chýbala. Peniaze na stavbu sa mali získať zo sponzorských príspevkov. Kým sa však zozbierala potrebná suma na začatie stavby, uplynulo až 41 rokov. Rimavskosobotská nemocnica bola nakoniec otvorená v roku 1884. Išlo o budovu, ktorá je priečelím obrátená na súčasnú Fábryho ulicu a kde je dnes umiestnené interné oddelenie.
Nemocnica mala 20 postelí s chirurgickými a internými lôžkami, ale aj s lôžkami pre kožné a infekčné choroby. Prvým riaditeľom sa stal Samuel Szabó, ktorý súčasne zastával aj funkciu hlavného župného lekára Gemersko-malohontskej župy. Počet lôžok sa za jeden rok zdvojnásobil a o štyri roky neskôr sa v areáli nemocnice postavil ďalší pavilón pre liečbu nákazlivých chorôb a pre pozorovanie duševných chorôb s 22 lôžkami.
V roku 1930 sa začala výstavba novej budovy nemocnice, časť s priečelím obrátená na pôvodnú Šrobárovu ulicu. Už o dva roky neskôr sa do nej premiestnilo chirurgické a gynekologicko-pôrodnícke oddelenie a do suterénu aj vodoliečba. Počet nemocničných postelí sa zvýšil na 340 a v nemocnici pracovalo celkovo 75 lekárov a ošetrujúceho personálu. Súčasne sa postavila aj vedľajšia budova, do ktorej sa presťahovala nemocničná kuchyňa a ďalšia budova pre ubytovanie zamestnancov.
V dôsledku tzv. Viedenskej arbitráže pripadlo územie južného Slovenska pod maďarskú štátnu správu a alikvotná časť zariadenia nemocnice a personálu sa presťahovala do Hnúšte. Späť do Rimavskej Soboty sa vrátila po ukončení druhej svetovej vojny. Do poloprázdnej nemocnice, v ktorej zostalo po vojne len 20 postelí a ktorá bola v zlom stave, prichádzajú po vojne noví lekári z klinických pracovísk s ambicióznym predsavzatím vybudovať v nemocnici odborné lôžkové oddelenia podľa špecializácie. Nemocnica tak prešla viacerými zmenami, niektoré oddelenia presťahovala, iné dobudovala či zrekonštruovala, vytvorila nové špecializácie. V roku 1956 získala pre svoje účely aj budovu bývalej väznice.
Bianka Krejčíová
PR špecialistka
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/item/12782-rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria13e970fab3
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
-
Kliknutím zväčšíte!
Kliknutím zväčšíte!
https://www.majgemer.sk/gemer/obce-gemera/item/12782-rimavskosobotska-nemocnica-oslavuje-140-vyrocie#sigProGalleria0f88429893

































Do základnej školy chodil v Dobšinej, študoval na strednej škole v Rožňave, Kežmarku, Košiciach a Banskej Štiavnici, kde v roku 1869 získal titul banského inžiniera. Po štúdiách sa vrátil do Dobšinej ako banský merač a hutný inšpektor. Roku 1872 ho zvolili za riaditeľa dobšinských baní a súčasne ho poverili vykonávaním mestských inžinierskych prác. Staral sa aj o reguláciu ulíc mesta a najmä o kanalizáciu. Jeho zásluhou mala Dobšiná vynikajúco riešenú kanalizáciu. V r. 1872 – 1895 z vlastnej iniciatívy usporiadal a viedol 6 dvojročných banských školení. V roku 1870 v Slovenskom raji v doline Hnilca spolu s A. Megom a G. Langom objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu, ktorej venoval veľkú pozornosť. Zameral ju, vyhotovil mapy, publikoval správy o jaskyni, vysvetľoval vznik ľadových útvarov, ich trvácnosť a rast. Bol aj priekopníkom rozvoja cestovného ruchu v okolí jaskyne. Na jeho počesť bola jeho menom pomenovaná Základná škola v Dobšinej.. -MM-
Niektoré zdroje uvádzajú, že miestom jeho rodiska boli Košice. Svoje detstvo prežil vo Vlachove. Po skončení štúdií v rôznych mestách Európy sa začala jeho politická kariéra ako poslanca Uhorského snemu za Turniansku župu. Bol riadnym členom Uhorskej akadémie vied. V rokoch 1867 – 1881 bol gemerským županom, od roku 1881 poslanec Uhorského snemu za Rožňavu. Jeho pozornosť sa sústreďovala na výtvarné umenie, na starožitnosti a rôzne kuriozity, archeológiu, numizmatiku či na predmety viažuce sa na uhorské národné dejiny. Svoje zbierky sústreďoval na svojich sídlach. Začiatkom 80. rokov 19. storočia sa pustil do veľkej prestavby rodového sídla v Betliari. Vlastnil bane a huty na Gemeri, ktoré zmodernizoval, vo veľkej miere zasiahol do vývoja podnikania v oblasti ťažby a spracovania železnej rudy. Pochovaný je v rodinnej hrobke na Krásnej Hôrke v sarkofágu, ktorý zdobia skrížené banícke kladivá a nápis s titulom Železný gróf. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. V r. 1940 prišiel do Továrne na káble v Bratislave, kde pracoval do roku 1944. V roku 1944 sa podieľal na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil vo funkcii vedúceho odboru rekonštrukcie a plánovania Povereníctva priemyslu a obchodu v Košiciach, pracoval aj na ministerstve ľahkého priemyslu, stavebníctva, ťažkého priemyslu. Od roku 1963 bol ministrom stavebníctva. V rokoch 1968 – 1971 vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia. -MM-
Základnú školu navštevoval v Rožňave, potom v Revúcej, študoval na gymnáziu v Rožňave, ev. lýceu v Bratislave a na univerzite v Berlíne. V rokoch 1850 – 1852 pôsobil ako učiteľ v Ožďanoch a od 1853 v Rimavskej Sobote, kde bol prvým riaditeľom zjednoteného protestantského gymnázia, potom ako riaditeľ učiteľského ústavu v Lučenci. Organizátor stredného školstva v Gemeri a Novohrade. Bol aj literárne činný, písal príležitostnú poéziu, vydal učebnicu maďarského jazyka pre stredné školy, publikoval články a štúdie z oblasti pedagogiky a filozofie. -MM-
V detstve pôsobil ako mendík, od roku 1816 hlásnik v Kokave a Polome, od roku 1829 žil v Hačave a pracoval ako kolportér slovenských a českých kníh. Napriek vrodenej zrakovej chybe prechodil nielen celé Slovensko, ale aj Prahu, Viedeň, Pešť a Dolnú zem. Predaj kníh, ktoré mu zverovali vydavatelia, spájal i s poúčaním a národným uvedomovaním, šíril kultúru a osvetu. Autor príležitostných a gratulačných veršov na melódie ľudových a duchovných piesní. Zbieral ľudové piesne a rozprávky. Životné osudy a zážitky opísal vo Vlastnom životopise. Svoje knižné zbierky daroval študentským knižniciam, Matici slovenskej a revúckemu gymnáziu. V Hačave je jeho pamätník s bustou od J. Hovorku (1968). Je hrdinom historického románu Ľuda Zúbka V službách Mateja Hrebendu. Jeho menom je pomenovaná Knižnica Mateja Hrebendu v Rimavskej Sobota a špeciálna Knižnica pre nevidiach Mateja Hrebendu v Levoči. Od roku 2000 sa v rámci dňa mesta Hnúšťa koná literárna súťaž v poézii a próze pod názvom Hrebendova kapsa. -MM-
Po maturite v Leviciach študoval na Prírodovedeckej fakulte KU v Prahe. Pôsobil ako učiteľ na rôznych miestach, od r. 1935 na gymnáziu v Leviciach, ktorého bol niekoľko rokov aj riaditeľom. Na každom svojom pôsobisku vedel u žiakov vzbudzovať záujem o štúdium matematiky a dosahovať výborné vyučovacie výsledky. Počas pôsobenia v Banskej Bystrici sa zúčastnil SNP ako člen Revolučného národného výboru. Bol jedným zo zakladateľov Pobočky JSMF v Nitre, ktorá mu pri jeho 75. narodeninách udelila Medailu za zásluhy o rozvoj matematiky a fyziky a vyslovila mu uznanie za dlhoročnú pedagogickú prácu. Pedantným plnením povinností bol vzorom svojim žiakom i svojim kolegom. Gymnázium v Leviciach nesie jeho meno. -MM-
Gymnázium navštevoval v Rimavskej Sobote a v Kežmarku, potom absolvoval štúdium na lesnísckom odbore Baníckej a lesnej akadémie v Banskej Štiavnici. Od r. 1897 zamestnanec koburgovského veľkostatku v Jelšave, neskôr vedúci štátnej lesnej správy v Spišskej Sobote a na lesnom oddelení v Poprade, v rokoch 1928 – 1937 bol vedúcim lesného oddelenia Krajinského úradu v Bratislave. Zameriaval sa na dozor nad hospodárením v štátnych a niektorých súkromných lesoch i v lesoch spoločenstiev. Zorganizoval účinnú pomoc pri odstraňovaní následkov víchrice vo Vysokých Tatrách (1915). Prispieval odbornými článkami do časopisu Slovenské lesné a drevárske hospodárstvo. V roku 1935 bol založený Zimanov fond na podporu študentov Štátnej vyššej lesníckej školy v Banskej Štiavnici. V rokoch 1938 – 1941 bol predsedom Zväzu loveckých ochranných spolkov na Slovensku.
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici, potom učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesní Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, z maďarčiny do slovenčiny preložil Droppove Dejiny hradu Muráň. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej, potom celý život žila v Blatnici. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár (4874 položiek) je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii, zbierala tiež dialektologický materiál. -MM-
Maliarstvo študoval v Budapešti. Na Slovensku reštauroval nástenné maľby, najmä v oblasti Gemera a Malohontu. Odkrýval a dokumentoval nástenné maľby v kostole v Štítniku, kde aj architektonicky dotvoril jeho interiér, a v gemerských obciach Ochtiná, Koceľovce, Chyžné, Rybník, Žíp, Rákoš, Šivetice, Rimavská Baňa a mnohých iných mimo tohto regiónu. Pri reštaurácii postupoval ako výskumník a dokumentarista nálezov, ktoré starostlivo kopíroval. Jeho akvarelové kópie sú dôležitým dokladom pri štúdiu slovenskej stredovekej nástennej maľby. Jeho manželka Anna Héneszová pochádzala z Rožňavy. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rožňave, na lýceu v Bratislave, medicínu na univerzite vo Viedni. Od roku 1830 lekár v Rožňave, od 1834 hlavný lekár Gemersko-malohontskej stolice, od 1850 lekár nemocnice v Rimavskej Sobote, od 1857 domáci lekár J. Andrássyho a lekár panstva kniežat z rodu Coburg vo Veľkom Blhu. V roku 1831 založil v Rožňave kasíno. Publikoval odborné práce o liečivých minerálnych prameňoch v Číži a tlačou vydal niekoľko prác z oblasti verejného zdravotníca. V roku 1867 bol zakladateľom a takmer štvrťstoročie prvým predsedom Gemerskej lekárskej a lekárnickej spoločnosti so sídlom v Rožňave a podieľal sa aj na jej prednáškovej a publikačnej činnosti. Na znak ocenenia jeho práce mu bol udelený Vojvodcovský saský – ernestínsky domáci Rad. Súhlas na nosenie udeleného rytierskeho kríža dostal od cisára Františka – Jozefa I. v roku 1879. -MM-
Pracovník Zemského vojenského veliteľstva v Bratislave, vládny komisár, verejný a štátny notár v Rimavskej Sobote, neskoršie v Tisovci, kde bol spoluzakladateľom sokolskej jednoty ako súčasti hasičského zboru. Od r. 1945 až do dôchodku pôsobil ako štátny notár opäť v Rimavskej Sobote. Ako dôstojník rakúsko-uhorskej armády bol v ruskom zajatí a bol spolutvorcom čs. légií. Počas SNP pracovník veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici, zástupca hlavného veliteľa a vedúci osobného oddelenia Hlavného štábu partizánskych oddielov na Slovensku. Účastník moskovských rokovaní o zložení novej vlády (1945). Po oslobodení dôstojník ČSĽA. V r. 1922 bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom 1918, v r. 1950 Radom SNP II. triedy. -MM-