Položením spomienkových venčekov k pamätnej tabuli na priečelí rodného domu si slávneho rodáka uctili predstavitelia samosprávy obce a pani farárka zo Slavošoviec, pani starostka a evanjelický kaplán z obce Rožňavské Bystré, pán starosta a pán farár z obce Drienčany, pani primátorka mesta Revúca a pán primátor mesta Jelšava, primátor mesta Dobšiná, ale aj bývalí riaditelia závodu SHP Slavošovce, a. s., Ing. Milan Hadač a Ing. Peter Ondrík. Ďalej zamestnanci Matice slovenskej - Domu MS v Rožňave a všetci, ktorí sme sa na tomto podujatí zúčastnili. Po piesni o vlasti, zaspievanej spevokolom ZPOZ Slavošovce, nasledovala prehliadka rodného domu, pri ktorej, ako vždy, svojím fundovaným výkladom vedúci expozície PaedDr. Milan Sajenko zaujal všetkých návštevníkov a priblížil život a prácu nášho velikána Pavla Dobšinského. Rozsiahly výklad o našom dejateľovi Dobšinskom podal v referáte Dr. Milan Sajenko v kultúrnom dome, kde sa celý zástup pozvaných a návštevníkov presunul, aby si pozrel a vypočul piesne, básne a pásmo rozprávok, ktoré pripravili deti MŠ v Slavošovciach a ZŠ P. E. Dobšinského v Slavošovciach pod vedením ich pedagogičiek. S rozprávkou TRI PRÁČKY vystúpila aj folklórna skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty.
Všetci Slavošovčania môžu byť právom hrdí na svojho rodáka a môžu byť šťastní, že prostredníctvom diela Pavla Emanuela Dobšinského je známa aj ich obec. Dobšinského rozprávky kdekoľvek na svete sú v rôznej jazykovej mutácii dostupné, každý ich pozná a rád by navštívil a dozvedel sa kde Pavol Dobšinský uzrel svetlo sveta. Stále máte tú možnosť po vopred dohodnutom termíne s vedúcim expozície. Srdečne ste vítaní.
Verím, že viacerí Slavošovčania sú na duchu potešení z rodáka PAVLA EMANUELA DOBŠINSKÉHO, a dnes si pripomenuli výročie jeho narodenia.
Mgr. Michal Terrai
{jcomments on}

































__________________________________________________
Pätnásteho marca 2013 sme si v Slavošovciach, v rodisku nášho známeho rodáka, zberateľa slovenských rozprávok, spisovateľa, pedagóga, prekladateľa, publicistu, redaktora, kritika, folkloristu, básnika, literárneho historika a evanjelického a. v. farára Pavla Emanuela Dobšinského pripomenuli jeho 185. výročie narodenia, ktoré pripadá na 16. marca 2013. Pozvanie Obce Slavošovce, v zastúpení starostom Ing. Štefanom Baštákom, na túto významnú udalosť prijali predstavitelia obcí,
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-