×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/zdravie/zos
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/zdravie/zos
Vytlačiť túto stránku
utorok, 12 august 2014 13:16

Aj môj otec bol partizánom

Napísal(a) a.s.+mg
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

kvetko imrich1a

snp-head uprava"Bola vojna." Tak sa začína odvíjať krátky príbeh na udalosti spred 70 rokmi na území, ktoré v tých rokoch patrilo t. zv. Slovenskému štátu. Doplnil by som túto vetu aj tým, že na jej konci vypuklo Slovenské národné povstanie, ktoré svojimi hrdinskými činmi jeho účastníkov prispelo k porážke fašizmu v Európe. Spomienky pani Vierky Piljanovej, dlhoročnej členky Základnej organizácie Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Jelšave vyniknú najmä pri jeho jubilejnom výročí. Ich autorka síce už nežije, zomrela 15.1.2013, ale tým, že ich zapísali pracovníčky Knižnice v Jelšave, majú trvalé miesto medzi ostatnými podobnými z tohto obdobia. Aj keď sú krátke a doplnené fotografiou členskej legitimácie ZSP Imricha Kvetka - Šošóka, teda toho, o kom je teraz reč, môžu pokračovať. "Najstarší syn mojej starej mamy, môj strýko, narukoval na základnú vojenskú službu. Poslali ho na východný front. Dlhú dobu o ňom nemala žiadne správy, čo s ním je, alebo či vôbec žije.
V tomto zlom a ťažkom období chytili Nemci mladú partizánku. Pri Kameňanoch ju priviazali o stĺp, vyzliekli ju donaha a napichali jej pod nechty a do pŕs špendlíky až omdlievala od bolesti. Všetkých

sosoka-partizan1snp-head upravaobyvateľov z okolia obce nahnali na to miesto, aby sa pozerali na strašné "divadlo". Partizánku mučili, aby vyzradila, kde sa ukrývajú a kto im pomáha. Aj napriek utrpeniu, ktoré jej mučením spôsobovali, nezradila svojich a radšej zvolila smrť.
Po tejto stresujúcej a beznádejnej situácii myslela stará mama na svojho mladšieho syna, môjho otca, ktorý, ako sa obávala, mienil sa pridať k partizánom. Keď prišla domov, z poslednej múky napiekla zopár buchiet a zaviazala ich do batôžka. Už vedela, ako sa jej mladší syn rozhodne. Môj otec prišiel večer domov a poprosil svoju mamu, moju starkú, o odpustenie, že aj on musí odísť k partizánom. A tak odišiel aj mladší syn.
Keď som bola malá, otec mi rozprával, ako bol trikrát ranený a dvakrát ho zajali Nemci. Raz bol zavretý s ostatnými zajatcami v škole v Muráni. Na slobodu im pomohol školník - ako to s ním potom dopadlo, neviem."
(zdroj: jelšavské noviny č.8/2014)

Čítať 4034 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:03