štvrtok, 01 august 2013 10:01

Boli medzi priekopníkmi baníckej práce v Gemeri Doporučený

Napísal(a) od
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Gemerské železorudné bane v Rožňave. Tento názov už dnes málokomu čo povie. V minulosti to bol však banský podnik, ktorý zamestnával baníkov z celého regiónu. O skutočnosti, že patrili medzi tých, ktorí sa nebáli žiadnych ťažkostí a nástrah pod zemou, nás presvedčil aj krátky dokumentárny šot spred 60 rokov, ktorý nedávno odvysielala TA3 vo svojom seriáli Týždeň vo filme. Spozornel som, keď som pri jeho sledovaní počul dve mená - Ján Babič a Ondrej Lešták z bane v Rožňavskom Bystrom. Bol som zvedavý, veď na obidvoch si spomínam ešte ako chlapec. Ján Babič býval v rodinnom domčeku iba pár krokov neďaleko nás. Bol mladý, ale už mal aj svoju rodinku. Vynikal skromnosťou, bol pracovitý, ale nikdy som od starších nepočul, že by patril aj medzi vzorných baníkov a novátorov tej doby. Ondrej Lešták pochádzal z Rakovnice a do Bystrého na baňu dochádzal ako vedel i mohol. Peši, na bicykli, neskoršie i na motorke. Rakovnica totiž leží asi kilometer od Bystrého a tak po vojne mnohí baníci takto dochádzali do práce i z práce. Komentár dokumentu spomínal splnenie plánu Gemersko-železorudných baníkov za uplynulý rok (1953) a za svoju novátorskú prácu obdržali od vlády ČSR

vysoké vyznamenanie Červenú zástavu, ktorú im v slávnostný deň prišiel do Rožňavy odovzdať vtedajší minister hutníckeho priemyslu a rudných baní Josef Reitmajer. Kým však k tejto udalosti prišlo, predstavili v dokumente spomínaných dvoch baníkov nielen pri práci v bani pri vŕtaní a plnení banských vozíkov železnou rudou, ale aj v domácnosti Ondreja Leštáka, ktorý v tom čase už býval v novom štvorcovom dome, aké si stavali v tom čase baníci nielen v Rakovnici a v Rožňavskom Bystrom, ale aj inde. Kamera ich priblížila ako kamarátov a  spolupracovníkov pri tom, ako sa radia nad ďalším postupom razenia štôlne na svojom pracovisku. Vedľa nich s manželkou vidieť i dvoch synov, ktorí spolu trávia voľné chvíle. Zaujímavosťou bolo, keď Ján Babič prevzal od ministra náramkové hodinky ako uznanie za jeho svedomitú prácu v bani. Dnes už obidvaja predstavovaní baníci nie sú medzi živými. V ich vtedajších domoch dnes už bývajú iní ľudia. Je skutočne vzácne, že ostala po nich aj takáto spomienka a dokument o tom ako žili a pracovali v päťdesiatych rokoch naši ľudia. Zmenili sa samozrejme i pracovné nástroje, ale najhoršie je to, že tak, ako sa zmenil názov baní na Železorudné bane, tak sa zmenili i podmienky pre baníkov v tomto regióne a baníctvo pomaly zaniká. Vysoká nezamestnanosť v Gemeri, v okresoch Revúca, Rimavská Sobota a Rožňava sa prehlbuje a toto, kedysi spoločensky vysoko uznávané povolanie je úplne odsúdené na zánik.

Ondrej Doboš

 

 

Čítať 3741 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:10

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!