Poďakovanie patrí všetkým deťom a pani učiteľkám, ktoré prispeli čo i len malou rekvizitou do našej izbice.
Mgr. Eva Ulická
,,Môj domček je malý, čarovný zámok to nie je, ale je v ňom vždy dostatok miesta pre priateľov a lásku, a to je to najdôležitejšie." A práve láska, rodinná pohoda a priateľstvo vládli za malými oknami drevenice kedysi, keď sme trávili každý voľný čas u starých rodičov na vidieku. Mnohí z nás, najmä tí skôr narodení, často spomíname na chvíle prežité vo veľkej kuchyni osvetlenej petrolejkou a plameňmi ohňa z praskajúceho suchého bukového dreva v malej piecke. Nezabudnuteľná je vôňa pečeného chleba a sladkých koláčov od láskavej babičky a prababičky. Žiaci našej Základnej školy na Klokočovej ulici v Hnúšti sa môžu preniesť do týchto nezabudnuteľných čias prostredníctvom ,,IZBICE STAREJ MAMY", ktorú sme dočasne zriadili vo vestibule našej školy. ,,Žoftár, váľok, bedeň, pigľajz, bieľaník, hrabky, vajling" sú názvy rôznych predmetov a zariadení, ktoré kedysi používali naši starí rodičia a žiaci ich teraz môžu poznávať v našej imaginárnej izbici. Všetky tieto predmety v mnohých z nás vyvolávajú spomienky na nekonečne láskavé a vráskavé ruky starej mamy, srdečný pohľad a strieborné vlasy starého otca.
Poďakovanie patrí všetkým deťom a pani učiteľkám, ktoré prispeli čo i len malou rekvizitou do našej izbice.
Mgr. Eva Ulická