V druhom polčase Bystrania pokračovali v aktivite, čo sa im nakoniec vyplatilo. V 58. minúte po centri Minčíka J. Urban ml. vyrovnal hlavou na 1:1. Túžba Bystranov streliť víťazný gól sa splnila v 73. minúte, keď prízemný center do 16-ky Krága ,,pätičkou" zasunul do siete prekvapeného brankára Rakovnice 2:1. Bystrania už do konca zápasu kontrolovali hru, dobre hrajúca obrana už hráčov hostí do väčšej šance nepustila.
Pred peknou návštevou - 120 divákov rozhodoval Karol Chomjak.
Za Rožňavské Bystré nastúpili: Máťaš - Galata, Valent, Hajdu, Uhrin, Leng, Ujházi, Valko, Krága, Minčík, J. Urban ml., J Urban st. J. Gonos.
26.4.2010
Na jeseň: Rakovnica - Rožňavské Bystré 1:1.
Foto: Peťo Urban
Výsledky II. triedy - 18. kolo:
Pača - Kečovo 5:2 (3:0), góly: Gajdoš 3, Tóth 2 - Zoller, Lőköš, ŽK: 0 - Lörinc, Molnár, Kovács, R: J. Gyenes, DZ: Kerekeš, D: 70. Čoltovo - Slavošovce 0:6 (0:2), góly: Balco 2, Haviarik 2, Vranec, J. Karcagi, ŽK: bez, R: Lucza, DZ: J. Šalamon, D: 50. Drnava - Ml. Brzotín 6:3 (2:1), góly: Cintel 4, Emődi, J. Kovács - O. Lázok ml, O. Lázok st., J. Kónya, ŽK: 0 - D. Kónya, R: L. Gyenes, DZ: Vysoký, D: 60. Nižná Slaná - Bohúňovo 1:1 (1:0), G: Prónai - Dorkin, ŽK: Hajči - T. Kováč, Sušán, R: Petro, DZ: Šmelko, D: 90. Rož. Bystré - Rakovnica 2:1 (0:1), góly: Urban ml., Krága - N. Máte, ŽK: Uhrín, Valent - 0, R: K. Chomjak, DZ: Nagy, D: 130. Hrhov - Jovice 5:3 (2:2), góly: A. Kardoš 2, Veverica 2, Grulyó - T. Gebe, L. Gebe, Grecmacher, ŽK: D. Dunka - 0, ČK: E. Albert (Jovice), R: J. Chomjak, DZ: Kovács, D: 70. Kovstav - Kružná (preložené).
Poradie najlepších strelcov: 20 gólov - Ľ. Gajdoš (Pača), 14 gólov - G. Zoller (Kečovo), 13 gólov - J. Szöllös (Kružná), G. Veverica (Hrhov), 11 gólov - V. Karas (Nižná Slaná), Ro. Lörinc (Kečovo), J. Urban ml. (Rož. Bystré), 10 gólov - P. Ičo (Drnava), R. Polyák, (Kružná), M. Balog (Bohúňovo), P. Minčík (Rož. Bystré), 9 gólov - M. Vavrek (Ml. Brzotín), 8 gólov - Š. Csongovai (Čoltovo), 7 gólov - L. Drobňák (Kružná), O. Vavrek (Ml. Brzotín), Š. Polyák ( Rož. Bystré), L. Grulyó (Hrhov), R. Haviarik (Slavošovce)... atď.
FOTOGALÉRIA
{gallery}futbal/bysrak{/gallery}
{jcomments on}
TABUĽKA II. TRIEDY PO 18. KOLE:
| 1. | Nižná Slaná | 18 | 12 | 2 | 4 | 41:18 | 38 |
| 2. | Kružná | 17 | 11 | 4 | 2 | 52:26 | 37 |
| 3. | Rožňavské Bystré | 18 | 9 | 6 | 3 | 54:37 | 33 |
| 4. | Slavošovce | 18 | 10 | 2 | 6 | 36:28 | 32 |
| 5. | Pača | 18 | 9 | 3 | 6 | 52:39 | 30 |
| 6. | Kovstav | 16 | 8 | 3 | 5 | 28:26 | 27 |
| 7. | Bohúňovo | 18 | 6 | 5 | 7 | 29:22 | 26 |
| 8. | Kečovo | 18 | 7 | 2 | 9 | 39:36 | 23 |
| 9. | Jovice | 18 | 7 | 1 | 10 | 46:59 | 22 |
| 10. | Hrhov | 18 | 6 | 3 | 9 | 52:57 | 21 |
| 11. | Ml. Brzotín | 18 | 6 | 3 | 9 | 33:43 | 21 |
| 12. | Rakovnica | 18 | 5 | 2 | 11 | 22:46 | 17 |
| 13. | Čoltovo | 18 | 4 | 2 | 12 | 30:59 | 14 |
| 14. | Drnava | 17 | 3 | 4 | 10 | 24:43 | 13 |
NASLEDUJÚCE ZÁPASY:
19. kolo – 2.5.2010 o 16.00 hod.: Kovstav – Pača, Kružná – Hrhov, Jovice – Rožň. Bystré, Rakovnica – Nižná Slaná, Bohúňovo – Ml. Brzotín, Drnava – Čoltovo, Slavošovce – Kečovo.
Výsledky I. triedy 21. kolo:
Rudná – Lipovník 1:1 (0:0), góly: Pavlík – Zagiba, ŽK: Jakab, Kovács, Gacek – Kovács, Barczi, Kardoš, R: Haviarik, DZ: Antal, D: 100. Jablonov n/T – Gemer. Poloma 1:4 (0:1) góly: Zajdó – Chochol 2, R. Greško, Z. Greško, ŽK: 0 – Z. Greško, R: Uhrin, DZ: Bobrík, D: 60. Brzotín – Dlhá Ves 0:1 (0:1), gól: Zsóri, ŽK: Mihály – Flander, Makkai, R: A. Farkaš, DZ: Máté, D: 100. Plešivec – Krh. Dlhá Lúka 1:0 (1:0), gól: Z. Laven ml., ŽK: 0 - , R: Repaský, DZ: Hadar, D: 150. Betliar – Dedinky 5:0 (2:0), góly: Z. Zdechovan 2, Die 2, Jar. Gonos, ŽK: bez, R: Jonáš, DZ: Gášpár, D: 100. Dobšiná – Honce 3:5 (2:3), góly: Strelka, Barnák, Poliak – Kuzma 2, Brnčík (vlastný), Plačko (vlastný), Tomčo, ŽK: Valentko, P. Fabian – Fandák, Pástor, R: Turcsányi, DZ: Bodnár, D: 150. Vlachovo – Krh. Podhradie 0:4 (0:1), góly: Lázar, Šomšák, Kiss, Jurini, ŽK: bez, R: Gallo, DZ: Heveši, D: 120.
TABUĽKA po 21. kole
|
1. |
Krh Podhradie |
19 |
13 |
4 |
2 |
51:20 |
43 |
|
2. |
Lipovník |
20 |
13 |
3 |
4 |
56:20 |
42 |
|
3. |
Honce |
20 |
12 |
2 |
6 |
56:34 |
38 |
|
4. |
Dobšiná |
19 |
10 |
3 |
6 |
55:32 |
33 |
|
5. |
Betliar |
19 |
10 |
2 |
7 |
49:39 |
32 |
|
6. |
Rudná |
19 |
9 |
4 |
6 |
44:26 |
31 |
|
7. |
Vyšná Slaná |
19 |
9 |
4 |
6 |
29:29 |
31 |
|
8. |
Gem. Poloma |
20 |
9 |
2 |
9 |
51:39 |
29 |
|
9. |
Jablonov n/T |
19 |
8 |
1 |
10 |
32:42 |
25 |
|
10. |
Krh. Dlhá Lúka |
18 |
6 |
5 |
7 |
44:45 |
23 |
|
11. |
Plešivec |
20 |
7 |
2 |
11 |
27:53 |
23 |
|
12. |
Dlhá Ves |
20 |
5 |
5 |
10 |
31:43 |
20 |
|
13. |
Vlachovo |
19 |
5 |
4 |
10 |
31:56 |
19 |
|
14. |
Brzotín |
20 |
5 |
2 |
13 |
22:44 |
17 |
|
15. |
Dedinky |
19 |
1 |
1 |
17 |
18:79 |
4 |
ĎALŠIE ZÁPASY
22. kolo – 2.5.2010 o 17.00 hod.: Vlachovo – voľno, Krh. Podhradie – Honce, Dobšiná – Betliar, Dedinky – Plešivec, Krh. Dl. Lúka – Brzotín, Dlhá Ves – Jablonov n/T, Gem. Poloma – Rudná, Lipovník – Vyšná Slaná.































Rožňavské Bystré - Rakovnica 2:1 (0:1). Susedské derby medzi Rožňavským Bystrým a Rakovnicou v 18. kole II. triedy majstrovstva okresu malo patričný náboj a nebola núdza o dramatické momenty. Prekvapujúco lepšie začali Rakovničania, ktorí chceli v Bystrom konečne vyhrať. Zaskočili domácich lepším štartom na loptu a dobre organizovanou hrou. Prvú veľkú príležitosť mali Rakovničania, no Máťaš v bráne Bystrého nájazd útočníka Rakovnice zázračne zmaril. Bystrania po 20-tich minútach hru vyrovnali a postupne preberali iniciatívu. V 27. minúte sa však po jednom z protiútokov Rakovnice dobre zorientoval ich útočník a z otočky z blízka strelil vedúci gól hostí - 0:1. Bystrania si do konca prvého polčasu vytvorili niekoľko dobrých príležitostí
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-