utorok, 27 september 2011 13:46
Druhá časť školy gemerských ľudových tancov pokračuje v Dobšinej Doporučený
Napísal(a) Mária Ferenczová
Z Gemerského osvetové strdiska v Rožňave sme sa dozvedeli, že druhá časť školy gemerských ľudových tancov Podmo na tanec sa uskutoční v sobotu 8. októbra 2011 v Kultúrnom dome v Dobšinej. Za obdobie pravidelného organizovania týchto školiteľských podujatí boli obsiahnuté viaceré tanečné oblasti horného Gemera, preto sa rozhodlo tento záber rozšíriť na celý Gemer. S lektorom Ing. Ladislavom Bačinským sa účastníci bližšie oboznámia s tanečnou oblasťou stredného Gemera, konkrétne s tancami zo Sirku.
Program: 9.00 - Prezentácia, 10.00 - Otvorenie, úvod do problematiky, - Praktická časť - 1, 13.00 - obed, 14.00 - Výber
a spracovanie folklórneho materiálu, rozbor, 15.30 - Praktická časť - 2, 18.00 - Zábava – voľná improvizácia naučených tanečných motívov.
Podujatia sa môžu zúčastniť vedúci, choreografi i členovia folklórnych súborov a skupín, detských folklórnych súborov, ako aj ďalší záujemcovia o tanec.
Škola tanca je plánovaná od 10.00 do 22.00 hodiny, preto je potrebné počítať s programom na celý deň. Účastnícky poplatok je 2.- €, ktoré zaplatí účastník pri prezentácii. Prijímame aj kultúrne poukazy. V prípade záujmu je potrebné vyplniť a vrátiť prihlášku poštou, alebo e-mailom, najneskôr do 28.9.2011. Od účastníkov sa vyžaduje, aby si priniesli odev a obuv vhodné na cvičenie a tanec. Podujatie je realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry Slovenskej republiky.
GOS
{jcomments on}
Zverejnené v
Dobšiná
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-