postaral kapitán Miloš Gallo.
Odhlásením Vyšného Opátskeho zo súťaže nám žreb v nasledujúcom kole udelil voľno a tak aj ďalší zápas sme odohrali pred domácimi divákmi. V zápase s Gemerskou Hôrkou sa nám ale nepodarilo bodovať naplno a po remíze 0:0 to bola prvá aj posledná strata bodov v domácom prostredí. Výsledok 6:0 z Kokšov-Bakše nám neurobil dobré meno a mrzí, no podivné okolnosti zápasu a neprimerane agresívna hra domácich s následným zranením našich hráčov predurčoval takýto výsledok. Od tohto momentu vo zvyšných piatich kolách naše mužstvo už neokúsilo trpkosť prehry, keď sa 4-krát tešili z výhry a raz z remízy. Derby zápasy s Betliarom mali vždy svoju atmosféru a náboj, no tohto roku to nebolo to pravé orechové, nakoľko súper dorazil v okyptenej zostave a v snahe inkasovať čo najmenej, toho veľa futbalového neukázal. O tri góly v jeho sieti sa postarali Milko a Miloš Gallo skóroval dvakrát. K poslednému mužstvu súťaže do Budimíra hráči cestovali s jasným
cieľom vyhrať a bodovať naplno. Kvalitu na ihrisku odzrkadľuje aj výsledok 1:5 v náš prospech, keď úspešnými strelcami gólov boli Gere, Chochol, Mészner a Miloš Gallo 2-krát. V nasledujúcom kole sa u nás predstavil nováčik z Ďurkova, ktorý na jar predvádzal dobré výkony. V kvalitnom zápase a po dobrom výkone domácich body ostali doma. Na výsledku 3:1 majú zásluhu strelci gólov Milko, Fecko, Chochol. V druhom domácom dvojzápase sa nám do cesty postavil súper z Turne, ktorý bol o tri body pred nami na vedúcej priečke. Víťazstvom 3:2 sa nám ale podarilo tento bodový rozdiel zmazať a to hlavne po dobrom výkone v prvom polčase. Góly dávali tradiční strelci Miloš Gallo 2-krát a Boris Milko. Pred posledným kolom na pôde Košickej Novej Vsi bolo jasné, že keď tam neprehráme, staneme sa víťazmi súťaže. V oklieštenej zostave no s odhodlaním získať potrebný bod hráči nastúpili na posledných 90 minút sezóny. Zápas sa vyvíjal priaznivo, keď misky váh v náš prospech naklonil po polhodine hry gólom Július Benedik. Súper sa snažil výsledok otočiť, no dobrý taktický výkon a húževnatá obrana Gemerskej Polomy mu to nedovolila. Až 6 minút pred koncom súper vyrovnal na 1:1. Do konca zápasu sme však už neinkasovali a po záverečnom hvizde vypukla na ihrisku naša nefalšovaná a neskrývaná radosť.
Nemalú zásluhu na tomto výsledku majú aj polomskí fans, ktorí počas celého zápasu skandovali a povzbudzovali naše mužstvo k potrebnému zisku bodu. Počas celej jari sme sa pohybovali na druhom až štvrtom mieste v tabuľke a až v záverečnom kole sme sa vyšvihli do čela tabuľky. V posledných kolách sa tréneri museli postupne zaobísť bez kľúčových hráčov mužstva. Pre zranenie postupne vypadli Maroš Gallo, Rastislav Greško, Dano Grác a pre červenú kartu Marchevský. Aj napriek tomuto hendikepu hráči dokázali bodovať a doviesť súťaž do víťazného konca. Veľká vďaka patrí Michalovi Feckovi, ktorý na posledné zápasy dochádzal pravidelne zo Švajčiarska, ako keby to bolo z Čiernej Lehoty. Jeho prístup pomohol naštartovať aj ostatných hráčov. Vyzdvihnúť chcem aj kapitána a najlepšieho strelca Miloša Galla, ktorému sa strelecky darilo a jeho góly znamenali pre nás dôležité body. V dobrej streleckej forme sa ukázal aj útočník Boris Milko. Defenzívnych hráčov na čele s brankárom Štefanom Mišinom musím pochváliť za dobre organizovanú obrannú činnosť s malým počtom obdržaných gólov počas celej sezóny. Pre našu obec i futbalový klub je víťazstvo v tejto súťaži obrovský úspech, ktorý v súčasnosti možno ani nedokážeme oceniť. Až s odstupom rokov sa možno ukáže, čo táto generácia hráčov v skutočnosti dokázala, pretože takýto výsledok sa nerodí každý deň.
O tento úspech sa zaslúžili hráči: Š. Mišina, S. Paliha, Ľ. Hatvaník, M. Chochol, D. Grac, R. Greško, P. Lipták, D. Kakalejčík, M. Kováč, M. Marchevský, B. Rupp, P. Gere, Mar. Gallo, M. Mészner, M. Ďuriček, J. Benedik, M. Fecko, Mil. Gallo, K. Šubovič, B. Milko, Z. Greško, P. Šimon, M. Boroš.
Funkcionári: predseda klubu Ján Chanas, tréneri M. Ferenc a J. Benedik, vedúci mužstva S. Chochol, M. Sklenár správca športového areálu M. Vais a aj všetci usporiadatelia domácich zápasov.
Každý menovaný si zaslúži za svoju prácu poďakovanie a uznanie.
Tréneri M. Ferenc, J. Benedik
POZNÁMKA MG: Súčasťou spomínaného kádra boli aj futbalisti Š. Tomášik a T. Novek.

































Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-