živote a diele a s úctou i hrdosťou privítali na tejto slávnosti príbuzných pána Šestinu – jeho 85 ročnú manželku i jeho deti s rodinami. Predsedkyňa  MO  MS citlivým príhovorom nadniesla myšlienku vzájomného poznania a zdôraznila: „Tak, ako je matka hrdá na úspechy svojich detí, tak chce byť aj naša obec hrdá na úspechy svojich občanov,“ k čomu sa pripojil aj starosta obce Miloš Gallo Barnák a členky ZPOZ-u zaspievali jeho obľúbenú pieseň.
V druhej časti tohto podujatia sa pod tým istým názvom predstavili Štítničania sami sebe. Túto časť radostne a uznanlivo otvorila riaditeľka Domu Matice slovenskej v Rožňave Ing. Zlatica Halková. Vystúpil detský folklórny súbor Haviarik z Rožňavy, v ktorom účinkujú aj Štítničania – deti i dospelí – spievajú i tancujú pod vedením Ing. Ivana  Nemčoka. Svojimi piesňami o láske a vzájomnosti cirkevný zbor ECAV vniesol citlivú náladu, ktorú dotvorili verše našej matičiarky Gitky Vilimovej. Členky ZPOZ-u navodili atmosféru lásky k rodnému kraju a kráse našej prírody a tiež veršami ďalšej matičiarky Janky Vranovej, ktorá je zároveň autorkou pripravovaného detského kalendára, kde je 12 mesiacov roka predstavených peknými veršíkmi, a to nie len v slovenskom jazyku, ale aj v maďarčine, rómčine, nemčine, angličtine, ruštine a týmito európskymi jazykmi sa predstavili žiaci tunajšej ZŠ.
Záver patril mladým – pôsobivou hudbou na gitare a saxofóne sa chlapci pred ženami nedali zahanbiť.
Celý program sprevádzala slovom Janka Vranová, predsedníčka miestneho odboru Matice slovenskej  a slovami vďaky prisľúbila ďalšie zaujímavé podujatie pod tým istým názvom – POZNÁVAJME SA.

Kto bol Ladislav Šestina

Ladislav Šestina – šéf výpravy Štátneho divadla v Košiciach sa narodil 10.3.1925 v Štítniku. Jeho vysokoškolské štúdiá vo Viedni, kde v rokoch 1943-44 študoval u profesora E. Pirchana divadelnú architektúru, predčasne ukončili vojnové roky. V roku 1944 pôsobil ako výtvarník vo Wroclawi, potom nastúpil ako výtvarník do SND v Bratislave a hneď po oslobodení prišiel do Košíc, kde sa stal spoluzakladateľom Štátneho divadla. Plných 40 rokov tu bol šéfom výpravy. Vytvoril viac ako 600 scénických návrhov pre všetky divadelné žánre - operu, činohru a balet. Patria sem aj návrhy pre ďalšie divadlá na východnom Slovensku. Nadviazal úzky kontakt aj s vtedajšou československou scénografiou. V roku 1971 v Košiciach a v roku 1975 v Bratislave sa predstavil vlastnou výstavou scénografických prác. Je autorom scény pamätnej inscenácie Čechovových Troch sestier v réžii Janka Borodáča a vytvoril vynikajúce návrhy k ďalším inscenáciám, ktorých výpočet by bol veľmi dlhý.
V umeleckej tvorbe prešiel postupným vývinom, využíval možnosti javiskového iluzionizmu, realistické detaily, symboly a znaky, inšpiroval sa folklórom. Zdôrazňoval dekoratívne vyznenie scény, v najzrelšom období sa zameral na výrazové použitie farby a svetla, s väčším dôrazom na modernú, divadelne cítenú architektoniku výtvarného javiskového diela. Pracoval takmer pre všetky slovenské divadlá, spolupracoval s košickou televíziou, v r. 1969 pôsobil v Kráľovskom divadle vo Švédsku. Činný bol aj ako maliar (grafiky, oleje, akvarely). Vystavoval aj na kolektívnych výstavách v Bratislave, Brne, Berlíne, pravidelne bol zastúpený na medzinárodnom kvadrienále v Prahe. 
Scénograf Ladislav Šestina ako predstaviteľ realisticko-symbolickej tradície slovenskej scénografie stál pri základoch budovania umelecko-výrobných dielní Štátneho divadla v Košiciach a vypracoval nový systém organizácie jej technicko-výrobnej zložky.  Jeho scénografické návrhy mali možnosť diváci vidieť aj v zahraničí na výstavách i prostredníctvom inscenácií. Pri príležitosti 60. ročného životného jubilea obdržal titul Zaslúžilý umelec. Zomrel 3. februára 1986 v Košiciach.
V osobe tohto umelca, ktorý nešetril silami, aby pomohol rozvoju divadla v našej vlasti nachádzame zdroj a inšpiráciu pre našich mladých a z úcty a lásky mu naši matičiari 11.3.2011 v Štítniku odhalili pamätnú tabuľu, aby sme mohli hrdo povedať - aj toto bol náš rodák, Štítničan.
Mgr. Janka Vranová

Fotografie: archív rodiny Šestinovej, Ing. Z. Halková, M. Vilimová
{gallery}kultura/matica/sest{/gallery}
{jcomments on}