×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/foto/jar
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/obsah/bystre/den/2012
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/foto/jar
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/obsah/bystre/den/2012
utorok, 14 apríl 2015 16:23

List z Ameriky zostal desaťročia na povale domu ako vzácny dokument o živote našich predchodcov

Napísal(a)
Ohodnotiť túto položku
(1 Hlasovať)

Seal of West Virginia aPísal sa rok 1938 a v jednom z mestečiek Západnej Virgínie v Spojených štátov amerických v pondelok 10. januára práve dopísal mladý Ľudovít zo Slovenska list. Ešte napísal adresu, prilepil známku a zaniesol na najbližšiu poštu, aby sa dostal čím skôr "šífou" na správnu adresu vzdialenú tisícky kilometrov v starom kraji, na Slovensko. Prišiel sem do Ameriky za prácou, ako v tom čase robili všetci, ktorí museli na Slovensku pod vrchom Turecká a na okolí trpieť biedou, lebo v tomto chudobnom kraji ťažko bolo zohnať niečo na uživenie seba i rodiny. Tak, ako mnohí iní, aj on sa jedného dňa medzi svetovými vojnami rozhodol okúsiť ako chutí americký chlebík.
Ako mu chutil, ťažko je nám dnes zistiť, keď autor listu, ani jeho adresáti už nežijú. Môžeme to iba tušiť z toho, o čom v liste spoza veľkej mláky písal svojim blízkym žijúcim neďaleko Rožňavy medzi Plešiveckou planinou a pohorím Slovenského rudohoria. Úhľadne napísaný list, ktorý rokmi nabral žltú farbu, svedčí o tom, že išlo o človeka so zmyslom pre poriadok, zodpovednosť i pravdovravnosť. Mnohí i dnes rukou píšuci ľudia by mali čo robiť, aby ho svojou úhľadnosťou napodobnili. Nebudem vás však zaťažovať čím je list po vonkajšej stránke

pre nás hodnotný a v čom ide dnešným pisateľom príkladom. Skôr chcem poukázať na všeobecnú hodnotu listu, ktorý prišiel v tom čase z USA na Slovensko a predovšetkým zdôrazniť zásluhu tých, ktorým bol adresovaný, ktorí si vážili to, čo im pisateľ napísal a uchovali ho aj pre budúce generácie. List je o to cennejší, že ho písal obyčajný človek, ktorý v Amerike videl možnosť zárobku a tak chcel pomôcť svojej rodine, ktorá žila ako sa vraví z ruky do úst. Je viac ako pravdepodobné, že tento list prišiel do rodiny, ktorá nežila o nič lepšie ako rodina z ktorej pochádzal autor listu. Táto rodina si vážila tento list aj napriek tomu, že, ako som sa mohol z jeho obsahu dozvedieť, prakticky neobsahoval žiadnu veľkú pomoc. Skôr našli v liste správu o ňom, že žije a dozvedeli sa ako sa má. Obidvom stranám patrí naša vďaka, že sa list dostal do správnych rúk a nám sa dnes otvára prostredníctvom neho jeho historická hodnota zaujímavá pre dnešnú generáciu. 

list z ameriky 1 aAby sme zachovali tajomstvo listu, vynechajme niektoré detaily. Po rokoch však prezraďme aspoň to, že po dlhom cestovaní list prišiel v jeden januárový deň aj do Bystrého. Ako to v tom čase bývalo, list priniesol poštár priamo do domu, v ktorom býval, dajme tomu šógor so švagrinou a deťmi. Slušnosť kázala, že sa patrí v liste v prvom rade pozdraviť a tak to urobil aj náš Ľudovít: "primite spolu, odomňa srdeční pozdrav a stálu spomienku na Vás, a tak ako se všetci máte, šiste zdraví. Je se ne môžem pochvalit so zdravim lebo som se nazdal že uš dokončím tamten tížden, tak som bol zle ... eštek i teraz nie najlepši se cítim, ale vám všetkim Vám vinšujem a prajem celej Famílie dobrého zdravé a veselo šťastie v tomto Novom roku..." Nebolo by správne, aby som pokračoval v podrobnom odpisovaní tohto listu. Tí, čo sú starší vedia, čo asi mohlo byť obsahom. Veď naši ľudia v tridsiatych rokoch minulého storočia nežili na dedinách vo veľkom bohatstve. Aj keď sa sem-tam našla práca v okolitých baniach, po vyhlásení samostatného slovenského štátu sa niektoré bane i na hornom Gemeri zrušili a baníci museli do baní fárať buď v Nižnej Slanej, alebo v Dobšinej. Štátna hranica medzi Maďarskom a Slovenskom prechádzala medzi Bystrým a Rekeňou (dnes Rožňavské Bystré a Rakovnica) a tak sa odrezal prístup ľudí zo slovenskej strany chodiť za prácou do Rudnej, či Rožňavy, kde sa v baniach stále pracovalo. Väčšina preto skromne žila z toho, čo nasiali alebo zasadili na nie veľkých pásikoch rolí, ktoré však trpeli úrodnosťou pôdy, pretože sa nachádzali na svahoch spomínaných pohorí. A keďže i tých málo pozemkov, ktoré sa ešte donedávna využívali už pomaly zarastá a krajina dostáva iný charakter, ťažko je mladším vytvoriť si akú-takú predstavu o tom, ako sa voľakedy a na akých miestach získavala obživa pre všetky rodiny.
list z ameriky 2 aAle ktovieako nebolo súdené ani nášmu pisateľovi Ľudovítovi v Amerike, ktorý sa švagrovi posťažoval: " ... lebo od Novembra zle ide robota, 2 dni robimo na tížden a malo kedi se uda že 3 dni virobimo..." Dúfam, že ste porozumeli listu, že prácu majú iba dva dni v týždni a málokedy sa im podarí tri dni odrobiť. Z toho plynie pre rodinu i poznámka, v ktorej sa uvádza, že z toho, čo zarobia sa "zošporovat nie velmi dajú, lebo sú boháše všade múdri a lem tolko dajú zarobit bi zmo jim stoho vladali robit i na druhí den."
Čo sa neskoršie stalo nevieme, lebo k ďalším listom sa nedostala ani rodina, ktorá našla tento list na povale, keď chceli zrekonštruovať starý dom na lepšie bývanie. I tak sme povďační rodine, ktorá list nezašantročila, ale ho uchovala do takej podoby, akú dnes má a bolo možné z jeho obsahu aspoň trochu priblížiť podmienky života našich predkov spred niekoľkých desaťročí.
Ondrej Doboš

 

Čítať 4136 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:25

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!