Majú ich už druhý rok. Zimu prežili bez problémov. Stále im priteká čerstvá voda, v ktorej sa cítia veľmi dobre.
Ďalším „trhákom“ je super samorast a taktiež drevený, prírodný stojan s džbánmi. Kvety, podľa ročného obdobia, farebne skrášľujú celé prostredie. Sympatický je aj altánok. Vyzerá, že je malý, ale pohodlne si tam sadne šesť ľudí.
Taktovku harmonizácie drží v rukách pani Zuzana. Prichádza s nápadmi, predstavami. Stále nad niečím rozmýšľa, uvažuje. Chce, aby to ich prostredie bolo čo najkrajšie, najpríjemnejšie. „Možno som si pomýlila profesiu, ale záhradná architektúra je môj koníček,“ zdôraznila. Výsledok nakoniec hovorí sám za seba. Priložené fotografie napovedia viac.
14.5.2010
Text a foto: Dr. J. Sabo
{gallery}obsah/rakovnica/estet{/gallery}
{jcomments on}
štvrtok, 13 máj 2010 21:24
Majú to ozaj pekne upravené. V dome býva mladá rodina, ktorá má zmysel pre estetiku
Napísal(a) Dr. Jozef Sabo
Prejsť sa po Rakovnici je nielen pre mňa vždy zážitok. Obdivovať môžeme prírodu, domy, záhradky. Na čom oči spočinú je zaujímavé. Občania sa snažia, podľa svojich možností, zveľaďovať domy, záhrady, predzáhradky, dvory. Každým rokom niečo pekné i zaujímavé pribudne. Nás oslovila predzáhradka pri rodinnom dome č. 59.
V dome býva mladá rodina, ktorá má zmysel pre estetiku. „Tu bývame a tu sa chceme cítiť čo najlepšie,“ poznamenal pán Norbert. Táto ich predstava sa napĺňa. Popri ich záhrade neprejdete bez toho, aby ste si nevšímali čo v nej majú upravené, vysadené, zveľadené. Hneď vás upúta jazierko s peknými farebnými rybami – karasmi.
Zverejnené v
Rakovnica
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-