Už sme na tejto web stránke predstavili predzáhradky pri niektorých domoch v Rakovnici. Teraz vám ponúkame ďalšiu. Nachádza sa v časti obce Dedina neďaleko potoka. Svojím vzhľadom pripomína dnešné bungalovy. Je to ale starší domček a ľudia v ňom sú pracovití, usilovní, kreatívni. Radi zveľaďujú svoje okolie tak, aby sa v ňom dobre cítili.
Pripomíname, že v dome majú malé dievčatko. To je hravé a rado má pekné prostredie a ako dieťa sa zo všetkého úprimne teší.
Obyvateľov domu sme pristihli pri úprave dvora. „Veľa sme toho urobili, ale pokračujeme ďalej, kým nenaplníme našu predstavu,“ povedala nám mladá pani, mamička dievčatka.
{gallery}obsah/rakovnica/predza{/gallery}
{jcomments on}
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pripomíname si v októbri
2024
14. október – Teofil Tertulián Bohumil Nosák (14.10.1819 Tisovec – 2.9.1887 Čierna Lehota) – národný pracovník, veršovec.
Ľudovú školu navštevoval v Čiernej Lehote, gymnázium v Gemeri, teológiu študoval v Levoči. Bol vychovávateľom dcéry Jána Kollára Ľudmily v Budapešti, po vysvätení za kňaza pôsobil ako farár v Sabinove, od 1877 farár v Čiernej Lehote. Jeho činnosť v národnom hnutí úzko súvisí s pôsobením jeho brata Bohuslava, básnika, prekladateľa, publicistu, redaktora. Už počas štúdií v Levoči bol aktívnym členom Spoločnosti československej a Ústavu reči a literatúry. Zapojil sa do slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849, šíril mikulášske Žiadosti slovenského národa, zúčastnil sa na zimnej výprave slovenského dobrovoľníckeho zboru. Bol účastinár martinského Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, kolportér slovenských kníh a časopisov, zakladateľ Besedy (Cassina) v Sabinove. Bol jedným z iniciátorov vydania zborníka Jintřenka, v ktorom vyšla i jeho poézia s romantizujúcimi vlasteneckými motívmi. Prekladmi z ruštiny prispieval do Dobšinského časopisu Sokol. -MM-
18. október – Ján Bodnár (18.10.1924 Hnúšťa-Likier – 20.12.2016 Bratislava) – filozof a historik filozofie.
19. október – Ladislav Adalbert Arany (19.10.1909 Betliar – 14.10.1967 Rožňava) – jazykovedec, múzejník.
23. október – Ján Daniel Belák (13.6.1922 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – študent, protifašistický bojovník.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
23. október – Pavel Jozef Belák (11.1.1920 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – právnik, protifašistický bojovník.
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-
26. október – Michal Steigel (20.2.1769 Vyšná Slaná – 26.10.1829 Rimavské Brezovo) – filozof, spisovateľ, básnik, ev. farár.
Navštevoval školu vo Vyšnej Slanej, v Dobšinej a Gemeri, teológiu študoval v Bratislave. Pôsobil ako ev. farár v Drienčanoch, od r. 1805 v Rimavskom Brezove. Zakladajúci člen Učenej spoločnosti malohontskej. Publikoval rôzne filozofické úvahy a články z oblasti výchovy a vzdelávania, podával návrhy na zlepšenie pedagogického procesu. Metodike vyučovania sa venoval v preklade spisu: Knižečka o vyučování školním aneb metodologie, z poručení slavného gemerského seniorátu auspurgského vyznání k dobrému učitelu sepsaná (1811). Usiloval sa o pozdvihnutie hmotného zabezpečenia pospolitého ľudu, propagoval racionálnejšie obrábanie polí a lúk. Osobitná prednáške k tejto téme vyšla i tlačou. Jeho tvorba i život boli ovplyvnené najmä filozofiou Immanuela Kanta. -MM-
