Nie je ani tak dávno, keď sa Štítnik ešte považoval za mesto. Veď podľa krupinského práva od kráľa Karola Róberta mu patrili aj mestské výsady (právo samostatného súdnictva, právo meča, oslobodenie od platenia mýta na celom území Uhorska). V r. 1427, kedy mal 67 usadlostí, patril medzi ľudnatejšie obce na Slovensku. Dnes táto stredne veľká obec horného Gemera má niečo vyše 1500 obyvateľov. Do komunálnych volieb 2010 v Štítniku bolo zapísaných 1229 voličov. Z nich 27. novembra voliť prišlo 851, čo znamenalo 69,24 %. Platné hlasovacie lístky za starostu obce Štítnik mohli odovzdať 4 kandidátom. Nakoniec volebná komisia konštatovala, že z 840 platných 2. Ladislav Belányi, KDH, - 239
3. Ing. Katarína Zajacová, nezávislá kandidátka, - 197
4. Ing. Marek Kuzma, nezávislý kandidát, - 157
Za poslancov obecného zastupiteľstva mali voliči Štítnika v komunálnych voľbách zvoliť 9 kandidátov z 50. Najviac platných hlasovacích lístkov z 820 odovzdaných získali nasledovní kandidáti, ktorí sa tak stali poslancami OZ v Štítniku:
1. Ing. Marek Kuzma, nezávislý kandidát -274
2. Karol Hadžega, SDKÚ-DS -250
3. Ladislav Belányi, KDH -227
4. Ondrej Kalina, SDKÚ-DS -197
5. Ján Gallo, KDH -190
6. Ladislav Holéczy, SMER-SD -182
7. Mgr. Yveta Zdechovanová, SaS -164
8. Ing. Ondrej Pazera, nezávislý kandidát -161
9. Ján Zobola, KDH -157
{jcomments on}
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-