Opäť bol zraz pred budovou OÚ a potom v slávnostnom sprievode krojované dievčatá, mládenci, ženy, hudba a ostatní sa odobrali pred Základnú školu, kde ich vítali mladé ženy s chlebom a soľou, ako to u nás býva už zvykom. Erb obce niesol mládenec Tomáš Gonos a dievčina Janka Konczová. Pred školou už čakalo mnoho občanov, ktorí sa tešili, čo bude nasledovať.
Úvodom sa prihovorili naši "konferenciéri" Mirka Macková a Stanko Ďurský, ktorí svoju úlohu zvládajú na jednotku už štvrtý rok. Prítomných pozdravili aj chlapci zo ZŠ - peknou básňou o rodnej dedine - Richard Ďurský a Filip Znak.
Potom sa ujala slova starostka obce Želmíra Gonosová, ktorá privítala prítomných hostí - prednostu Obvodného úradu Jána Matu, riaditeľku DSS v Rožňave Margitu Petrovú, riaditeľku DMS v Rožňave Zlaticu Halkovú, starostku obce Honce Moniku Paličkovú, starostu obce Rakovnica Ľuboša Leštáka a neskôr aj poslanca NR SR Jána Babiča, ktorý prišiel neskoršie, a tak isto aj riaditeľa ÚPSVaR v Rožňave Mikuláša Gregora a konateľa spoločnosti BRANTNER GEMER a. s. Jána Sisika. A samozrejme všetkých prítomných spoluobčanov, rodákov, mládež, priateľov. Oslava tohtoročného Dňa obce bola zameraná na ľudovú tradíciu, folklór, pieseň. Bola to oslava piesne, pretože pieseň je duša, srdce a Bystrania stáročia radi spievali. „Vďaka Pánu Bohu za to, že sa stále nájde niekto, kto zozbiera zabudnuté, načrie do truhlíc, osloví pamätajúcich.“
Program, úvodné slovo a príhovor starostky obce bol zameraný na históriu DFS "Bystränky", ktoré tohto roku oslavujú 25 rokov od založenia skupiny. Od jej založenia sa vystriedalo mnoho členiek, ktorým sa poďakovala, niektoré už bohužiaľ nie sú medzi nami. Za ten čas 25 rokov naspievali mnoho pesničiek a vznikla myšlienka natočiť DVD. Slovo dalo slovo, ale myšlienka sama osebe nestačí, treba ju zrealizovať.
Hnacím motorom boli členky skupiny, ale samozrejme aj pani Božena Miháliková, ktorej úprimne ďakujem, pretože bola ochotná a rada pomohla túto myšlienku uskutočniť. Boli to hodiny odriekania, trpezlivosti, ale prostredníctvom DVD sa občania môžu kochať prírodou, krojmi, spoločným dvorom u Ďurskej, kostolom, kultúrnym domom. DFS nikdy nebude vyrábať peniaze, ale len tóny piesní. Za túto prácu sa im starostka obce osobne, ale aj v mene Obecného zastupiteľstva, úprimne poďakovala a zároveň FS ocenila Cenou starostky obce: "Chcem sa ešte raz poďakovať členkám, ktoré účinkujú na tomto DVD: Zuzane Tomkovej, Marike Uhrinovej, Jarmile Tomkovej, Eliške Babičovej, Marte Molnárovej, Zuzane Urbanovej, Mirke Frakovej, Márii Dovcovej, Helene Kerekešovej, Marike Lengovej - na dvore, kde sa natáčalo, kováčovi Františkovi Geldovi, „koscovi“ Ondrejovi Uhrinovi a samozrejme našim dievčatám Dominike Ďurskej a Mirke Mackovej a mládencovi Stankovi Ďurskému. Všetci členovia sú ľudia, bez ktorých si neviem dianie v obci predstaviť, sú to ľudia, ktorí nedovolia, aby zahynula krása a tradícia, ktorú vytvárali a uchovávali celé storočia naši predkovia. V tradícii sú duše, srdcia, radosti i žalosti našich mám a otcov, je to náš poklad, naše vzácne dedičstvo.
Na tomto programe sa podieľali aj Božena Čapová, mládenci a dievčatá, a to: Tomáš Uhrin, Denis Koncz, Miška Forgáčová, Veronika Znaková, Nikolka Galatová. Všetkým patrí poďakovanie. A čo im do budúcnosti zaželať?
V hrdlách slávikov, aby spievali, veľa zdravia, aby sme sa takto stretávali, veľa dobrých nápadov, úspechov, radosti, pokoj, pokoru a smelo do ďalšej 25-ky."Po príhovore vedúca FS pani Zuzana Tomková požiadala starostku obce Želmíru Gonosovú a zástupcu starostky Mareka Ďurského, aby sa stali krstnými rodičmi tohto DVD, ktorí toto s radosťou prijali a farebnými stužkami DVD pokrstili.
Na záver kultúrneho programu, ktorý pripravila FS pod názvom "Zvyky a obyčaje pred svadbou v Bystrom" sa spoločne zaspievala pieseň: „Vyleteli jarabice...“ a Mirka, Stanko a Dominika, ktorá ešte zarecitovala báseň o našom malom Slovensku, program ukončili.
Počas programu ženy v krojoch Ľubica Ďurská, Marcela Gajdošová, Lenka Čapová, Silvia Lengová i Tatianu Tomkovú so svojim synom Paťkom ponúkali prítomných domácim svadobným koláčom - pletencom a kysnutým jablkovým koláčom. Po ukončení programu sme ochutnali výborný trojguláš, ktorý tradične pripravilo PZ GERLACH, skupina Rožňavské Bystré, ktorým patrí poďakovanie. Poďakovanie patrí aj sponzorom, účinkujúcim, kuchárkam, zvukárovi, obsluhujúcim, samozrejme poslancom OZ, ktorí sa podieľali na prípravách, a všetkým, ktorí prišli a tancovali do bieleho rána, lebo pri takej hudbe ako je IMPULZ z Vyšnej Slanej sa sedieť
jednoducho nedá.
Tešíme sa na budúci rok a pomaly začíname ku Dňu obce 2013 vymýšľať nový program.
Želmíra Gonosová,
starostka obce Rožňavské Bystré
{gallery}obsah/bystre/denobce/2012{/gallery}
{jcomments on}




























__________________________________________________
V sobotu 1. septembra 2012, tak ako sme už avizovali, v našej obci Rožňavské Bystré bol sviatočný deň, nielen preto, že v skutočnosti bol sviatok - Deň ústavy, ale aj my Bystrania sme mali deň sviatočný. Tento deň bol oslavou ľudovej piesne. Ale pekne po poriadku.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-