Po odbornej stránke predstavovala tohtoročná chovateľská prehliadka jednu z najlepších poľovníckych sezón. Spolu bolo na výstave prezentovaných 79 medailových trofejí, z toho bolo 11 zlatých trofejí.
Najväčšie zastúpenie mali medailové jelenie trofeje a to až 34 a z toho boli 2 zlaté trofeje: najsilnejšia zo Slavošoviec s hodnotou 215,35 bodov CIC a ďalšia v poradí z Dobšinej s hodnotou 215,09 bodov. Už tradične v tomto regióne bola dobrá kvalita ulovených diviakov – 23 medailových trofejí, z toho 7 zlatých (najsilnejšia z OPZ Rožňava s hodnotou 126,95 bodov CIC). V porovnaní výsledkov v rámci okresu sa nestratili ani režijné poľovné revíry Lesného závodu Rožňava. Z uplynulej sezóny sme mali 7 medailových jeleních trofejí, pričom sa zaznamenal historicky prvý úlovok medailového jeleňa vo Zvernici Betliar. Jeleň po vážnom poranení v ruji bol ulovený poplatkovým hosťom a vo veku 7 rokov dosiahol 206,28 bodov CIC, čo bola tretia najsilnejšia trofej jeleňa na výstave. Ďalej z poplatkového lovu v režijnom revíri Pipítka pochádzala 4. najsilnejšia trofej na výstave s hodnotou 200 bodov CIC. Potešiteľný výsledok je aj 5 medailových danielov ulovených poplatkovými hosťami vo Zvernici Betliar, pričom najsilnejšia z nich dosiahla bodovú hodnotu zlatej medaile 188,86 b. CIC. Pravidelné úlovky zlatých danielov vo Zvernici Betliar tak už nie sú len vecou náhody, ale výsledkom systematickej práce personálu Lesov SR. Rovnako zo Zvernice Betliar pochádza aj trofej muflóna uloveného poplatkovým hosťom v januári 2011, ktorá dosiahla bodovú hodnotu 222,95 bodov CIC a s ktorou sa spája hneď niekoľko prvenstiev. Bola to najsilnejšia trofej muflóna v uplynulej sezóne v okrese Rožňava, je to historicky doteraz najsilnejšia oficiálna trofej muflóna zo Zvernice Betliar a pravdepodobne aj najsilnejšia trofej muflóna uloveného v revíroch Lesov SR v sezóne 2010/11.
Snáď najvýznamnejším príspevkom Lesného závodu k tohtoročnej chovateľskej prehliadke trofejí však bola príprava sprievodného programu pre žiakov základných škôl v rámci Medzinárodného roka lesov, ktorého sa zhostili certifikovaní a aj necertifikovaní lesní pedagógovia LZ (A. Lizáková, M. Slovák, M. Smerek, Š. Manko, J. Vlčák a M. Lehocký).
V dňoch 28. a 29. marca sme oslovili a pozvali žiakov 6 základných a materských škôl v okolí – záujem bol veľký a spolu prišlo vyše 250 detí aj s učiteľmi. Keďže samotná prehliadka výstavy trofejí by žiakom veľa nepovedala, snažili sme sa pripraviť program tak, aby sme pozornosť detí upriamili na poznanie zveri a živočíchov, ktoré sú dôležitou súčasťou lesov v ich najbližšom okolí a popri tom im vysvetliť význam a poslanie poľovníctva. Formu a obsah poskytovaných informácii sme prispôsobovali veku detí v skupinách. Deti si tak mohli vypočuť skutočné zvuky zveri a následne si vyskúšať ich napodobniť pomocou vábničky. Najmä chlapcov lákala možnosť preskúmať pod dozorom poľovnícke zbrane, medzi ktorými bol aj luk, započúvať sa do výkladu o ich používaní a rôznych príhod spojených s poľovačkami. Na ďalšom stanovišti bolo poznávanie drevín a rastlín, vysvetlené hravou formou, pomocou skladačiek puzzle, a priblížené im boli aj stopy niektorých zvierat, ktoré môžeme vidieť v prírode. Úspech malo aj premietanie filmu Lesov SR o Zvernici Betliar, ktorý následne dostali školy ako náš malý dar pre potreby ich vyučovania a snáď v širokom okolí už nie je žiaka, ktorý by nevedel a nepočul niečo o historickej zvernici v Betliari. Súčasťou tejto akcie bolo aj vyhodnotenie vopred vyhlásenej výtvarnej súťaže na témy: Poľovníctvo a starostlivosť o lesnú zver, Zvieratá – obyvatelia našich lesov.Všetky výtvarne práce detí boli vystavené a autori najkrajších diel boli aj odmenení hodnotnými cenami. Deti odchádzali z nášho stretnutia s množstvom podnetných zážitkov, učitelia hodnotili návštevu výstavy pozitívne aj ako súčasť výučby biologických predmetov na škole, a my sme mali dobrý pocit, že deti k nám neprišli „z donútenia“, ale že sa veľmi aktívne zapájali do pripraveného programu.
Ing. M. Lehocký, Ing. A. Lizáková,
OZ Rožňava
FOTOALBUM Z VÝSTAVY
{gallery}obsah/polovnicka{/gallery}
{jcomments on}
Návraty k úspešnej tohtoročnej chovateľskej prehliadke poľovníckych trofejí horného Gemera Doporučený
Napísal(a) M. Lehocký, A. Lizáková
Chovateľské prehliadky trofejí predstavujú bezpochyby najvýznamnejšiu poľovnícku udalosť v jednotlivých okresoch a regiónoch. V okrese Rožňava je tradíciou, že sa toto podujatie koná každý rok v inej obci a tohto roku pripadlo na obec Gemerská Poloma. Do prípravy a organizačného zabezpečenia prehliadky sa zapojili spolu Slovenský poľovnícky zväz, Obvodný lesný úrad v Rožňave, Obecný úrad a poľovnícke združenie Turecká v Gemerskej Polome a Lesy SR, š.p., Lesný závod Rožňava, ktorý má v obvode tejto obce dve poľovnícky významné lesné správy – LS Betliar a LS Podsúľová.
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-