„V sobotu 18.2.2012, opäť po roku, sa uskutočnil 19. ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom. Mrzí ma, že sa nenašiel nikto, kto by čo len slovkom napísal o tejto, dnes už môžem povedať, vydarenej akcii. Akosi sa našim ľuďom už nechce, ale všetci čakajú, kedy sa objavia nejaké fotky na internete. Ale dosť ponosov,“ napísala v úvode príspevku starostka obce Rožňavské Bystré, pani Želmíra Gonosová a pokračovala: „Mali sme obavy, či bude účasť, ale opäť sa potvrdilo, že sa ľudia v Bystrom asi na zábavách cítia dobre, lebo sála praskala vo švíkoch. Prihlásených plesajúcich bolo neúrekom - 152, plus ešte poslanci a pracovníci Obecného úradu. A kde toľkých Večer po 19-tej hodine sa kultúrny dom začal zapĺňať a asi o 20.15 hodine starostka obce privítala rodákov, Bystranov, priateľov z Honiec, Rakovnice, ale i z Koceľoviec - proste všetkých prítomných. Zaželala im dobrú náladu pri dobrej hudbe IMPULZ-u z Vyšnej Slanej, ktorá sa nám osvedčila z minulého roka z plesu, ale aj z Dňa obce.
Slávnostným valčíkom otvorila 19 ročník Plesu rodákov v Rožňavskom Bystrom a zábava sa mohla začať.
My v Rožňavskom Bystrom máme mnoho tradícií, ako to vidieť i na niektorých priložených fotozáberoch. Nie sú to len tradičné plesy, ale len niekoľkoročnou tradíciou je aj sólový spev našich dievčat – slávikov - Dominiky Ďurskej a Evky Dovcovej, ktoré každoročne vypĺňajú prestávky na plese svojím zlatým hrdlom. A nebolo tomu inak ani tohto roku. Kým budú chcieť na plesoch vystupovať, dovtedy im dáme možnosť spievať a my z roka na rok môžeme len konštatovať ako sa v speve zlepšujú.
Ďalšou, len niekoľkoročnou tradíciou, je večera na plese a bystrianska - je šalát a rezeň. Tohto roku sme si však večeru objednali a boli sme veeeeľľľľľľmmi spokojní s kvalitou a obsluhou - ako inak - Jano Gono.
- Bystrania sú národ pohostinný, čo sa prejavilo aj na preplnených stoloch všelijakými dobrotami.
- Každoročne do tomboly Obecný úrad venuje hlavnú cenu - televízor a v sobotný plesový večer ho vyhral Ondrej Ujházi - blahoželáme. Cenou útechy tohto roku bola obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré. Štyridsaťštyri cien do tomboly sa stretli na javisku v Bystrom a medzi nimi aj taká, ako napríklad - metla na sneh, a mala veľký úspech. Tu sa chcem ešte raz poďakovať všetkým sponzorom, ktorí prispeli a spíjemnili nám tento večer. Ďakujeme.
- Na fotkách si všimnite aj jedného z najlepších tanečníkov plesu, ktorý povykrúcal nielen dievčiny, ale aj nás "mladšie" dámy, zabával sa do bieleho rána, tancoval niekedy síce aj bosý - ale nebol jediný. Niektorí sa vracali naspäť zo dverí a tancovali v čižmách, niektorí sa vyzuli, lebo tanečné topánky tlačili a v zimných sa nedalo tancovať.
- Ráno okolo piatej hodiny sa začali rozchádzať prví hostia, ale stále zvažovali ostať či neostať.
- Na záberoch sú aj naši "IMPULZÁCI", ktorí bavili nielen z javiska, ale prišli i medzi hostí, hrali a kľačali na parkete do bieleho rána a o 8.45 hodine ráno dozneli posledné tóny hudby. Ďakujeme. Boli ste skvelí.
- Už druhý rok sa podujal vstupné vyberať a lístky na tombolu predávať poslanec OÚ Marek Ďurský aj s manželkou Ľubicou. patrí im za to poďakovanie.
- Ďalším poslancom, ktorý sa obetoval a varil prítomným kávičku bol Ján Gonos a Miroslav Székely, ktorý sa zase staral o našu hudbu a kuchárky a ráno už bol samozrejme unavený a okolo 8.00 hodiny ráno sa zbalil a odišiel domov.
- Nastáva ráno, svitá, nastáva biely deň a o 9.00 hodine Ján Gonos st. a Jaroslav Gonos st. zatvárajú dvere a bránu kultúrneho domu v Rožňavskom Bystrom.
Záverom sa ešte raz chcem poďakovať všetkým, ktorí sa podieľali na príprave plesu, poďakovať organizátorom, tancujúcim, plesajúcim, hudobníkom, sponzorom lebo bez nich by ples nebol plesom a zábava zábavou. Ďakujem a teším sa na rok 2013 na 20. ročník Plesu rodákov Dovidenia o rok!
Kto máte fotky doložte.“
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
Zoznam cien tomboly na „Plese rodákov“ dňa 18.2.2012 v Rožňavskom Bystrom
|
|
sponzor |
cena |
|
1. |
OÚ R. Bystré |
televízor |
|
2. |
DOBART s.r.o. Rudná, Ing. Doboš |
kozmetika + obraz |
|
3. |
ELEKTROCOMOP s.r.o. Štítnik |
hriankovač |
|
4. |
Molčanová Katarína IRIS Rožňava |
karpatské brandy |
|
5. |
JANETE s.r.o. Rožňava |
monterková súprava |
|
6. |
UaPPS Rožňavské Bystré |
fľaška |
|
7. |
WUNSTENROT Rožňava - Lajčáková Marta |
hodinky |
|
8. |
Kaššai Ján |
tyčový mixér |
|
9. |
Kaderníctvo Irenka |
služby kaderníctva v hodnote 15,- € |
|
10. |
Milan a Naďa |
fľaška + kozmetický balíček |
|
11. |
Ondrej Molnár, Rožňava |
záhradné náradie |
|
12. |
Edita Bencová |
zákazkové šitie + 10,- € |
|
13. |
Marián Hric, Honce |
svietnik |
|
14. |
BRALUX s.r.o., Jaro Čapo |
fľaša |
|
15. |
PULZAR s.r.o. |
sada pohárov + tričká |
|
16. |
Svadobka JANKA |
víno + fľaša |
|
17. |
LAAX Rožňava - papierníctvo |
fotoalbumy |
|
18. |
BRANTNER GEMER Rimavská Sobota |
kukanádoba |
|
19. |
Svadobka JANKA |
hruška |
|
20. |
Potraviny - Molnárová |
víno |
|
21. |
Potraviny - Molnárová |
káva + víno |
|
22. |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma |
|
23. |
Potraviny SOFIA Endreková |
kôš na prádlo |
|
23. |
Palivá a stavebniny RVA |
brikety |
|
24. |
Jana Dovcová |
živé prasiatko |
|
25. |
Rasťo Ilašenko |
šampus kartón |
|
26. |
Miroslav Székely |
osobná váha |
|
27. |
AGROSPOL Honce s.r.o. |
mixér ponorný |
|
28. |
Černaj FREE ZONE |
el. rámček na foto |
|
29. |
EURIS s.r.o. Rožňava –Peter Glassa |
darčeková taška |
|
30. |
Karol Hadžega |
fľaša |
|
31. |
František Gelda |
metla na sneh |
|
32. |
Ing. Dávid Janko |
klobúk |
|
33. |
SCA s.r.o. Gemerská Hôrka |
hygienické potreby |
|
34. |
Marienka Valková |
sladké pokušenie |
|
35. |
Lindáková Blažena |
kulma na vlasy |
|
36. |
Zoltán Denčo Hristov |
pracovné náradie |
|
37. |
VARIO Metalcom- Ing. Barna |
darčeková taška |
|
38. |
Ing. Babič Ján |
fľaša |
|
39 |
Ing. Peter Ujházy |
welnes pre 4 osoby |
|
40 |
LIMA s.r.o., Maroš Kartal |
autokozmetika |
|
41 |
MEDI ŠPORT Rožňava Compelová Daniela |
poukaz welnes pre 2 osoby |
|
42 |
Pohostinstvo Sedlák |
kulma na vlasy |
|
43 |
Marian Pavlík, Gočaltovo |
autokozmetika |
|
44 |
Marek Pástor |
fľaša |
Cena útechy – Obecný úrad – 1-dňový zájazd – obhliadka a prevoz po obci Rožňavské Bystré.
Foto: Ján Gonos a Želmíra Gonosová
{gallery}obsah/bystre/foto/ples/12{/gallery}
{jcomments on}
Vzdelanie získal v Smrečanoch, kde býval po návrate z USA, neskôr pokračoval v štúdiu v Liptovskom MIkuláši a zmaturoval na učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi. Ako učiteľ pôsobil na rôznych miestach, v rokoch 1928 – 1930 vo Vyšnej Slanej. Dej jeho románu Cesta zarúbaná sa odohráva práve tu – v "Radzimke". V roku 1931 sa dostal do Bratislavy, po vojne pracoval na Povereníctve školstva, bol poslancom Slovenskej národnej rady a členom predsedníctva Zväzu čs. spisovateľov. V románoch Cesta zarúbaná, Bude ako nebolo a iných zachytil spoločenské a politické pomery na Slovensku medzi svetovými vojnami, spojil v nich dokumentárnosť s lyrickými výrazovými prostriedkami. Vydal aj zbierky básní Čerň na palete, Balt, Jarnou cestou a i. Okrem tvorby pre dospelých sa tiež venoval písaniu próz pre deti a mládež – Jano, Čenkovej deti. V roku 1953 bol vymenovaný za národného umelca. -MM-
Študoval na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici, potom sa v roku 1903 zapísal na umelecko–priemyselnú školu do Budapešti, neskôr od roku 1905 na štúdiá maľby v mníchovskej súkromnej škole. Do Rimavskej Soboty sa vrátil v roku 1908. V novembri 1914 mu diagnostikovali tuberkulózu a srdcovú chybu, ktorej zanedlho podľahol. Bol výrazný kresliarsky talent, jeho kresby z čias štúdií, ale najmä z rokov 1908 – 1914 počas pobytu v Gemeri dosahujú vysokú úroveň. V maliarskej tvorbe sa venoval v prevažnej miere portrétu, figurálnej tvorbe a krajinomaľbe. Na Gemeri kreslil a maľoval autoportréty a podobizne známych, portréty matky a sestier pri domácich prácach a odpočinku, príležitostne zachytil zaujímavý ľudský typ alebo žánrovú scénu, zanechal viacero krajinárskych obrazov a zátiší. Známe sú jeho obrazy Dom v Hrachove, Chalúpka v Ratkovej, Husitský kostolík v Malých Teriakovciach. Najviac jeho diel sa nachádza v SNG v Bratislave a v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Absolvoval štúdium hry na husliach u Viliama Kořínka na Vyššej hudobnej škole pre vzdelávanie učiteľov hudobných škôl a na JAMU v Brne. Pôsobil ako učiteľ na ĽŠU v Bratislave, od 1977 na Konzervatóriu v Bratislave, vyučoval hudobno-teoretické predmety, sluchovú analýzu a kompozíciu. Jeho tvorba má široký záber, komponoval skladby pre symfonické, komorné orchestre, sólový nástroj, sláčikové kvartetá, vokálno-inštrumentálne skladby a i. -MM-
Štúdium archeológie na FFUK v Bratislave ukončil v roku 1956 obhájením diplomovej práce Príspevok k osídleniu východného Slovenska v staršej dobe kamennej. Pracoval v Archeologickom ústave SAV v Nitre. Svoj záujem orientoval na výskum paleolitu, zaoberal sa typologickým určením a časovým zaradením nálezov. O. i. skúmal štyri praveké kresby uhľom v Ardovskej jaskyni, príbytky lovcov mamutov v Barci (súčasť Košíc), v Šelpiciach pri Trnave pazúriky, ktoré človek používal asi 25 tisíc rokov pred n. l., nálezom rydlového odštiepku z doby kamennej v Podolínci dokázal jeho prvé osídlenie. Je autorom monografie Barca bei Košice – paläolitische Fundstelle (Barca pri Košiciach – paleolitické nálezisko, 1968), spolupracoval pri vydaní Atlasu SSR (1980), v odbornej literatúre publikoval mnohé výsledky svojho výskumu staršej a strednej doby kamennej na Slovensku. -MM-
Študoval na Rímskokatolíckej cyrilo-metodskej bohosloveckej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Ríme. V roku 1990 ho vymenoval pápež Ján Pavol II. za pomocného biskupa trnavskej arcidiecézy. Od svojho menovania zastával viacero dôležitých funkcií – tajomník Konferencie biskupov Slovenska, rektor kňazského seminára, predseda Slovenskej liturgickej komisie, vyučoval cirkevné právo na bohosloveckej fakulte UK a v rokoch 1992 – 2001 pôsobil ako súdny vikár Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy. Bol predsedom Ekonomicko-právnej rady Konferencie biskupov Slovenska. 23.11.2002 sa stal historicky prvým biskupom koadjútorom (pomocným biskupom s nástupníckym právom) v rožňavskej diecéze. 27.12.2008 bol menovaný za rožňavského diecézneho biskupa. Od roku 2015 pôsobil ako emeritný diecézny biskup rožňavský. -MM-
Študoval na filozofickom kurze kráľovskej akadémie v Bratislave, potom medicínu vo Viedni. Krátko pôsobil ako rodinný lekár a lekár chudobných v Bratislave, od roku 1861 ako homeopatický lekár v Budapešti. Popularizátor telocviku, spoluzakladateľ telocvičného spolku v Budapešti, knižne vydal jeho dejiny a prácu o rekreačných zariadeniach vo Vysokých Tatrách. Odborné články publikoval v rôznych časopisoch, redigoval homeopatický časopis. V roku 1858 bol spoluzakladateľom Spolku lekárov-homeopatov a stal sa jeho tajomníkom. -MM-
Pôsobil ako učiteľ a ako vedúci odboru školstva ONV v Rimavskej Sobote. Bol zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti v roku 1966, stal sa jej predsedom a zároveň redaktorom novozaloženej revue Obzor Gemera. Spoločnosť viedol 25 rokov, ktorá sa jeho zásluhou vypracovala na rozvinutú výskumnú a vydavateľskú inštitúciu. Publikoval viac ako 200 príspevkov v rôznych novinách – recenzie, profily osobností, informácie o literárnych postavách Gemera, o protifašistickom odboji, vlastivedné články, informácie o kultúrnych a spoločenských akciách, konferenciách, oslavách výročí, rozhovory, zaujímal sa aj o gemerské nárečia, históriu, geografiu, vlastivedu, prírodu, historické pamiatky. Knižne vydal monografie o Jánovi Bottovi, J. D. Čipkovi, A. H. Škultétym, J. Palkovičovi, S. Vozárovi a ďalších. Spolu s J. Orlovským vydal knihu Stredogemerské nárečia (1975). Zaslúžil sa o vydávanie zborníkov: Vlastivedné štúdie Gemera, Gemer – národopisné štúdie a Literárne postavy Gemera. Organizoval vedecký výskum, podporoval ochranu duchovného i hmotného dedičstva minulých generácií, živej i neživej prírody, ako aj životného prostredia obcí, miest a celého regiónu Gemera-Malohontu. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má pomník s bustou. -MM-
V rokoch 1926 – 1934 študovala na gymnáziu v Rožňave, potom na FFUK v Bratislave. V rokoch 1938 – 1945 bola profesorkou na gymnáziu v Tisovci, v rokoch 1945 – 1969 na gymnáziu v Rimavskej Sobote. Počas SNP bola korektorkou povstaleckých novín Zvesti z tisovskej posádky v Tisovci. Vo svojej publikačnej činnosti sa zamerala na literárne postavy Gemera. V r. 1963 vydala knihu Literárna minulosť a prítomnosť okresu Rimavská Sobota. Spracovala monografiu Petra Kellnera Hostinského, ktorú publikovala v zborníku Literárne postavy Gemera. Bola spoluorganizátorkou Gemerských kultúrnych dní, patrila k zakladateľom Gemerskej vlastivednej spoločnosti i Slovenského zväzu žien v Rimavskej Sobote. Zaujímala sa o skvalitnenie pedagogickej práce, svoje články o využívaní múzejných zbierok na hodinách dejepisu a o začleňovaní regionálnych prvkov do vyučovacieho procesu publikovala v zborníku Škola a práca. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Revúcej, teológiu a klasickú filológiu študoval vo Viedni, v Bazileji a v Zürichu. Jeho úsilie o menovanie za profesora gymnázia v Revúcej sa pre zrušenie gymnázia nemohlo uskutočniť. Preto začal v roku 1881 učiť u slovenských krajanov v Iloku a Petrovci (Chorvátsko). V roku 1938 sa vrátil na Slovensko a žil v Martine. Jeho odborná činnosť bola značne široká: vynikol ako autor pedagogických prác, ako historik, publicista i ako kultúrny a hospodársky činiteľ, venoval sa aj jazykovede, geografii, etnografii, literárnej histórii, biografii a prekladom z latinčiny, gréčtiny a srbochorváčtiny. Veľkú pozornosť venoval aj Gemeru. V tomto smere je cenná rozsiahla práca Tisovec v minulosti, ktorú v rokoch 1912 – 1914 uverejňoval na pokračovanie v časopise Domácnosť a škola a vyšla aj knižne v Tisovci v r. 1998. V strede jeho pozornosti bola Revúca a najmä problémy revúckeho gymnázia. Písal aj o dejinách Jelšavy, o Muránskom zámku, Muránskej Zdychave a iných otázkach, týkajúcich sa Gemera. V meste Ilok je na jeho počesť dodnes pomenovaná jedna z ulíc. -MM-
Študoval teológiu v Bratislave, Jene a Wittenbergu. Ako evanjelický farár pôsobil na rôznych miestach, od roku 1820 v Tisovci. V roku 1823 bol zvolený do funkcie superintendenta evanjelickej cirkvi a. v. potiského okolia. Všestranne bránil záujmy Slovákov, v roku 1842 viedol deputáciu na cisársky dvor do Viedne, ktorá odovzdala slovenský Prestolný prosbopis na riešenie postavenia Slovákov. Vystúpil na obranu Ľ. Štúra a Katedry slovenskej reči a literatúry na Ev. lýceu v Bratislave. Bol členom spolku Tatrín. Podporoval vydávanie slovenských novín a literatúry, tlačou vydával aj svoje kázne a pastierske listy. V Tisovci, kde pôsobil dvadsaťosem rokov, bol iniciátorom založenia podporného peňažného spolku, knižnice, zaviedol povinnú 6-ročnú školskú dochádzku na evanjelických školách, dal postaviť nový kostol a školu, rozširoval vedomosti o racionálnom hospodárení, zavádzal pestovanie nových druhov ovocia a rozvíjal všestrannú ľudovýchovnú činnosť. -MM-