zvony“,
ktorej autorom je muránsky rodák PhDr. František Bábela žijúci t.č. v Tisovci.
Preplnená sála obradnej siene obecného úradu bola svedkom dojímavého rozprávania, recitácie vlastných veršov a dokonca zaspievania slávnej piesne Ave Mária 87 ročným autorom tejto publikácie. Obdivovali sme jeho úžasnú pamäť, z ktorej sa vynárali spomienky na prežité chvíle v početnom rodinnom kruhu, spomienky na kruté vojnové zimné januárové dni, keď sa ukrývali v okolitých lesoch Voniacej a Kľaku. Vtedy mal 17 rokov. V prvých dňoch slobody mu bolo súdené odprevadiť na večnosť zabitých kamarátov, ktorí ležia na muránskom cintoríne.
Mnohým z nás vyhŕkli slzy, keď spomínal na bezhraničnú finančnú podporu svojich bývalých žiakov na vydanie mnohých jeho publikácií a zbierok veršov. Dve z nich zarecitovali prítomná tajomníčka oblastného výboru v Rožňave Irenka Lacková a predseda ZO Jožko Kubaško.
Celú akciu sprievodným slovom moderovala pani Darinka Korimová,
ktorá požiadala o pokrstenie knihy voňavou borovicovou halúzkou starostu obce Ing. Romana Goldschmidta, Ing. Norberta Lacku a jeho manželku Irenku a Jozefa Kubašku. Krstní rodičia za zložitých podmienok sa v mene oblastného výboru podujali na vydanie tejto 235 stránkovej publikácie doplnenej dobovými fotografiami. Publikácia tohto diela čakala dlhých 25 rokov na svoje vydanie, ktoré podporili aj grafickou úpravou pán Dušan Dubovský, Pavol Ferdinandy a Ing. Maroš Detko. Aj im patrí naše uznanie a poďakovanie, ktorého sa všetkým zainteresovaným dostalo pri autogramiáde. O presun autora s podlomeným zdravím sa postaral pán Mgr. Milan Kvetko. Prípravu do tlače zabezpečoval p. Roman Kováč z tlačiarne Roven v Rožňave.
Celé podujatie bolo skutočnou ozdobou spomienky na prichádzajúcu slobodu v januári spred 70 rokov.
Ján Debnár a Jozef Kubaško
|
František Bábela
Tvrdiť, že vieme všetko o ľuďoch, s ktorými sa stretávame denne, je odvážne! Sme presvedčení, že dokonale poznáme členov svojej rodiny? Aj tí nás neraz prekvapia skrytou skutočnosťou. Život našich susedov tiež býva zahalený rodinným tajomstvom, ktoré napokon len akoby náhodou preniklo za hranice plotov. Ešte menej vierohodné je presvedčenie, že naši rodáci nás už ničím nemôžu prekvapiť, hoci takmer jednoznačne platí, že „doma nie je nikto prorokom...“ A predsa, hoci človeka mnoho rokov poznáme, vnímame fakty o jeho živote rôzne, rôzne danosti a súvislosti, objavíme zrazu, často nečakane, že je čímsi výnimočný, že už dávno ocitol sa vo sfére ľudskej nevšednosti. |
Aj PhDr. František Bábela (1928) akoby sa dokonale zoznámil sám so sebou až na dôchodku. On sa totiž o vlastnú literárnu tvorbu pokúsil takmer sedemdesiattriročný. A našiel sám seba v poézii, próze a esejách. PhDr. František Bábela sa narodil v Muráni v rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA |
POŠEPKY, NOČNÉ BÁSNE, PLAKAŤ DO BÁSNÍ. Okrem uvedených zbierok našiel si čas aj na písanie Kroniky mesta Tisovec. Teší sa z pravidelných stretnutí svojich bývalých žiakov zo stredného a východného Slovenska, tiež už dôchodcov - aj niekoľkokrát v jeho bydlisku v Tisovci, ktorí sponzorujú edíciu jeho knižiek. Jeho niektoré básne boli dokonca zhudobnené. Prof. Juraj Hatrík - významný predstaviteľ hudobného života na Slovensku pod názvom Tri venovania - Triptych pre alt, bas a komorný orchester na texty Františka Bábelu (Modlitba za lásky, Stopy a Nezabudol som) vytvoril v roku 2008. Boli uvedené aj na koncerte v Tisovci v septembri 2009. Autor skladieb rodáka z Muráňa - pedagóga Františka Bábelu nazval charizmatickou osobnosťou Tisovca. |
[cincopa A0HAhRcY0mWB]
{jcomments on}

































__________________________________________________
Odbitím 14. hodiny na impozantnej veži kostola v Muráni sa 26. januára 2015 začala dôstojná spomienková oslava oslobodenia obce spod nacistickej nadvlády, ktorú zorganizovalo vedenie obce v spolupráci so základnou organizáciou SZPB (odbojárov) a miestnym speváckym súborom Levenda. Oslava sa konala pred Obecným úradom v pamätný deň oslobodenia obce.
rodine horára 16.5.1928. Ako stredoškolský profesor pôsobil najprv na Gymnáziu v Tisovci. Po jeho zrušení ako učiteľ, zástupca riaditeľa, riaditeľ Priemyselnej školy hutníckej i chemickej v Tisovci. Ako dôchodca ešte aj na Evanjelickom gymnáziu v Tisovci. Poézia si ho získala už ako študenta, neskôr ako slovenčinár na strednej škole čas stal aj jej sprostredkovateľom - vykladačom. Jeho tvorba je už pomerne rozsiahla, literárne činný je od roku 1996, publikuje v Tisovskom mesačníku, regionálnej i celoslovenskej tlači. Knižne vyšli dosiaľ tieto jeho zbierky: ECCE POESIS, NEHA, POLARITY, STOPY, DOTYKY, BELASÝ SEN, RÁNO S HRDLIČKAMI, IBA
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-