×

Výstrahy

JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/plesy/stitnik
JFolder: :files: Cesta nie je priečinok. Cesta: [ROOT]/images/kultura/vystava/barsony
×

Poznámka

There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/plesy/stitnik
There was a problem rendering your image gallery. Please make sure that the folder you are using in the Simple Image Gallery Pro plugin tags exists and contains valid image files. The plugin could not locate the folder: images/kultura/vystava/barsony
štvrtok, 01 november 2012 19:59

Plamienok spomienok na Ctibora Štítnického sa rozhorel aj v jeho rodnej obci Doporučený

Napísal(a) MG
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Medzi osobnosti Gemera zaraďujeme aj Ctibora Štítnického. Narodil sa 6. septembra 1922 v Štítniku, podľa ktorého si vybral svoj pseudonym. Nepodarilo sa mi zistiť, kedy k tomu došlo, že jeho pravé meno Tibor Dörner sa stalo menej známe než jeho umelecké. Najskôr k tomu došlo v rokoch, keď študoval na gymnáziách a začal tvoriť prvé básne. Nechajme to však na iných, ktorí zaiste presnejšie vedia, ako k tomu došlo. Podstatné je pre nás teraz to, že aj napriek obdobiu, ktoré ho

z povedomia kultúrnych tvorcov zaradilo do úzadia v spoločnosti, jeho rodáci na neho nezabúdajú a príležitostne si na neho zaspomínajú a prejavia vďaku za jeho tvorbu, ktorá ho preslávila široko-ďaleko od svojho rodiska. V krátkosti môžeme pripomenúť, že Ctibor Štítnický  bol slovenským básnikom, prekladateľom i publicistom. Zastával aj mnohé významné funkcie v kultúrnych a literárnych organizáciách.
Spomenuli si ho jeho mladší i starší rodáci aj teraz pri príležitosti jeho nedožitých narodenín. Obecná knižnica v Štítniku, ktorá nosí v názve jeho meno, pripravila spomienkové dopoludnie. Spolupodieľal sa na ňom nielen Obecný úrad, ale aj Základná škola, MOMS a ZPOZ v Štítniku. Bol to dôstojný príspevok k tomu, aby sa vzdala úcta nášmu krajanovi, ktorý sa prejavil ako „jagavá hviezda“ vojnového a povojnového obdobia a stal sa typickým predstaviteľom dobovej literatúry. Najmä mladej generácii spomínané dopoludnie iste pomohlo k tomu, aby sa lepšie oboznámila s jeho životom a tvorbou. Prispela k tomu príhovorom najmä pani Gabriela Koreňová, pracovníčka knižnice, ktorá v ňom upriamila pozornosť na putá Štítnického s jeho rodným krajom. Pekne sa uviedli i žiaci základnej školy, keď napríklad Veronika Motúzová si pripravila k tejto príležitosti referát o živote a diele Ctibora Štítnického. Ani ostatní účinkujúci sa nedali zahanbiť a zarecitovali niektoré básne z autorovej tvorby. Napríklad Mgr. Janka Vranová predniesla báseň Ráno v Gemeri, Mgr. Margita Gločeková Rekviem za matkou, pani Jakobejová báseň Jarmile, ktorú básnik venoval svojej milovanej manželke. Prezentovali sa aj ďalší žiaci s ukážkami detskej poézie, ako napr. Viktorka Jančíková s básňou Ďateľ, Klaudia Beitlerová s básničkou Pesnička o električke Terezke. Adam Molnár zarecitoval báseň O matke, ktorá pochádza zo zbierky Ct. Štítnického Chlieb a ruže.
Na záver slávnosti prítomní Ctiborovi Štítnickému vzdali hold a úctu pri jeho rodnom dome, kde mu položili veniec spomienky, ako doklad o tom, že na neho nezabúdajú a ďakujú mu za plodný život, tvorivú prácu a vzornú reprezentáciu obce Štítnik a nášho Gemera.
Ctibor Štítnický zomrel 12. júna 2002 v Bratislave, kde je aj s manželkou pochovaný

Reményik Sándor:

STAVITEĽOV SYN

„Staviteľstvo je zmrznutá hudba.“
V mojom otcovi hudba zamrzla.
Nebol lyrik. V ňom láska k pomeru,
K tým prostým veľkým čísliciam skrsla. 

Do mojej hlavy, hoc jak to silili,
nevošli počty s geometriou.
Len k brehom snov sa vlnil krvi prúd
a básnik stal sa syn stavitelov. 

Dlho som myslel, že tá pieseň celkom
cez dušu matky vžiarila do mňa,
Na oltári krbu obetnej krvi
každá báseň z nej kvapka je skromná. 

A k netušeným základom dedičstva
privádza teraz slovo z cudzích úst:
„Hoc duša jemná, verš jeho z kovu,
nie roztekavý, ani povodeň,
V ňom rodu budujúcich dužnie peň.“ 

Ja staviteľ! . . .  Ja básní staviteľ! ...
Otec, hľaď ten tajný zákon krvi:
S tvojím od mňa vzdialeným remeslom
niekde, vidíš, sa predsa zídem prvý. 

 

Číra pravda: aj ja som si staval,
železnými traverzami prešiel
na stavbe verša – a zavrhol som
ťarchu zbytočných ozdôb a hesiel. 

Číra pravda: vždy som mal základy,
do hĺbky vykopal prísnu stenu.
Tak išiel som z poschodia na poschodie
a ľúbil čiaru veľkú, šľachetnú. 

Číra pravda: vždy mala pevný vrch
moja báseň a často vežu aj.
A nie pre hru, by duše bývať mohli
aj v nej, preto som ju ja vystaval. 

Číra pravda: neroztopila sa
celkom ni vo mne zmrznutá hudba.
Však strata na cle, výhra v prievoze,
veršu hať sa stala silou: sudba. 

Ja staviteľ! ... Ja básní staviteľ ...
vírivý, hlboký je zákon krvi:
Berie novú formu, inú dimenziu ...
Otec, ďakujem za dedičstvo krvi. 

Preložil: T. D. Štítnický 

Zo zbierky Kniha priateľov, Tisovec 1942


{jcomments on}

Čítať 6970 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:36

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!