piatok, 11 marec 2011 16:49

Sándor Reményik rumunský básnik a Dobšiná Doporučený

Napísal(a) Ing. Ondrej Rozložník
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Meno Reményik bolo v minulosti známe medzi obyvateľstvom Dobšinej. I matka objaviteľa Dobšinskej ľadovej jaskyne Eugena Ruffinyho sa za slobodna volala Remenyiková. V blízkosti baníckej osady Lányiho Huta je známy z archívnych máp prameň kvalitnej pitnej vody nazvaný „Reményikbrunn“ (nad chatou p. J. Danielisa). Bližšie údaje o rodinách s týmto menom  nám však nie sú známe.
Z archívnych dokumentoch  je známe, že významný rumunský básnik Sándor Reményik (1890-1941) má svoje korene v meste Dobšiná. V Dobšinej žili jeho rodičia, otec Karol Reményik, stavebný inžinier a matka Mária,

rodená Breczová. Ich syn, Sándor Reményik, sa im narodil už v rumunskom Cluj-Napoca (Koložvár), kde sa presťahovali. Na jeho rodnom dome v tomto meste je osadená i pamätná tabuľa tohto uhorského národného básnika Rumunska.
Nezabudol však ani na rodisko svojich rodičov - Dobšinú, kde sa určite rád vracal, o čom svedčí aj jeho báseň, ktorú napísal keď vystúpil na vyhliadkovú vežu na kopci Ondrejisko, odkiaľ je nádherný pohľad na okolité kopce a k severu až po Vysoké Tatry. Kopec Ondrejisko sa nachádza v prekrásnom prírodnom prostredí známom ako Čuntava, vzdialenom cca 12 km západne od mesta Dobšiná.
Turisti z Čuntavy navštevovali i cca 2 km vzdialenú vyhliadkovú drevenú vežu, ktorá bola postavená nad trigonometrickým výškovým bodom na vrchole kopca Ondrejisko. Druhá vyhliadka (západnejšia) je známa ako „Fehérszikla“ (Biele bralo). Prvá na Ondrejisku  bola pomenovaná dobšinským učiteľom Eugenom Halassim ako „Tünderfok“ (Bájny výbežok). Známa je i kreslená pohľadnica dokumentujúca výhľad až na Vysoké Tatry.
Po návšteve Čuntavy a výstupe Sándora Reményika na Tünderfok napísal v roku 1918 oslavnú báseň, ktorú prikladáme v pôvodnom jazyku, a s naším voľným prekladom do slovenského jazyka.

Az életednek van egy titkos csúcsa,
Mely rejtve őrzi boldogságod,
Egy sziklafok, ahonnan Te az élet
Töretlen teljességét látod,
Hol imádkoznál hosszan, térdenállva,
Mert onnan végtelen a panoráma.

Az életednek van egy titkos csúcsa,
Hová a mélyből kibukkan fejed
S a szépség minden gazdagsága, fénye
Megáldja két csodálkozó szemed,
Hol tiszta vagy, mint kristálypatakok
S megnyitod szíved, mint egy ablakot.

Az életednek van egy titkos csúcsa
Köröskörül őserdő, ősbozót -
Keresztül-kasul vágtató csapások,
A sok hamistól nem látni a jót,
Isten előre ment, a csúcson vár be -
Csak az a kérdés, hogy odatalálsz-e?

Az életednek van egy titkos csúcsa,
Vezetnek hozzá szent véletlenek,
Jaj, hogy leszállni kell, jaj, hogy nem
adhatsz A pillanatnak örökéletet!
S botlasz újra sok rögös, buta úton-De
mindegy. Egyszer fenn voltál a csúcson

 

 

Tvoj život má jeden tajný vrchol,
ktorý skryte tvoje šťastie stráži,
Je to skalný útes, odkiaľ
nezlomnú plnosť života vidíš
Kde by si sa na kolenách dlho modlil,
pretože odtiaľ je nekonečná panoráma.

Tvoj život má jeden tajný vrchol,
Kam sa z hĺbky tvoja hlava vynorí
A bohatstvo, žiara tejto krásy
požehná Tvoje dve udivené oči,
Kde si čistý ako krištáľové bystriny
a kde si srdce ako okno otvoríš.

Tvoj život má jeden tajný vrchol,
Vôkol prales, prastará húšť -
krížom krážom cválajúce poľné cesty,
Pre množstvo falošnosti nevidieť dobro,
Boh išiel dopredu, na vrchole Ťa vyčkáva -
Len  otázne je či tam trafíš? 

Tvoj život má jeden tajný vrchol,
Vedú k nemu sväté náhody
Ach, zostúpiť je už  treba
Ach, že nemôžeš dať tomuto okamihu večnosť.
A znova sa potkýnaš na mnohých hrboľatých cestách.
Ale všetko jedno je, bol si predsa hore, na vrchole

Cez Čuntavu sa v 17. a 18. storočí dopravovali vozmi po lesnej ceste a cez murovaný most v Dankovej i výrobky z vysokých pecí z okolia Dobšinej, Stratenej, Mlynkov do železiarní na Pohroní a i do Poľska. I dnes sú tam vidieť pozostatky budov, ktoré slúžili ako nocľaháreň vozičov tovarov. Tu pravdepodobne prekladali i tovar, prípadne menili unavené kone. Neskoršie sa tento objekt prebudoval na mestský hostinec a v roku 1934 bol prestavaný na chatu turistickej odbočky Karpatského spolku. V súčasnosti je tento objekt v dezolátnom stave.
Čuntavu v minulosti často navštevovali aj turisti z rôznych oblastí Slovenska a Maďarska. I dnes je strediskom tradične aktívneho Turistického klubu Dobšiná, ktorý tu má i pre verejnosť otvorenú svoju turistickú chatu Rita s možnosťou ubytovania.

Spracoval: RNDr. Ondrej Rozložník

{jcomments on}

Čítať 5005 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:46

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!