informácie o svojej rodinnej histórii - tradícii, „vyhrabáva“ svojich predkov, vracia sa k nim a dokladá tým, čo našla - z úcty k starým bývalým remeselníkom tohoto, približne od r. 1700, výhradne remeselníckeho mestečka. Ak k tomu, čo našla ona, čo jej rodina archivuje, môžeme niečo doložiť, budeme mať dobrý pocit spoluúčasti na jej úsilí s podobným záujmom o veci dávno minulé,
možno spolupodnietime i iných potomkov „staroratkovčanov“ aspoň v takomto pozoruhodom záujme - keď ratkovské reality sú vo všeobecnosti v krivkách „digresie“. I takéto archívno-spomienkové fotografiami doplnené „artefakty“ zo zákutí rodinného prostredia majú význam pre regionálnu a ratkovskú históriu. Pani Petrášová cez svojich predkov patrí skutočne k najstarším ratkovským usadlíkom (doložených v záznamoch plátcov portálnych daní od r. 1603), podobne ako cez rodinné mená i iní starousadlíci (napr. rodina Levkova z r. 1573, Cochova z r. 1572, Sucháčova z r. 1580, Mikulášova z r. 1572, Tretiakova z r. 1572).
Pani Petrášová sa odvoláva na svojich predkov po rodine Koreňovej, Kráľovej, Pánikovej. Doložme, že plátcovia daní rodiny Koreňovej sú evidovaní v Ratkovej v rokoch 1603, 1674, 1773 v záznamoch maďarského historika Ilu Bálinta. Z evidencie cirkevných poplatkov z r. 1742 platila rodina Koreňova cirkevný desiatok z dvoch pozemkov. Richtárom mestečka Ratkovej bol Andreas Koren v r. 1724 a 1729, Johanes Koren v r. 1763 a 1768, Stefanus Koren bol richtárom v r. 1775, Mathias Koren bol vicerichtárom v r. 1815 a 1817, Andreas Kráľ bol vicerichtárom v r. 1853 a 1854. Veľmi zaujímavý je opis dokumentu od farára Michala Sinovica, v ktorom priamo knieža František Rákoci II. (ktorého rod vlastnil v Ratkovej veľké majetky) odpovedá konkrétnym mešťanom Ratkovej - Michaelovi Falubovi, Georgiusovi Koreňovi a Georgiusovi Wajdákovi, ako svojim poddaným, že pozemky môžu bezodplaty užívať k svojej spokojnosti a radosti ako doteraz. Je známe, že člen rodiny Koreňovej Ondrej Kráľ st., správca
kupeckej a povozníckej spoločnosti v prvej tretine 19. storočia „Orsag“ v rámci tohto cechu organizoval produkciu ratkovských remeselníkov i na vzdialenejšie trhy dovnútra krajiny (Budapešť) a dovoz do Ratkovej, podporoval i študentov Prvého slovenského gymnázia v Revúcej. Pri ich účinkovaní v Ratkovej podporil hudobný súbor“hudbol“ sumou 50 dukátov v školskom roku 1871-72.
Jeden z potomkov, Királi Emil (1870-1932), už v rokoch po vybudovaní lesnej správy v Ratkovej v r. 1906 Coburgovcami, bol jej správcom. Rodina Pánikova už po vzniku prvej Československej republiky po r. 1918 zostala v povedomí Ratkovčanov po otcovi remeselníkovi-súkeníkovi ako novému štátu oddaná uvedomelá učiteľská rodina, aj prostredníctvom synov Jána Pánika (1895-1970) a Ľudovíta Pánika (1888-1954).
Pani Eva Petrášová s neutíchajúcim usilím, v prostredí terajšieho etnicky veľmi zmeneného kedysi mestečka, neskôr obce, dnes žiaľ už len skoro dedinky, tak nepodobnej jej dávnej histórii, zápasí s „nečasom“ v myslení, nezáujmom, ale i inými nepriaznivými faktormi – vyľudnenej Ratkovej potomkami po „autentických“ predkoch.
Pani Petrášová apeluje, domáha sa, prosí. I jej aktivitami začínajú regenerovať niektoré budovy, cintorín sa kultivuje aj vzorom jej príkladu k svojim dávnym predkom, pomníkom v miere možnej vracia krásnu, esteticky úhľadnú tvár. Možnože práve toto ma priviedlo k metaforickému obrazu úvodu a epilógu tohto článku a aj úcta k zanieteniu pani Petrášovej. Doplnenie o prílohu kompletného matrikálneho záznamu z archívov v Radvani by mohlo byť vhodným záverom.
Niektoré poslané fotografie členov rodiny - starých predkov a pamätníkov na ratkovskom cintoríne prikladáme.
Citlivo-náladovú scenériu možno vnímať v tvári neskorej jesene. Aj mráz už prešiel dotykmi prstov cintorínmi po sviatkoch Všetkých svätých - a budeme prichádzať v predvečer Vianoc opäť na návštevu k svojim milým s myšlienkami, ktoré každoročne generované emóciami priložíme ku kytičke kvetov, k venčeku zo šišiek. K mihotavému svitu zapálenej sviečky..., s pocitmi ako pred niekoľkými dňami, týždňami, rokmi...
Miroslav Ďurinda
Košice 13.12.2014
{jcomments on}































__________________________________________________
V aktuálnom medzičase pred zimným slnovratom, v ktorom už plynú adventné dni, so 
Pani Petrášová pred niekoľkými rokmi stála pri zrode Občianskeho združenia „Naša
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-