neodradila ani táto skutočnosť a večer 12. mája sa zúčastnili zapálenia vatry. Počasie síce opäť veľmi neprialo a fúkal silný vietor, nálada bola aj napriek tomu dobrá, hrala aj hudba z „reprákov“. Len zase účasť starších bola slabá, a potom sa to kritizuje...
Veľmi prospešnou akciou, do ktorej sa zapojili mnohí občania, bolo čistenie obce
pri príležitosti Dňa Zeme. V čase od 22. apríla do 30. apríla 2012 občania v spolupráci s aktivačnými pracovníkmi vyčistili obec - okolie Základnej školy, Materskej školy, školskej jedálne, cintorína, okolie Domu smútku, okolie autobusových zastávok, školskej záhrady, bane a v neposlednom rade osadu "Kopolt", kde z celej obce boli vyvezené 4 veľkokapacitné kontajnery. Tu sa chcem veľmi poďakovať spoločnosti Brantner Gemer, s.r.o., Rimavská Sobota, ktorá nám s touto akciou pomohla a viem, že nie je to jej jediná akcia, kde sa pri takýchto príležitostiach zúčastňuje. Patrí im za toto veľké ďakujeme.
Na tento deň si spomenuli aj žiaci z tunajšej Základnej školy a to priamo pobytom v prírode - smer Dolina, kde sa vybrali s odpadkovými vrecami, hrabličkami, aby vyčistili, upratali, vyzbierali odpadky, smeti, plasty, ktoré nechávajú tzv. turisti v lese. Mladší žiaci vyčistili nielen okolie školy, ale aj studničky v blízkosti obce - Biely potok, Lazy, Dolina.
Je nutné si uvedomiť, a to nielen v takýto deň, ale po celý rok, že sme všetci ľudia závislí na cenných daroch poskytovaných zemou (zem, voda a v neposlednej miere aj vzduch...). Je nutné si uvedomiť, že tieto zemské zdroje sú bohužiaľ vyčerpateľné, a preto je dôležité ich chrániť pre budúce generácie.
Ešte v marci (30.3.2012) starostka obce v spolupráci s miestnym odborom Matice slovenskej v Rožňavskom Bystrom pozvala členov MS do priestorov Obecnej knižnice v Rožňavskom Bystrom na
netradičnú spomienku na Pavla Emanuela Dobšinského pod názvom: "Zvyky a obyčaje na Gemeri".
Posledný marcový týždeň sa niesol v znamení slovenských knižníc, a práve preto sme chceli využiť aj spomienku na slovenského rozprávkara Pavla Emanuela Dobšinského. Prítomných privítala vedúca knižnice pani Marta Lajčáková, ktorá oboznámila o histórii, ale aj o súčasnosti knižnice. Síce konštatovala, že teraz je čitateľov omnoho menej ako keď začínala, ale každý piatok sa ich pár nájde a príde do knižnice.
Ako sami vidíte na fotkách, objavili sa aj práce našej pani Moniky Cmierovej - postavičky z rozprávok Janko Hraško, Ježibaba, princezná, ktoré vlastnoručne ušila. Potom z Obecnej knižnice sme prešli do školskej jedálne, kde sme nezáväzne v rozhovore prešli práve k slovenskému rozprávkarovi P. E. Dobšinskému, ktorý pôsobil aj v našej obci v rokoch 1855 - 1859 ako evanjelický farár a učiteľ. Precíznym plnením roly kazateľa získava si srdcia ľudu, vidiac jeho neutešené položenie, myslí na budúcnosť, najmä na deti. Presvedčí ľud o potrebe postaviť pre deti chrám vedomostí, pretože škola do tej doby v obci nemala vlastný stánok. Zámer sa podarilo uskutočniť ešte za jeho pôsobnosti, teda do roku 1859 školská budova bola postavená. Bola to škola evanjelická augsburského vyznania. Ľud ju postavil z vlastných prostriedkov. Bola pevne stavaná z kameňa, umiestnená v cirkevnej záhrade za kostolom. Takto sa základné vzdelanie stalo prístupnejším pre širšie vrstvy. Dobšinský počas pôsobenia v našej obci zbieral texty piesní, zaznamenával zvyky a obyčaje. Práve z tohto obdobia pochádza aj jeho prvý zväzok Slovenských povestí. V Bystrom mal na písanie dobré podmienky, ale hlavne zdroje. Tu uzreli svetlo sveta rozprávky Zakliata hora, Laktibrada, Panna z rosy počatá a z deväť matiek splodená, Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná, Radúz a Ľudmila, Hadogašpar, Dvanásti bratia a trinásta sestra. Sme hrdí na to, že časť z jeho rozprávok a povestí pochádza z ústneho podania našich predkov. Sú nám vzácne, blízke, je v nich kus bystranskej duše. A kus bystranskej duše je aj v diele: Prostonárodnie obyčaje, zvyky a povery. Keď si spomínate na činnosť našej DFS Bystränky, ich aktivity a ich program, napr. krstiny, ktoré mali zahrnuté v akcii "Stavanie májov" - práve toto sa dá porovnať s dielom tohto spisovateľa.
Želmíra Gonosová,
starostka obce
{gallery}obsah/bystre/matica/dobsinsky/2012{/gallery}
{jcomments on}
































Dňa 12. mája 2012 o 21.00 hodine sa aj v obci Rožňavské Bystré, v lokalite "pod Baňou" rozhorela vatra pri príležitosti ukončenia 2. svetovej vojny a osláv 8. mája - Dňa víťazstva nad fašizmom v roku 1945. O túto akciu sa postarali mládežníci z občianskeho združenia SLZA priateľstva (tak ako po minulé roky) v spolupráci s miestnym urbariátom a starostkou obce. Táto vatra bola asi najdlhšie postavenou vatrou - stála celý týždeň, nakoľko počasie nedovolilo ju zapáliť v čase postavenia a ešte na dôvažok ju niekto z večera na ráno z 11. mája zbúral, ale naši mládežníci sa nedali odradiť a 12. mája ju zase postavili (takže neprajníci vatry máte smolu). Pri tejto príležitosti sa chcem mládežníkom poďakovať, že ich
Po zavŕšení štúdií na Lekárskej fakulte UK v Bratislave bol v rokoch 1960 – 1963 lekár v Rožňavskom Bystrom a Šenkviciach. Neskoršie pracoval ako redaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ v Bratislave, od roku 1969 ako kultúrny atašé čs. veľvyslanectva v Indii. V roku 1970 sa stal šéfredaktorom Revue svetovej literatúry. Bol jedným z najosobitejších slovenských básnikov-konkretistov tzv. Trnavskej skupiny, ktorý do svojej poézie vnášal nové senzibilné videnie sveta a drsných faktov života. Vydal knižne niekoľko zbierok básní. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti. Dalimír Hajko vydal v roku 1998 monografiu s názvom Ján Stacho s podtitulom Esej o básnikovi, ktorý chcel prečítať šifry bytia, obsahuje stručnú chronológiu života a diela a jeho bibliografiu. -MM-
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval hlavne v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Bol po celý život predovšetkým režisérom vážneho operného repertoáru. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave. -MM-
Študoval na obchodnej škole v Dobšinej, ako nadaný ochotník sa dostal v roku 1951 do činoherného súboru Divadla Jonáša Záborského v Prešove a neskôr študoval súkromne spev, zdokonaľoval sa u významných operných spevákov a stal sa členom spevohry. Od roku 1959 bol sólista Štátnej opery DJGT v Banskej Bystrici. Venoval sa aj koncertnej činnosti. Ako sólista účinkoval v mnohých významných operách, vytvoril celý rad postáv, pričom sa najviac uplatnil v komických úlohách. Deti ocenili jeho postavu medveďa v opernej rozprávke Martin a slnko od slovenského skladateľa Tibora Freša, ktorú stvárnil v banskobystrickom súbore v roku 1975 i po dvadsiatich rokoch v obnovenej inscenácii v roku 1994. -MM-
Študoval v Dolnom Kubíne, na gymnáziu v Gemeri a na bratislavskom lýceu. V roku 1839 sa stal členom Ústavu reči a literatúry československej. V roku 1844 vykonal v Tisovci u evanjelického superintendanta Pavla Jozeffyho kandidátske skúšky. Potom vykonával funkciu vládneho adjunkta v Trstenej a správcu kancelárie župného súdu v Dolnom Kubíne. Literárnou činnosťou sa zaradil k popredným príslušníkom generácie štúrovcov. Písal historické povesti, balady na motívy ľudovej slovesnosti, príležitostnú kratšiu lyriku, gratulačné a kondolenčné verše, piesne a rečňovanky, pokúsil sa aj o dramatickú tvorbu. Prvé dve upravené strofy jeho básne Nad Tatrou sa blýska sú dnes slovenskou štátnou hymnou. V Dolnom Kubíne má pamätník, je po ňom pomenované slovenské gymnázium Janka Matúšku v Galante. Jeho 200. výročie narodenia si v roku 2021 pripomenulo aj vydanie 0 eur zberateľskej suvenírovej bankovky a striebornej mince v hodnote 10 eur. -MM-
Po štúdiách na gymnáziu v Rožňave a v Levoči navštevoval evanjelické lýceum v Bratislave, vyštudoval medicínu vo Viedni a v Pešti. V roku 1851 sa vrátil do rodnej Revúcej, kde pracoval ako mestský lekár a lekár Rimavsko-muránskej banskej spoločnosti. Jeho početné práce o Gemeri majú komplexný vlastivedný charakter. Skúmal v nich jednotlivé časti Gemera z hľadiska geografického i nerastopisného, občianskej i cirkevnej histórie, sledoval flóru i faunu, vývin priemyslu a obchodu, archeologické pamiatky, načrtol históriu každej osady, venoval sa gemerským hradom a iným pamiatkam, podal veľa údajov o baníctve a najmä o gemerskom železiarstve, zbieral ľudové rozprávky, v etnografických štúdiách popísal život, jazyk a zvyky gemerského ľudu. Je autorom prvej slovenskej vedecko-fantastickej prózy Hviezdoveda alebo Životopis Krutohlava. Na rodnom dome v Revúcej má osadenú pamätnú tabuľu. -MM-
Študovala v Revúcej, absolvovala krajčírske kurzy vo Viedni a v Prahe. V r. 1876 – 1884 žila v Tisovci, kde viedla krajčírske kurzy, ktoré viedla aj v Brezne, Blatnici, Martine a inde. Bola majiteľka krajčírskej dielne v Revúcej, potom žila v Iloku v Chorvátsku, naposledy vo Zvolene. Krajčírske kurzy dopĺňala vlasteneckou výchovou, zbierala ľudové kroje a výšivky. Počas pôsobenia v Tisovci bola ochotnícka herečka, bola činná aj v Slovenskom spevokole v Martine. Aktivistka slovenského národného a ženského hnutia, autorka autobiografických čŕt, cestopisných článkov a beletristických čŕt, ktoré uverejňovala v rôznych slovenských časopisoch, spolupracovala s M. Bodickým pri tvorbe monografie o S. Ormisovi, prekladala z chorváčtiny. Členka Živeny a Lipy, spoluzakladateľka Ústredného spolku čs. žien v Juhoslávii. -MM-
Študoval v Dobšinej, na gymnáziu v Rožňave a na ev. kolégiu v Prešove. Advokátsky praktikant a mestský úradník v Dobšinej, kde viedol aj archív mesta, námestník verejného notára v Rožňave. Venoval sa dejinám Gemera, jeho historické práce sa viažu na gemerskú župu, napr. monografický náčrt Dobšiná a Dobšinská ľadová jaskyňa v nemeckom jazyku z roku 1878, práca o dejinách baníctva a železiarstva v Dobšinej História baníctva a železiarskeho priemyslu v Dobšinej bola vydaná aj knižne. Spracoval dejiny mesta Rožňavy, ktoré uverejnil v roku 1885 pod názvom Život uhorského malomesta a i. Zbieral a uverejňoval aj ľudové porekadlá z okolia Dobšinej. -MM-
Pôsobila na divadelných, operných a operetných pódiách viacerých miest vtedajšieho Uhorska, najmä v Budapešti, ale aj vo Viedni. Stvárnila vyše sto hlavných úloh v divadelných hrách, vystúpila v 60 operetách, 10 operách. Svoje obecenstvo očarúvala nielen výnimočným talentom, ale aj pôvabnou krásou. Bola aj literárne činná, pravidelne prispievala besednicami do rôznych časopisov. V Rimavskej Sobote má postavený pomník a jej menom je pomenovaná kaviareň v hoteli Zlatý Býk v Rimavskej Sobote. V kaviarni sa tiež nachádzajú reprodukcie historických fotografií z jej života a vo vitríne kópie jej hereckého kostýmu a rekvizít. Miešaný spevácky zbor, ktorý pôsobí pri miestnej organizácií Csemadoku v Rimavskej Sobote nesie jej meno. -MM-
V roku 1782 založil továreň na spracovanie kože v Rožňave, kde sa ročne spracovalo okolo desaťtisíc koží. Manufaktúra stála v južnej časti mesta, aby severné vetry odvádzali preč nepríjemný zápach vznikajúci pri práci so surovou kožou. V budove bývalej manufaktúry na výrobu kože, tzv. Markova továreň, na Šafárikovej ulici č. 31 v Rožňave dnes sídli riaditeľstvo a historická expozícia Baníckeho múzea. Priečelie dvojpodlažnej klasicistickej budovy nad oknami jej prízemia zdobia zaujímavé reliéfy, znázorňujúce pracovné postupy pri spracovaní kože – skladanie surových koží, spracovanie a rezanie koží a alegória garbiarstva. Budova je významnou, jedinou pamiatkou na manufaktúrne obdobie priemyslu v Rožňave s jedinečnou štukovou výzdobou pracovného postupu spracovania kože v strednej Európe. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Štiavnici, filozofiu v Lipsku, Erlangene a Viedni. V rokoch 1864 – 1872 bol profesorom na slovenskom gymnáziu v Revúcej, kde učil nemčinu, slovenčinu, latinčinu, gréčtinu a náboženstvo. Bol zakladajúcim členom Nakladateľského spolku pre vydávanie slovenských kníh v Revúcej a zakladajúcim členom Matice slovenskej. V rokoch 1871 – 1878 bol učiteľom v Liptovskom Mikuláši. Prispieval do novín a časopisov vlasteneckými básňami a článkami, v rukopise zanechal učebnicu náboženstva pre gymnáziá. -MM-
Študoval na gymnáziu v Bratislave, Šoproni a v Revúcej, kde maturoval. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni pôsobil vo Viedni a Bosne, v roku 1886 odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako zubný lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal zbierku 200 slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Obšitošova dcéra, Bohatieri veselej družiny, Astrea, V cigánskom tábore. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Autor hymny amerických Slovákov – Amerika zem veliká na text Štefana Furdeka. Jeho diela boli predvedené na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935. V roku 1985 vydal Ivan Mačák v Matici slovenskej v Martine publikáciu Miloslav Francisci 1854 – 1926, ktorá obsahuje 7 strán textu a súbor 15 vyobrazení vo voľných listoch. -MM-