zo Slavošoviec, Spevácky zbor z Rochoviec, spevácka skupina z Ochtinej a Evanjelický cirkevný zbor zo Štítnika. Prekrásne vianočné piesne, citlivý prednes sprievodného slova Mgr. Lýdie Naďovej, ale i účinkujúcich a slávnostná, vianočná atmosféra boli isto obohatením predvianočného času všetkých, ktorí na prvé miesto v rebríčku príprav na najkrajšie sviatky roka dali duchovné hodnoty. Na záver koncertu zaznela najstaršia koleda na svete, ktorá tento rok slávi svoje 192. výročie. Spolu s účinkujúcimi a divákmi si ju zaspievali aj všetci prítomní starostovia organizátorských obcí tejto prehliadky.
Po krásnom umeleckom zážitku účinkujúcich čakal vyhriaty kultúrny dom s pohostením a vrúcnym poďakovaním tak pre účinkujúcich ako aj pre organizátorov.
Mikroregión Štítnická dolina
FOTOGRAFIE Ing. STANISLAVA LEVRINCA
{gallery}kultura/vianocne{/gallery}
{jcomments on}
nedeľa, 19 december 2010 13:27
V evanjelickom kostole v Štítniku zaznela najstaršia koleda na svete, ktorá má už takmer dvesto rokov Doporučený
Napísal(a) MRŠD
Atmosféru najkrajších sviatkov roka, Vianoc, prišlo do evanjelického chrámu božieho v Štítniku osláviť šesť speváckych zborov a skupín z Mikroregiónu Štítnická dolina.
V prekrásnom historickom chráme v Štítniku sa uskutočnil 9. ročník podujatia Vianočné pastorále, organizátormi ktorých boli Mikroregión Štítnická dolina, obce – Štítnik, Ochtiná, Rochovce, Slavošovce, Čierna Lehota, Evanjelický cirkevný zbor Štítnik a Gemerské osvetové stredisko Rožňava. V hodinovom koncerte sa predstavilo šesť kolektívov – Spevácka skupina Lehoťanka z Čiernej Lehoty, Evanjelický cirkevný spevácky zbor a spevácka skupina ZPOZ
Zverejnené v
Štítnik
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-