nedeľa, 10 máj 2009 02:00

V Štítniku bola škola, kde sa dievčatá a ženy zaúčali do háčkovania štítnických čipiek

Napísal(a) Mgr. Angela Czintelová
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

Región Gemera bol v minulosti známy výrobou paličkovanej čipky. Začiatkom 20. storočia sa v Štítniku začali vyrábať aj háčkované tzv. štítnické čipky. Ich výroba nevychádzala z tradície, ale vyjadrovala snahu o podporu obyvateľstva v ich neľahkom položení po zániku hámrov v okolí Štítnika. Bola to umelo vytvorená čipka s motívmi starých maďarských výšiviek, ktorá sa vyrábala technikou írskej čipky háčkovaním
Mestečko Štítnik leží západne od Rožňavy. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1243, keď ho Belo IV. Daroval Detrichovi a Filipovi Bebekovi. V minulosti mu rozvoj zabezpečila ťažba železa a hámre na medenú rudu, ktorých vlastníkom v polovici 19. storočia bola rodina Szontághova. V medenom hámri vyrábali rôzne poľnohospodárske náradia, ktoré mali veľký odbyt. V tom čase bol Štítnik známy aj pestovaním tabaku. Ku koncu 19. storočia sa zásoby rudy vyčerpali a priemysel začal upadať. Tiež sa prestal pestovať tabak. Mestečko a jeho obyvatelia chudobneli a mnohí sa vysťahovali do cudziny.
V roku 1905 dve dcéry Pavla Szontágha, bývalého majiteľa medeného hámra, Alžbeta (1856-1917) a Aranka (1858-1950), na návrh svojej matky, založili v rodinnom dome v Štítniku školu, kde sa dievčatá a ženy zaúčali do háčkovania štítnických čipiek.
Výroba čipiek v tomto mestečku nemala žiadnu tradíciu. Obdobie konca 19. a začiatku 20. storočia veľmi prialo výrobe čipiek a iných odevných doplnkov. Je to obdobie secesie, kedy čipka a ozdoby boli všeobecne módnym doplnkom, a túto situáciu pravdepodobne využili aj sestry Szontághove. Zaviedli techniku háčkovanej írskej čipky, ktorá bola známa pod názvom štítnická čipka a prispôsobili si ju svojmu vlastnému vkusu. Jej výrobou sa snažili pokryť dopyt po módnych doplnkoch, ktoré sa doposiaľ dovážali z Nemecka, Belgicka a Talianska. Technika je zo začiatku pomerne ťažká a piplavá. Základ tvoria kolieska, ktoré vzniknú obháčkovaním hrubšej nite, alebo na paličku viackrát natočenej nite. Používali sa buď jednotlivo, alebo tvorili základ zložitejších motívov kvetov a iných kompozícií. Plastické časti čipky sa háčkujú na hrubšom základe, na vodiacej niti tak, aby sa táto dala potiahnutím formovať do tvaru lístkov a stoniek. Základným technickým prvkom je retiazka, krátky a dlhý stĺpik.
Prvý kurz organizovaný v Štítniku sa začal v roku 1905 a mnohé ďalšie nielen v Štítniku a v Rožňave, ale aj na okolí, sa konali až do roku 1912. V novinách Sajó – Vidék (Slánsky kraj) z 15.8.1907, vychádzajúcich v Rožňave, sama Alžbeta Szontághová v článku „Z histórie štítnickej čipky“ píše: V lete v roku 1905 sme sa rozhodli, že zavedieme výrobu írskej čipky. Ale aj keď sme prevzali techniku írskej čipky, hneď od začiatku sme sa snažili, aby v nej prevládali ľudové motívy, aby čipka bola niečím novým, zvláštnym. Štítnické ženy prijali tento plán s veľkým oduševnením a podporovali nás v našich snahách. Hneď na prvú výzvu sa prihlásili 42 žiačok a v júli sa začal prvý kurz. Na jeseň už prvé výrobky rozposlali a hoc ešte neboli úplne dôsledne vypracované, dostalo sa im dobrej odozvy. V decembri sme usporiadali v Budapešti prvú výstavu v Umelecko – priemyselnom múzeu a ďalšiu v Spolku žien pre umenie a vzdelávanie. Čipky sa vyrábajú podľa návrhov mojej sestry a dnes ich je už 192. Niektoré z nich sú až také žiadané, že sa z nich vyrobilo niekoľko sto kusov. Najviac čipiek sa vyrába v Štítniku, Kečkeméte a v Badapešti. Práca sa pomaly rozbieha aj v iných mestách.
V kurzoch spočiatku sa vyrábali čipky úzke, okrajové, pozostávajúce z 2 – 5 radov. Až neskôr sa zhotovovali rôzne obrúsky, golieriky, manžety, rukavice, viazanky, reklíky, paplončeky, oltárne prikrývky, dečky s motívmi granátových jabĺk, tulipánov, čerešní, a to podľa objednávky. Okrem toho s používali na výzdobu šiat, blúzok, klobúkov, na spodné prádlo a bielizeň. Tiež na výzdobu slnečníkov.
Práce boli organizované sestrami Szonthágovými. Prípravu kurzov, zaúčanie učníc mala na starosti Alžbeta. Vykupovanie, rozosielanie hotových výrobkov, takisto organizovanie kurzov mala na starosti mladšia sestra Aranka. Hotové výrobky predávali vo svojom obchode v Budapešti. Okrem štítnických čipiek to boli aj paličkované čipky a výšivky. Všetky svoje výrobky značili vlastným znakom – v okrúhlom poli uprostred štvorlístok, po obvode nápis Csetneki Magyar Csipke (Štítnická maďarská čipka).
Už v roku 1907 mali sestry vyhotovených viac ako 200 kusov rôznych vzorov, ktoré rozposlali záujemkyniam a výrobkyniam zdarma. Podľa nich sa potom čipky zhotovovali. K objednávkam boli vždy pripojené podrobné popisy na vyhotovenie výrobku.
V rokoch 1905 - 1912 konalo v Rožňave a na okolí, ale aj v iných mestách vtedajšieho Uhorska, viac kurzov výroby štítnickej čipky, ktoré najprv viedli samé sestry Szontághove a neskôr už absolventky kurzov. Bolo to pre ne výhodou, lebo po zaškolení mohli počítať so stálymi objednávkami na prácu. Kurzy sa konali napr. v Štítniku (1906), Rožňave, Budapešti, Debrecíne, Kečkeméte, Koložvári (1907), Dobšinej (1908), Rožňave, Štítniku (1909), Štítniku, Lipovníku (1912). V rámci vtedajšieho Uhorska bolo kurzov určite oveľa viac. Absolventky kurzov v záujme ich ďalšieho rozvoja vysielali na výstavy ručných prác do Budapešti, aby potom získané skúsenosti a nápady mohli využiť vo výrobe krajších a kvalitnejších čipiek.
Sestry Szontághové vydali v rokoch 1907 a 1908 dve brožúrky o štítnickej čipke. Obidve vyšli v Budapešti pod názvom Štítnická maďarská čipka (Csetneki magyar csipke). Mali informatívny a propagačný charakter. Slúžili ako pomôcka pre ženy a dievčatá, ktoré sa túto techniku chceli naučiť, od počiatočných inštruktáži o materiáloch a pomôckach, cez základné pracovné postupy a jednoduché okrajové úzke čipky až po niektoré hotové výrobky – goliere, malé vreckovky a prikrývky.
Štítnická čipka je dosť komplikovaná textilná technika. Najprv sa uháčkujú jednotlivé motívy (ruže, tulipány, granátové jablká, čerešne, srdcia a rôzne lístky a úponky). Po uháčkovaní sa pristehujú na papier s predlohou, potom sa tieto vzory navzájom spájajú háčkovanou sieťovinou s oblúčikmi a pikotkami, alebo kde je to potrebné vypĺňajú sa šitou čipkou (pavúčikmi a mriežkami). Podľa návodu v brožúrke bol nasledovný postup výučby háčkovania štítnickej čipky. Najprv sa vyučovala výroba jednotlivých drobných základných prvkov a motívov - krúžky, stonky, drobné okrajové čipky, ozdobné krúžky, čerešňa, ozdobná – prelamovaná – čerešňa, veľká uzavretá ruža, mrežované granátové jablko, tulipán, ozdobné stonky, lístky a kvietky. Z týchto základných tvarov sa dá podľa ďalších inštrukcií naučiť výroba hotového predmetu, ku ktorému je v brožúre podrobný popis postupu výroby.
Súčasťou brožúry bola aj kreslená príloha s 16 kresbami a predlohami na výrobu okrajových širokých čipiek, golierov, manžiet a iných výrobkov.
V Štítniku a blízkej Rožňave aktivity sestier Szontághových pretrvali až do roku 1914. Prerušila ich I. svetová vojna a po vojne sa už neobnovili. Medzičasom v roku 1917 zomrela Alžbeta a Aranka svoju činnosť vyvíjala už len v Maďarsku. Pamiatkou na toto obdobie je zachovalá fotografia z roku 1912, na ktorej sú zachytené okrem oboch sestier Szontághových, ich sesternica Magdy, ktorá viedla kurzy, aj účastníčky kurzu v Štítniku. Kurz bol pravdepodobne kombinovaný, pretože na fotografii je vidieť, že niektoré dievčatá čipky paličkujú, iné vyrábajú štítnickú čipku háčkovaním.
Minulosť výroby štítnickej čipky v Štítniku a na okolí je stručná, dnes už len málokto o nej niečo vie. Pamätníčky kurzov a výroby sa už dávno pominuli, pretože po roku 1918 sa v tomto regióne výroba neobnovila. Pripomínajú nám ju už len predmety zachované v zbierkach múzeí a zmienky v dobovej tlači zo začiatku 20. storočia.
Novodobá história štítnickej čipky sa začala písať v roku 1995, kedy v Debrecíne v Maďarskej republike sa začala tejto čipke venovať Medgyesiné Vághy Ida so svojimi spolupracovníčkami. V roku 2004 založili Združenie štítnickej čipky, ktorého úlohou je túto zaujímavú textilnú techniku obnoviť, propagovať a rozširovať ju. Dúfajme, že tieto aktivity sa dostanú aj na Slovensko, do Štítnika a jeho okolia.

Mgr. Angela Czintelová













{jcomments on}
Čítať 7468 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 11:01

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!