Z poverenia vedenia Mikroregiónu obec Muránska Huta dňa 10. 10. 2015 zorganizovala „9. ročník Dňa Mikroregiónu Muránska planina“. Na úvod tohto podujatia privítali, predsedkyňa Mikroregiónu Ing. Terézia Tisovčíková a starosta obce Muránska Huta Ing. Robert Ševčík všetkých prítomných a popriali im pekný kultúrny zážitok. Združené obce v Mikroregióne pripravili kultúrne vystúpenia, každá za svoju obec, celý program trval dve hodiny. Vystúpenia jednotlivých účinkujúcich sa stretli u prítomných s veľkým uznaním, za čo boli odmenení dlhotrvajúcim potleskom.
Zúčastnení po skončení tohto podujatia vyjadrili veľké uznanie organizátorovi obce Muránska Huta za veľmi dobré zvládnutú organizáciu a spoločne vyjadrili presvedčenie, že v takomto hojnom počte sa zídu aj na 10. ročníku Dňa Mikroregiónu Muránska planina, ktorý sa bude konať v obci Michalová.
Mikroregión Muránska planina vznikol v roku 1997. Zakladajúcimi členmi bolo mesto Tisovec a obce Muráň, Michalová a Pohronská Polhora. Postupne sa pričlenili obce Muránska Huta, Muránska Lehota, v roku 2004 obec Čierny Balog a v roku 2008 aj Muránska Dlhá Lúka. Celé územie je katastrálne prepojené, spája nás Národný park Muránska planina. V súčasnosti Mikroregión Muránska planina tvorí 8 obcí a žije v ňom takmer 15 tisíc obyvateľov na rozlohe väčšej ako 45 tisíc hektárov. Zaujímavosťou je, že Mikroregión sa rozprestiera na území troch okresov. Čierny Balog, Michalová, Pohronská Polhora – okres Brezno, Tisovec – okres Rimavská Sobota a obce Muráň, Muránska Huta, Muránska Dlhá Lúka, Muránska Lehota – okres Revúca.
J.H.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-