Rožňava (224)
Rožňavská kalvária bola dlhé roky opustené a zarastené miesto, ktoré upadalo do zabudnutia. V súčasnosti sa jej aj vďaka podpore mesta Rožňava a Oblastnej organizácie cestovného ruchu GEMER prinavracia život a stáva sa čoraz vyhľadávanejším miestom obyvateľov mesta i turistov.
Dňa 14. septembra 2022 sa na Rožňavskej kalvárii konalo slávnostné predstavenie a požehnanie zrekonštruovanej zvonice, vstupnej brány do areálu kalvárie.
Za prítomnosti zástupcov mesta Rožňava, Biskupského úradu v Rožňave, Rozvojovej agentúry Banskobystrického samosprávneho kraja i ďalších zúčastnených hostí a partnerov, bolo odprezentované znovuzrodenie kedysi hojne navštevovaného pútnického miesta.
Výstava historických pohľadníc mesta Rožňava
Napísal(a) M. VenenyováBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pripravilo v roku osláv 120. výročia svojho založenia výstavu s názvom Pozdrav z Rožňavy. Vernisáž výstavy sa bude konať 13. 9. 2022 o 16:00 hod. v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave, na Námestí baníkov 25.
Výstava predstavuje verejnosti historické pohľadnice mesta Rožňava. ,,Cieľom výstavy je prezentovať pestrosť a rôznorodosť historických pohľadníc mesta, s dôrazom na pohľadnice vydané do roku 1945 a prostredníctvom nich priblížiť historickú podobu mesta a jeho architektonických skvostov,“ informovala autorka výstavy Sylvia Holečková.
V historickom fonde Baníckeho múzea v Rožňave evidujeme veľký súbor rožňavských pohľadníc. Okrem vlastných zbierok múzea budú vystavené pohľadnice, ktoré zapožičali inštitúcie – Ministerstvo vnútra SR, Štátny archív v Košiciach, pracovisko Archív Rožňava,
Pred 100 rokmi sa uskutočnila premena mesta Rožňava
Napísal(a) E. JergováSo vznikom samostatnej Československej republiky vo vývoji štátnej správy po roku 1918 nastúpilo prechodné obdobie úprav a prispôsobovania sa novým podmienkam. V novovzniknutom štáte bolo nevyhnutné vytvoriť nový právny a správny systém. Dôležitým zásahom do správneho systému bolo aj poštátnenie dovtedy samosprávneho úradníctva na Slovensku. Toto poštátnenie neslúžilo len k postupnej unifikácii správy v novovzniknutom štáte, ale tým, že všetci bývalí uhorskí úradníci museli požiadať o prijatie do štátnej služby a o ich spôsobilosti a spoľahlivosti vykonávať štátnu službu rozhodoval splnomocnený minister, viedlo aj k vyčisteniu slovenskej správy od nespoľahlivého maďarského úradníckeho aparátu. Úradným jazykom sa stal slovenský jazyk.
CINEAMA 2022 * Sviatok amatérskeho filmu Košického kraja v Rožňave
Napísal(a) A. KleinováGemerské osvetové stredisko, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, organizuje v sobotu 18. júna 2022 v Rožňave krajskú súťažnú prehliadku amatérskej filmovej tvorby Cineama 2022.
Uskutoční sa v Dome tradičnej kultúry Gemera (Betliarska 8) a ponúkne 23 filmov rôznych žánrov.
Návštevníci si budú môcť pozrieť dokumenty, hrané a animované filmy, ale aj experimenty mladých talentovaných autorov, ktorých spracovanie nezaostáva za profesionálnou tvorbou.
Súťaž každoročne vyhlasuje Národné osvetové centrum, Gemerské osvetové stredisko organizuje krajské kolo celoštátnej postupovej súťaže Cineama už 26-krát.
V Baníckom múzeu v Rožňave, ktorého zriaďovateľom je Košický samosprávny kraj, sa každoročne koná podujatie známe ako Deň detí. Múzejníci ale túto myšlienku rozvinuli a už o pár dní mladí návštevníci zažijú TýžDEŇ detí. Konať sa bude od 30. mája do 3. júna v priestoroch Galérie Baníckeho múzea v Rožňave, ako aj v Zážitkovom centre SENTINEL.
„Pre všetkých, ktorí sa zapoja do TýžDŇA detí máme pripravený bohatý a atraktívny program, v ktorom, okrem iného, určite nebude chýbať ani jazda banským vláčikom do štôlne Alexander,“ dodal riaditeľ múzea, Pavol Lackanič.
Vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorili autorskú výstavu Eszter Pósch
Napísal(a) E. T.V rámci Dní mesta Rožňava bola 3. februára 2022 vo výstavných sieňach Radnice na Námestí baníkov v Rožňave otvorená autorská výstava Eszter Pósch.
Jej otec Dr. József Pósch bol váženým občanom mesta, advokátom, mestským notárom a v rokoch 1908-1923 starostom mesta Rožňava, na prelome storočia bol redaktorom rožňavského týždenníka „Sajó Vidék“ (Región Slanej), V roku 1932 vydal v rožňavskej tlačiarni Gömöri Nyomda „A Rozsnyói Társalgási Egylet története 1831-1931“ (Storočné dejiny Rožňavského besedného spolku 1831-1931).
Samospráva mesta Rožňava si ho ako doteraz jediného z doterajších starostov mesta 3. februára 2022 uctila udelením titulu Čestný občan Rožňavy in memoriam.
Eszter Pósch sa narodila v Rožňave 11. januára 1911 ako piate dieťa Dr. Józsefa Póscha a Erzsébet Stech.
Navždy odišiel náš verný Gemerčan Vojtech Bradovka (DedoBelo)
Napísal(a) Julo ForsthofferMotto: Poďakuj!
Za vôňu poďakuj lipe, keď kvitne a ránu za svetlo, ktorým deň víta,
poďakuj srdcu za to že bije, a dažďu za vlahu čo zemi dáva.
A ďakuj semenám keď z hliny vyklíčia, za pestrosť farieb kvetinám,
za krásu hôr, ktoré sa k nebu týčia i za temnotu hlbinám.
Husliam za krásne tóny a krivky ladné, riekam, že stále tečú,
ďakuj i za to, že všetko nie je ľahké, i mechu poďakuj za zeleň mäkkú.
Poďakuj blížnym za prívetivosť, ďakuj za lásku muža i ženy,
poďakuj smrti za skutočnú spravodlivosť, i moru za bielu čipku z peny.
Tiež poďakuj za striebro vlasov, nočnému nebu za hviezdny blysk,
a lánom obilia za zlato zrelých klasov.
Poďakuj životu, že si ho smel žiť.
V Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí
Napísal(a) B. KrejčíováV Nemocnici Svet zdravia Rožňava sa minulý rok narodilo 600 detí. V pôrodnici vlani prišlo na svet 304 dievčat a 296 chlapcov. Dvojičky sa narodili štyrom mamičkám. Najčastejšími menami, ktoré rodičia vybrali pre svoje novonarodené dievčatká, boli Nela, Tamara a Lilien. U chlapcov dominovali mená Adam, Tomáš a Ján.
Prvé dieťatko, ktoré prišlo v rožňavskej nemocnici na svet tento rok, je chlapček Leo. Narodil sa 1. januára o 22.00 hod. Po narodení vážil 3000 gramov a meral 46 centimetrov.
Minulý rok dojčiacim mamičkám v rožňavskej nemocnici obohatili jedálny lístok o zeleninové šaláty, ovocné koktaily, smoothie a rôzne druhy celozrnného pečiva.
Najstaršie rožňavské pohľadnice pochádzajú z roku 1898
Napísal(a) S. HolečkováNa prelome 19. a 20. storočia boli pohľadnice najrozšírenejším, veľmi obľúbeným komunikačným prostriedkom. Dominantné boli predovšetkým v medziľudskej komunikácii. Prostredníctvom pohľadnice odosielateľ podal informáciu – krátku textovú a obrazovú správu o tom, kde sa nachádza. Pomocou obrázku priblížil adresátovi prostredie, ktoré navštívil a ako to tam vyzerá. Pohľadnice boli vydávané od 70. rokov 19. storočia, do roku 1905 s tzv. dlhou adresou, na ktorých je adresná strana určená na napísanie adresy prijímateľa, na nalepenie poštovej známky a na poštovú pečiatku a pre krátku správu bol vyčlenený priestor na obrazovej strane. Od roku 1905 (1906) sa vydávali pohľadnice s krátkou adresou, kde adresná strana je rozdelená na priestor na adresu a na krátku správu pre prijímateľa a celá obrazová strana je určená na obrazový motív.
Viac...
Obrazy môjho života – už ôsma autorská výstava Jany Kušnierovej
Napísal(a) R. ŠimkoBanícke múzeum v Rožňave, kultúrne zariadenie Košického samosprávneho kraja, pozýva všetkých milovníkov výtvarného umenia na výstavu domácej výtvarníčky Jany Kušnierovej. Výstava s názvom Obrazy môjho života bude sprístupnená v Galérii Baníckeho múzea v Rožňave od piatka 26. novembra 2021 až do 31. januára 2022.
Výstava bude v poradí už ôsmou autorskou výstavou tejto umelkyne, ktorá väčšinu života venovala výtvarnému vzdelávaniu detí a mládeže. „Sme radi, že v našej galérii máme tú česť vystaviť diela domáceho umelca. Najviac nás teší, že na obrazoch verejnosť uvidí miesta aj veci, ktoré dobre pozná aj zo svojho okolia, zachytené však budú v novom a inom svetle. Už teraz sa tešíme na ďalšie diela rodáčky z Betliara,“ informoval riaditeľ Baníckeho múzea Pavol Lackanič.
V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART od 16. septembra v Rožňave
Napísal(a) MG odV týchto dňoch sa objavujú najmä v okresnom meste Rožňava rôzne informačné plagáty, ktoré jeho obyvateľom i jeho návštevníkom pripomínajú rôzne podujatia. Medzi takými je aj plagát Mestského divadla ACTORES Rožňava, ktoré v spolupráci s Mestom Rožňava pozývajú na V. ročník Medzinárodného festivalu alternatívnych divadiel TEMPUS ART, ktorý sa uskutoční v termíne 16. – 19. septembra 2021 v Rožňave. Podľa toho zisťujeme, že Festival sa vracia do Rožňavy po dlhej 8 ročnej odmlke. Vďaka hlavným partnerom – z verejných zdrojov podporil FOND NA PODPORU UMENIA a MESTO ROŽŇAVA – mesto opäť ožije divadelným sviatkom. Festival tentoraz privíta divadlá zo Slovenska, Maďarska, Poľska, Českej republiky a Francúzska. Zaslúži si tiež pripomenúť, že Festival sa koná pod záštitou primátora mesta Rožňava Michala Domika.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (6 - Koniec)
Napísal(a) M a O RozložníkovciOsobnosti spojené s osudom kúpeľov
Kúpele boli, až do roku 1890, majetkom rožňavského biskupstva. Najznámejším nájomcom tej doby bol Jozef Imrich Markó, ktorý ich neskôr so spoločníkmi aj kúpil. Medzi negatívne problémy kúpeľov patril nedostatok kúpeľných lekárov, ktorých občas nahrádzali aj poslucháči vyšších ročníkov štúdia medicíny. Od roku 1893 bol kúpeľným lekárom Miklós Meskó – lekár v Dobšinej, neskôr miestny praktický lekár Henrik Gutlohn a Dezső Pósch – dôstojný mestský lekár. Kúpele na jar roku 1898 prešli do vlastníctva Ede Altstocka z Dobšinej, ktorý na ďalšie obdobie zveril vedenie lekárskej dvojici Gutlohn – Pósch. Starostlivosťou o kúpele bol od júna 1899 poverený dopisovateľ rožňavských mestských novín Miklós Markó. Sekundárny lekár budapeštianskej nemocnice Szent Rokus Ármin Altstock bol najprv riaditeľom a od roku 1902 hlavným kúpeľným lekárom.
Príspevok k dejinám kúpeľov v Rožňave (5)
Napísal(a) M a O RozložníkovciNa jeseň roku 1904 došlo v histórii kúpeľov k závažnej zmene: pre zanedbávanie starostlivosti o chod kúpeľov a dlžoby spôsobené majiteľom kúpeľov Jánom Bokorom, Rožňavská sporiteľňa a záložňa zabavila celú kúpeľnú osadu a vyhlásila nútenú správu. Správcovstvom zabaveného majetku bol poverený doterajší riaditeľ kúpeľov Ladislav Feymann, hlavným kúpeľným lekárom naďalej ostal Hajcsi a správou kúpeľov bol poverený Gyula Branszky a o mesiac neskôr Aladár Alitisz. Ešte toho istého roku bol ustanovený nový hostinský, ktorým sa stal András Schitter, s jeho menom boli však spojené viaceré nepríjemné incidenty. Návštevníkov v tejto situácii pribúdalo, hosťovské izby boli zväčša obsadené aj mimo hlavnej sezóny, pričom ich rady rozširovali skupinky miestnych obyvateľov, ktorých záujem predovšetkým vyvolala existencia tenisového ihriska a kolkárne. K rozvoju aktivít prispelo skvalitňovaním prostredia aj vedenie kúpeľov.
Miroslav Baran – 15. výročie úmrtia
2. apríl – Miroslav Baran (26.2.1950 Ratkovské Bystré – 2.4.2009 Slovenská Ľupča) – pedagóg, folklorista, spevák ľudových piesní, hráč na kontrabas, spracovateľ ľudových piesní
Absolvoval štúdium na PF v Banskej Bystrici, odbor hudobná výchova. Pôsobil v Tisovci, Revúcej a od roku 1984 na ZŠ v Banskej Bystrici ako učiteľ špecializovanej hudobnej výchovy, kde dosahoval výborné výsledky, viedol detskú ľudovú hudbu Sedmokráska a bol aj riaditeľom Základnej školy v Banskej Bystrici. Upravoval ľudové piesne pre súbory Dratvárik, Spievanky, Sedmokráska, Slnečnica, Ekonóm a pre verejné rozhlasové nahrávky. Pôsobil vo folklórnych súboroch Mladosť, Partizán a Borievka, ktorej bol spoluzakladateľom. Hrával v rozhlasovom orchestri Slovenského rozhlasu Banská Bystrica a hosťoval aj v ďalších muzikách na kontrabas. Veľmi úspešný bol aj ako sólový spevák a s ľudovou hudbou Róberta Puškára nahral svoje samostatné CD pod názvom Ej idem, idem... Ako muzikant precestoval temer celú Európu. Bol autorom rozhlasového cyklu relácií o Gemeri. Jeho populárna rozhlasová relácia Fujarôčka moja (v rádiu Lumen), priblížila mnohé ľudové zvyky, obyčaje, folkloristické osobitosti a krásy slovenskej ľudovej piesne. -MM-
Mikuláš Moyzes – 80. výročie úmrtia
2. apríl – Mikuláš Moyzes (6.12.1872 Zvolenská Slatina – 2.4.1944 Prešov) – hudobný skladateľ, organista, dirigent, pedagóg.
V roku 1883 – 1893 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a v Revúcej. Od roku 1908 pôsobil celých 36 rokov ako pedagóg a v kultúrnej a v spoločenskej sfére Prešova. Bol jedným z priekopníkov slovenskej národnej hudby, realistických tendencií v slovenskej hudbe, predchodca slovenskej hudobnej moderny. Autor hudobných diel, kompozícií, upravovateľ ľudových piesní. Napísal niekoľko učebníc hudby, zemepisu, slovenčiny a počtov pre slovenské školy. Okrem skladateľskej a vyučovacej zložky bol aj aktívny koncertný umelec v hre na klavíri a organe a tiež významný organizátor hudobného života v Prešove. Na jeho pamiatku je v Prešove a v Bratislave postavený pomník, jeho meno nesie ZUŠ Mikuláša Moyzesa v Prešove. -MM-
Fridrich Koroni (Coroni) – 205. výročie úmrtia
2. apríl – Fridrich Koroni (Coroni) (3.8.1738 Hontianske Tesáre – 2.4.1819 Ratkovské Bystré, pochovaný v Ratkovej) – evanjelický farár, náboženský spisovateľ.
Študoval na gymnáziu v Kremnici, Banskej Štiavnici a v Bratislave, na univerzite v Jene. Do Ratkovej prišiel za farára z Veľkého Krtíša v roku 1775, kde pôsobil až do roku 1813. V roku 1785 sa stal gemerským seniorom a v tejto funkcii vysvätil mnohé ev. kostoly na Gemeri. Zaslúžil sa aj o založenie Knižnice gemerského seniorátu ev. a. v cirkvi v Revúcej v roku 1811. Pri bratislavskom lýceu založil 1000 zlatých ako základinu pre podporu študentov teológie a svoj majetok venoval na podporu slovenských študentov na nemeckých univerzitách. Je autorom kázní, ktoré mu vyšli aj knižne: Radostné kázaní (Prešov 1784), Své milé cirkvi Ratkovské (Prešov 1786) a i. Písal i duchovnú poéziu a náboženské piesne (niektoré sú uverejnené v Zpěvníku evangelickom (Liptovský Mikuláš 1842) a v Tranovského kancionáli (1895). Bol tiež jedným z autorov starých latinských nápisov na objekte ratkovského kostola. -MM-
Ľudovít Gyürky – 150. výročie úmrtia
5. apríl – Ľudovít Gyürky (18.11.1813 Ochtiná – 5.4.1874 Rožňava) – lekár.
Študoval na gymnáziu v Rožňave a medicínu v Budapešti. Známy je ako člen prvej slovenskej Lekárskej spoločnosti, založenej poslucháčmi medicíny v r. 1833 v Budapešti, kde aj prednášal o využití elektriny v terapii. Prístroje, ktoré si sám čiastočne vyrábal, v záveti venoval tomuto spolku. Bol zakladajúcim členom Lekársko-lekárnického spolku Gemerskej župy v r. 1867. Pôsobil ako lekár v Rožňave. Napísal životopisný článok o rožňavskom lekárovi a prírodovedcovi Antonovi Kissovi (1813 – 1883). -MM-
Ľudovít Kenyeres – 125. výročie narodenia
8. apríl – Ľudovít Kenyeres (8.4.1899 Jelšava – 21.6.1967 Jelšava) – zvonkár.
Meštiansku školu navštevoval v Dobšinej, u otca sa vyučil za zvonkára. Od roku 1918 pôsobil ako zvonkár v Jelšave, s výnimkou rokov 1936-37, keď pôsobil v Rumunsku. Od r. 1957 bol registrovaný ako výrobca ÚĽUV-u, v roku 1960 získal titul Majster ľudovej umeleckej výroby. Vyrábal plechové, železné a mosadzné zvonce s výborným ladením a so širokým odbytom najmä na Slovensku, no aj na Balkáne, v Maďarsku a v Čechách. Za viac ako polstoročie svojho aktívneho remeselného života vyrobil desaťtisíce zvoncov. Medzi pastiermi i zberateľmi na celom území Slovenska i v zahraničí ich preslávila široká škála rôznych druhov a tvarov, no najmä kvalita hlasu. Bol posledným pokračovateľom rodinnej i jelšavskej zvonkárskej tradície. Zvonce veľkých rozmerov vystavoval medzi vojnami v Montreali a v Budapešti. -MM-
Jozef Vozár – 85. výročie narodenia
11. apríl – Jozef Vozár (11.4.1939 Dobšiná) – geológ.
Stredné vzdelanie získal v Dobšinej, študoval na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave. Viac ako 40 rokov pracoval ako výskumný a vedecký pracovník a riaditeľ v Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Publikoval 265 pôvodných vedeckých prác, 5 monografií a 32 rôznych geologických máp. Prednášal na mnohých svetových a európskych kongresoch. Viedol viaceré štátne výskumné úlohy a projekty, na medzinárodnej úrovni viedol projekt CELEBRATION 2000 – najrozsiahlejší experiment seizmického profilovania v Európe, projekt DANREG, venovaný výskumu Podunajskej panvy a mnohé ďalšie. Pôsobil ako predseda redakčnej rady Geologica Carpathica a ako člen redakčných rád medzinárodných časopisov. Za svoju bohatú vedeckú a výskumnú činnosť získal viaceré ocenenia a rezortné vyznamenania. K poznaniu okolia Dobšinej prispel v knihe Mladšie paleozoikum Západných Karpát (1988), s podrobným opisom geologického vývoja a stavby okolia s charakterizovaním najvýznamnejších geologických a paleontologických lokalít. Podieľal sa aj na vydaní publikácie Banské mesto Dobšiná (2008). -MM-
Baltazár Sontág – 130. výročie úmrtia
13. apríl – Baltazár Sontág (Szontágh) (9.6.1827 Dobšiná – 13.4.1894 Dobšiná) – meteorológ, právnik.
Právo študoval v Budapešti. Po r. 1851 bol niekoľko rokov riaditeľom papierní v Slavošovciach, v r. 1872 bol zvolený za richtára Dobšinej, neskôr pôsobil ako úradník dobšinskej sporiteľne. Bol zakladajúci člen Dobšinského dobrovoľného hasičského zboru v roku 1875. Zaoberal sa meteorologickými pozorovaniami a meraniami. Napísal aj niekoľko poviedok s poľovníckou tematikou. -MM-
Július Lux – 140. výročie narodenia
20. apríl – Július Lux (20.4.1884 Henckovce – 4.11.1957 Budapešť) – stredoškolský profesor, regionalista.
Meštiansku školu vychodil v Dobšinej, absolvoval Učiteľský ústav v Lučenci a pôsobil ako učitel nemčiny v Maďarsku. V roku 1909 ukončil štúdium na univerzite v Budapešti a nastúpil ako profesor na Učiteľský ústav v Kluži. Tu sa v roku 1914 oženil s Irenou Gömöryovou z Dobšinej. Potom sa rodina presťahovala do Budapešti, kde sa stal riaditeľom učiteľského ústavu. Externe vyučoval aj na univerzite v Szegede. Publikoval vyše 150 vedeckých štúdií, odborných statí i novinových článkov z oblasti jazykovedy, histórie, etnografie a demografie. Podstatná časť je venovaná Dobšinej. Posmrtne v roku 1961 bol v Marburgu vydaný jeho slovník nárečia Dobšinej Wörterbuch der Mundart von Dobschau. Za jeho životné dielo trvalej hodnoty sa považuje práca Eine deutsche Sprachinsel im Karpathenland Dobschau (Nemecký jazykový ostrov v Karpatskej oblasti Dobšiná), vydaná v Mníchove v roku 1959. -MM-
Vladimír Zvara – 100. výročie narodenia
22. apríl – Vladimír Zvara (22.4.1924 Kociha, okres Rimavská Sobota – 26.7.2012 Bratislava) – lekár, vedec a odborník na urológiu, vysokoškolský učiteľ.
Po maturite na gymnáziu v Tisovci študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Pracoval na Urologickej klinike Univerzity Komenského a na II. chirurgickej klinike v Bratislave, potom v Hradci Králové, Prahe, v Brne a opäť v Bratislave. V rokoch 1964-69 bol povereníkom SNR pre zdravotníctvo, v rokoch 1969-71 ministrom zdravotníctva SSR, v rokoch 1962-64 dekanom LF UK. V roku 1968 založil Urologickú kliniku na bratislavských Kramároch a stál na jej čele až do roku 1991. Na Slovensku v roku 1972 uskutočnil prvú transplantáciu obličky. V rámci transplantačného programu, ktorý rozbehol a dlhé roky viedol, transplantovali viac ako tisíc obličiek. Bol jedným zo zakladajúcich členov a dlhoročným predsedom Československej a Slovenskej urologickej spoločnosti. Autor viacerých vedeckých monografií a mnohých odborných článkov. Jeho činnosť bola opakovane ocenená významnými poctami a aj čestným členstvom v zahraničných spoločnostiach. V roku 2018 mu v rodnej obci odhalili pamätnú tabuľu na budove OcÚ. -MM-
Ľudovít Záhoranský – 85. výročie narodenia
23. apríl – Ľudovít Záhoranský (23.4.1939 Dobšiná) – horolezec, tréner. Patrí k prvotriednym slovenským horolezcom.
Absolvoval vyše 280 výstupov v Tatrách, Alpách, na Pamíre, prvovýstupy na kaukazských päťťisícovkách. Zdolal niekoľkých významných výstupov na himalájske osemtisícovky (Nanga Parbat, Makalu a i.). Na vrchole tretej najvyššej hory sveta Kančendžongy stál spolu s Jozefom Psotkom v roku 1981, bol to slovenský (československý) prvovýstup na tento končiar. Zúčastnil sa aj expedície Mount Everest 1984. Zaslúžilý majster športu, dostal Zlatý odznak IAMESu. V súčasnosti žije ako dôchodca v Zábřehu na Morave. -MM-
Samo Daxner – 75. výročie úmrtia
27. apríl – Samo Daxner (4.5.1856 Banská Štiavnica – 27.4.1949 Tisovec) – kultúrny pracovník, právnik, advokát.
Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. Bol gemersko-malohontským županom, senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok. S bratom Štefanom založili šachový klub a v roku 1904 zorganizovali prvý župný šachový turnaj. Bol režisérom, dramaturgom i dirigentom ochotníckeho divadla. Poslovenčil text Smetanovej Predanej nevesty, ktorej prvé dejstvo pod jeho vedením zahrali tisovskí ochotníci už v roku 1903. Nacvičil tiež operu V studni od Viléma Blodka. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal ako činovník evanjelickej cirkvi. -MM-
Branislav Kriška – 25. výročie úmrtia
30. apríl – Branislav Kriška (7.1.1931Tisovec – 30.4.1999 Bratislava) – popredný slovenský operný režisér, dramaturg a vysokoškolský pedagóg.
Vysokoškolské štúdium ukončil na Janáčkovej akadémii múzických umení v Brne. Jedenásť rokov pôsobil v Štátnom divadle v Košiciach a od roku 1965 v Opere SND, kde bol súčasne aj dramaturgom a od roku 1972 šéfrežisérom. Často hosťoval v Banskej Bystrici a Košiciach. Veľkú pozornosť venoval uvádzaniu pôvodnej slovenskej hudobno-dramatickej tvorby. Jeho umelecká práca sa vyznačovala štýlovou vytríbenosťou, ako aj svojským inšpirujúcim chápaním hudobného divadla ako žánru. V roku 1970 vydal knihu Giacomo Puccini. Od roku 1972 pedagogicky pôsobil na VŠMU v Bratislave.. -MM-
Miloslav Francisci – 170. výročie narodenia
30. apríl – Miloslav Francisci (30.4.1854 Debrecín – 29.1.1926 Cleveland) – lekár, hudobný skladateľ, syn Jána Francisciho-Rimavského..
Študoval na gymnáziu v Revúcej, Bratislave a Šoproni. Po absolvovaní štúdia medicíny vo Viedni odišiel do USA, kde sa usadil v Clevelande ako lekár. Zapojil sa tam do kultúrneho života slovenských vysťahovalcov a rozvinul značnú hudobno-umeleckú činnosť. Založil a viedol spevokol Kriváň, harmonizoval a upravoval ľudové piesne, tlačou vydal Trávnice – zbierku slovenských ľudových piesní v úprave pre klavír. Zložil prvé slovenské operety: Bohatieri veselej družiny, Astra, Obšitošova dcéra, V cigánskom tábore, Ženská bula. Zložil operu Rhea Sylvia a skladbu pre klavír Slovenská rapsódia. Jeho tvorba pomáhala udržiavať národné povedomie medzi americkými Slovákmi. Jeho diela boli predvedené v USA a na Slovensku v Bratislave v roku 1925, v Leviciach v roku 1932 a v Ilave v roku 1935.. -MM-