V týchto bojoch o Slovensko padol v revúckom chotári 16. júna 1919 český legionár ANTONÍN DOLEŽEL, ktorého hrob sa podarilo po rokoch vypátrať na revúckom cintoríne a obnoviť. Ministerstvo obrany Českej republiky (MO ČR) sa osobitne stará o vojnové hroby svojich občanov a v našom kraji našlo veľkú podporu medzi nadšencami vojenskej histórie. Myšlienku si osvojil historik Mgr. Viktor Brádňanský a vďaka finančnej podpore darcov v startlabovej kampani ,,Zabudnutí hrdinovia“ sa podarilo zrekonštruovať podobu náhrobníka spred 100 rokov. Pietny akt pri tejto príležitosti sa uskutočnil 25. októbra 2021 za účasti hostí z Českej republiky (MO ČR a Československá obec legionářská) i mesta Revúca, Nadácie M. R. Štefánika v Bratislave a ďalší hostí...
Po pietnej slávnosti sa v MsKS k tejto téme uskutočnila prezentácia knižnej novinky VLASTENCI A HRDINOVIA. Autor PhDr. Ferdinand Vrábel v publikácii približuje vznik a činnosť československých légií počas 1. svetovej vojny. V légiách bojovalo viac ako 7000 Slovákov, ktorí sa tým nezmazateľne zapísali do slovenských dejín. Preto je veľmi dobre, že na dosah ruky je kniha, ktorá hovorí o tejto kapitole našej histórie otvorene a pravdivo, aby sa všetci Slováci aj Česi mohli doučiť, čo sa v škole zanedbalo...
Pripomeňme si, že významným legionárom bol aj Revúčan Rudolf Michal Viest. V novej knihe sa okrem iného spomína, že v zbierke zápisov v pamätníku bývalého ruského legionára kpt. Vladimíra Balla, pobočníka mjr. Geryka, veliteľa v Irkutskom výchovnom tábore pre Slovákov, je okrem iných aj takýto zápis: „Láska a oddanosť vlasti buď vodítkom v každom našom počínaní. Brig. gen. Rudolf Viest, 13. marca 1934“.
ANTONÍN DOLEŽEL
Datum narození: 16.7.1898
Obec narození: Chrudichromy
Okres narození: Boskovice
Vzdělání: ob. 4, mě. 3
Zaměstnání: rolník
Rakousko-uherský útvar v době zajetí: 14. zem. p. pl./14. p. pl.
Datum zajetí: 3.8.1918
Místo zajetí: Dosso Alto
Hodnost v době zajetí: vojín
Datum zařazení do legií: 30.9.1918
Jednotka v době zařazení: 35. p. pl. (Čs. legie v Itálii)
Hodnost v době zařazení: vojín
Poslední útvar v legiích: 35. p. pl.
Poslední hodnost v legiích: vojín
Datum úmrtí: 16.6.1919
Příčina úmrtí: padl v boji
Místo úmrtí: Vel. Revuca (Slovensko)
Místo pohřbení: Vel. Revuca
Poznámka: Padl v boji u Velké Revúci.
J. Genčanský
MsKS Revúca
ZDROJ: http://legie100.com/krev-legionare/19672/




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-