prebrali históriu Slovenska v období SNP a oslobodzovania Červenou armádou. Projektu sa zúčastnilo 32 žiakov, 4 pedagogickí pracovníci zo Základnej školy akademika Jura Hronca, Katolíckej základnej školy sv. Jána Nepomuckého, Základnej školy Pionierov, Základnej školy Zlatá, členovia Základnej organizácie SZPB partizána Tótha, Rožňava: Ing. Milan Malček, Mária Žolnová a tajomníčka Oblastného výboru SZPB Rožňava pani Irena Lacková. Najväčším prekvapením pred zahájením projektu pre organizátorov bol priestor okolo pamätníkov v Rožňave pri soche osloboditeľov a partizána Tótha. Členka Oblastného výboru SZPB musela najskôr poupratovať okolo pamätníkov, aby sa organizátori nemuseli hanbiť pred najmladšou generáciou v akom stave je priestor okolo pamätníkov a ako si obyvatelia mesta Rožňavy vážia tých, ktorí položili životy pri oslobodzovaní nášho mesta. Aj keď mesto Rožňava nemá až tak veľa pamätníkov z obdobia 2. svetovej vojny vo svojom vlastníctve, nedá sa povedať, že by sa niekto pravidelne staral o poriadok v ich okolí a ich technický stav. V rámci tohto projektu žiaci navštívili ďalšie pamätné miesta spojené s protifašistickým odbojom a oslobodzovaním okresu Rožňava. Pri otvorení účastníkov pozdravil a privítal podpredseda Ústrednej rady SZPB na Slovensku a predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave pán Ing. Norbert Lacko a poukázal na dôležitosť pripomínania si historických udalostí počas SNP na Gemeri. 
Pomocou žijúcich pamätníkov im bola ďalej ozrejmená pravdivá história nášho mesta, ktorá nie je zapracovaná v učebniciach dejepisu, čím žiaci získali širší rozhľad o vojne, následkoch na civilné obyvateľstvo, na vojnou zničené hospodárstvo, utrpenie a hlad, ktorý v tej dobe bol v meste Rožňava a v jeho okolí. Účastníci mali možnosť v priebehu projektu a počas návštevy historických miest a odborného výkladu klásť otázky súvisiace s historickými udalosťami pánovi Ing. Milanovi Malčekovi, predsedovi ZO SZPB partizána Tótha v Rožňave a autorovi tohto projektu, pánovi Jánovi Baškovi, predsedovi ZO SZPB v Slavošovciach a starostke obce Čierna Lehota pani Ing. Ivete Potočnej. Podľa názoru hlavného organizátora tohto podujatia veľké poďakovanie patrí PaedDr. Milanovi Sajenkovi, historikovi, ktorý ako člen historicko-dokumentačnej komisie Ústrednej rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Bratislave bol celému projektu po celú dobu nápomocný svojimi odbornými znalosťami a skúsenosťami pri spracovaní historických dokumentov a vojenských máp, určených pre účastníkov tohto projektu. Občianske združenia Základná organizácia SZPB partizána Tótha v Rožňave a Základná organizácia SZPB Slavošovce garantovali žiakom základných škôl, že im budú poskytnuté pravdivé historické informácie z obdobia rokov 1944 až 1945 v našom meste a jeho okolí bez toho, aby bola vyzdvihovaná akákoľvek zásluhovosť politických strán v tomto období. Zároveň je potrebné povedať, ako podotkol autor tohto projektu, aj napriek tomu, že aj zo strany našej vlády je snaha podporiť projekty takéhoto charakteru z dôvodu zabránenia exstremistickým stranám ovplyvňovať a skresľovať pohľad na 2. svetovú vojnu, poslanci mesta Rožňava zodpovední za posúdenie projektov na rok 2016 neschválili pri posudzovaní tohto projektu čiastku 245,- Eur, ale dali prednosť financovaniu kultúrno-spoločenských akcií, ktoré nemajú nič historicky spojené s našimi národmi žijúcimi na Gemeri. Naopak je potrebné poďakovať firme SBS BONUL, s.r.o. Nitra, Regionálne poradenskému a informačnému centru Rožňava, Papierňam Slavošovce, Obecnému úradu v Slavošovciach a jeho starostovi pánovi Štefanovi Baštákovi a spoločenským organizáciám, ktoré boli ochotné podporiť aktivitu a odhodlanie autora projektu na jeho realizáciu v prospech najmladšej generácie. Veľký prínos projektu pre najmladšiu generáciu podľa názoru pedagogických pracovníkov bol v tom, že za veľmi krátky čas a bez vynaloženia veľkých finančných prostriedkov sa dokázalo s pomocou žijúcich pamätníkov ozrejmiť pravdivú a neskreslenú históriu nášho mesta a okolia. Zároveň snahou organizátorov tohto projektu bolo dosiahnuť, aby sa historické udalosti z tohto obdobia zachovali aj pre budúce generácie. Na záver dovoľte, aby sme poďakovali všetkým členom organizačného tímu za úsilie vynaložené pri realizácii tohto projektu.
Ing. Milan Malček
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).