v spolupráci s Klubmi vojenskej histórie „KRASNOGVARDEJCI“ z Košíc, „VETOROVCI“ Levice a príspevkami KVH „OSTRO“ Ružomberok, KVH „TATRY“ Spišské Bystré, KVH Dojč, KVH Ďumbier, KVH „TATRANSKÍ VLCI“ Poprad, KVH Tyrnau, KVH Maťo Baran s poľnou nemocnicou, KVH Polom a občanov zúčastnených obcí ako komparzistov.
Starostka obce Rimavská Baňa Mgr. Helena Polónyiová príhovorom otvorila celé podujatie, privítala vzácnych hostí priamych účastníkov SNP pána Mgr. Júliusa Molitorisa a pána Antala, ktorý sa zúčastnil ako príslušník práporu „NARCIS“ I. čs. armády na Slovensku obranných bojov 19. - 21.10.1944 práve na tejto obrannej linii. Ďalej privítala podpredsedu Ústrednej Rady Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a predsedu Oblastného výboru SZPB v Rožňave Mgr. Norberta Lacka, členov oblastného výboru SZPB v Rimavskej Sobote, starostov zainteresovaných obcí a všetkých návštevníkov podujatia.
Slávnostný príhovor k 72. výročiu SNP a významu jeho odkazu pre našu vlasť predniesol poslanec NR SR a primátor mesta Hnúšťa Mgr. Michal Bagačka. Vo svojom príhovore zdôraznil, že bolo to práve vyhlásenie SNP a zahraničný odboj našich občanov, ktoré zaradili obnovené Československo medzi víťazné mocnosti. Aj dnes je odkaz protifašistického odboja aktuálny ako nikdy doposiaľ, preto je potrebné si neustále tieto udalosti pripomínať, aby sa hrôzy vojny viac neopakovali. Práve takéto ukážky sú vhodným spôsobom ako k tomuto významnému historickému medzníku Slovenska osloviť dnešnú mladú generáciu.
S podrobným priebehom obranných bojov príslušníkov povstaleckého práporu „NARCIS“ a partizánov z partizánskej brigády mjr. V. M. Kozlova pod velením Zoltána Grubicsa a Jozefa Fábryho a partizánska hliadka pod velením Alexandra Dimitrijeviča Šestova.
Po nečakanom dobytí Tisovca Nemeckými jednotkami v smere od Muráňa, hrozilo obrancom línie Rimavská Baňa - Kraskovo obkľúčenie a po troch dňoch trvajúcich ťažkých bojov nariadil veliteľ práporu kpt. Ľudovít Šuška ústup v smere na Kokavu nad Rimavicou a Klenovec. Obranné boje na linii Kraskovo - Rimavská Baňa si vyžiadali aj ľudské obete. Pri Kraskove padli čatár Juraj Terek, slobodník Ján Očovai, vojak Ján Čán, vojaci Mikuláš Kmeť, Ján Vančík, Július Antalec, Ján Kasar a partizán Michal Paľo. Pri Rimavskej Bani padol práporčík Kulíšek.
Príslušníci z divízie Host Wessel dňa 21.10.1944 na neďalekej osade Suchý Potok povraždili nevinné tri sestry Emilu Pupalovú, Margitu Šulekovú, Agnesu Halajovú, všetky tri rodené Václavikové. Osem malých detí stratilo navždy svoje mamičky. Pred vrátami šopy zastrelili Jána Koniara, Pavla Selčana a Pavla Obročníka a na druhý deň odvliekli Júliu Kaločayiovú, ktorú znásilnili a potom zastrelili a mŕtvolu hodili do potoka.
Po vyhlásení SNP dňa 29.8.1944 v Slobodnom Slovenskom vysielači Banská Bystrica v Rimavskej Bani už 30. augusta 1944 založili ilegálni pracovníci Revolučný národný výbor, ktorý bol napojený na Okresný revolučný národný výbor v Hnúšti. Náborové strediská do prvej Čs. armády na Slovensku boli v Tisovci a Klenovci. Celý priebeh bojovej ukážky veľmi odborne konferoval pplk. v. v. Ing. Michal Jakubec z Trebišova.
Ukážka začala prípravou zákopov k obrannému postaveniu, diváci mohli vidieť zásobovacie vozidlo Praga RN, dve motorky so sajdkami M 72, kanón Vz 37, poľná vojenská kuchyňa ťahaná krásnymi koníkmi, spojka na koni, ktorá zvestovala povstalcom príchod Nemcov od Rimavskej Soboty, na strane povstalcov a na strane Nemcov prieskumné vozidlo „Stoewer“, samohybná húfnica /delo/ „Sturmgesuc III /STUG III/, mínomet 81 mm a 60 mm.
Obrancov sa Nemcom podarilo vytlačiť až na tretí deň. Napriek prevahe Nemcov bojujúcich s ťažkou bojovou technikou sa obrancovia držali statočne. Streľba z pušiek a samopalov ešte bola znesiteľná, ale pri paľbe z mínometov a samohybného dela, aj keď išlo „iba“ o slepé cvičné strelivo, kúsky hliny pri výbuchoch zalietavali aj medzi divákov. Takmer dvojhodinové boje prislušníkov VHK ocenili diváci dlhotrvajúcim potleskom. Bolo vidieť, že takmer 30 stupňová horúčava v uniformách dala „vojakom“ viac zabrať ako samotné boje.
Samozrejme, že medzi najmladšími návštevníkmi bola najviac obdivovaná bojová technika. Po skončení bojovej ukážky bola zapálená pravá „povstalecká vatra“. Poslední účastníci ukážky bojov na „HRBE“ odchádzali až po zotmení a mnohí si kládli otázku, kedy bude podobné podujatie najbližšie?
Za krásnu, vydarenú akciu patrí poďakovanie všetkým organizátorom, ale predovšetkým obci Rimavská Baňa a jej starostke pani Mgr. Elene Polóniovej.
Priložené foto: autor príspevku.
JUDr. Jozef Pupala
predseda ZO SZPB v Čiernom Potoku
Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku. 
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc – 
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya. 
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce 
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).