Čo sa však nepodarilo Horthymu - poslať Slovákov proti bratom Slovanom Rusom, to sa podarilo slovenskému prezidentovi kňazovi (v mene božom), tak zdravú, statočnú junač odvelil bojovať na východný front!
To postihlo aj Juraja Lakotu z Čierneho Potoka, nar. 21.4.1919 v Detve - Piešti, okres Zvolen. Vyše 1 500 Slovákov ale prebehlo v roku 1943 pri Melitopole k Červenej armáde. Mladý, statný Juraj sa stal výsadkárom. Zaradili ho do Svobodovej 2. paradesantnej brigády. Ako spravodajca bol vysadený dvakrát v tyle Nemcov na území ZSSR. Ešte pred vyhlásením SNP bol ako člen „spravodajskej skupiny“ už 26.6.1944 na Liptove.
Juraj Lakota nebol sám z Čierneho Potoka, kto „prebehol“ a zapojil sa do odboja proti Nemcom. Z obce a okolitých osád osídlených Slovákmi to boli ešte napr. František Hriň, mechanik Zvolenského stíhacieho pluku, Július Patúš, spojár, Václav Fajčík.
Preto ZO SZPB dnes už pomenovaná podľa armádneho genenerála Ludvíka Svobodu zvoláva pietne zhromaždenie členov a občanov obce k spomienkovému zhromaždeniu na počesť SNP už začiatkom augusta, pretože odpor proti okupantom bol svetielkom v tuneli, ako často hovorieval brig. gen. Imrich Gibala, bývalý náš občan.
Po vzniku ZO SZPB v obci Čierny Potok v roku 2005 začali jej členovia a darcovia krvi organizovať na počesť SNP dobrovoľný odber krvi. Takže 7.8.2017 to bol už 12. ročník.
Po skončení odberu krvi bolo spomienkové zhromaždenie občanov pri pamätníku obetí fašizmu. Dňa 4.11.1944, len 50 dní pred oslobodením obce nyllassiovci odvliekli 14 nevinných mužov a odovzdali ich gestapu. Z koncentračného tábora sa vrátili iba dvaja, jeden zomrel po niekoľkých týždňov na následky pobytu v koncentračnom tábore.
Pietneho aktu, ktorý konferoval bývalý redaktor rádia Regina Banská Bystrica Mgr. Fedor Mikovič, (ktorý prečítal aj ospravedlňujúce listy pozvaných hostí - pani prof. Zoe Klusákovej-Svobodovej a národného umelca Juraja Sarvaša) sa zúčastnili: ešte žijúci priamy účastník protifašistického odboja plk. v. v. Ladislav Sládek (príslušník ČA - 2. ukr. frontu z Rim. Soboty), Ján Debnár z Revúcej predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár, podpredseda KG SR gen. por. v. v. Ing. Peter Vojtek (v rámci Kvapky krvi SNP daroval v Č. Potoku už tretíkrát krv a obec mu udelila čestné občianstvo), generálny duchovný ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR plk. ThDr. Marian Bodolló, riaditeľ kancelárie ÚEPSv OSSR a OZ SR dekan Dávid Vargaeštók (taktiež darovali aj krv) pri pamätníku po skončení kladenia vencov vykonali krátku bohoslužbu za obete fašizmu. Prítomný bol aj viceprezident KVV-SR a predseda KVV-ZA majster športu František Glatter, spolu s tajomníkom M. Rieckym, tiež prednosta OÚ Poltár Ing. Pavol Gavalec, predseda ObV SZPB v Rimavskej Sobote Ing. Pavol Brndiar a zástupcovia ZO SZPB Revúca. Jej členom bol aj priamy účastník SNP Ján Debnár, ktorý krásne a oduševnene predniesol pri pamätníku báseň Lýdie Hricíkovej „POĎAKOVANIE“.
Predseda ÚR SZPB Ing. Pavol Sečkár ocenil na zhromaždení činnosť ZO SZPB v Čiernom Potoku, ktorá už po 12. raz ako jediná v SR organizuje túto vysoko humánnu akciu na počesť SNP. Poukázal na fakt, že obec, ktorá má 147 obyvateľov, má v ZO SZPB 51 členov. Samozrejme, že aj s členmi z okolitých obcí a zo vzdialenejších miest, ale je vzorom pre veľké mestá.
Zdôraznil, že aj toto sú formy ako pripomínať odkaz SNP a protifašistického odboja. V závere svojho vystúpenia vyzval účastníkov zhromaždenia na účasť spomienkovývh osláv na Kaliští 12.8.2017 a na výročí SNP 29.8.2017 v Banskej Bystrici.
Vyzdvihol aj ďalšie aktivity ZO, ako napríklad Memoriál gen. Imricha Gibalu v streľbe zo vzduchovky, hod granátom... (Teraz sa neuskutočnil z dôvodu daždivého počasia.)
V rámci diskusie odovzdal viceprezident KVV-SR majster športu František Glatter „Pamětní dekoraci veterán Výsadkových jednotek Československé a České armády" predsedovi ZO SZPB v Čiernom Potoku JUDr. Jozefovi Pupalovi, za popularizáciu výsadkových vojsk a dokumentáciu príslušníkov 2. Čs. paradesantnej bridády I. Čs. armádneho zboru v ZSSR. Ing. Ján Adam odovzdal JUDr. Jozefovi Pupalovi pamätnú medailu „Otevřené mistrovství České republiky v dňoch 20.-23.7.2017 v České Lípě" priamo v rodisku predsedu ZO SZPB.
Po skončení oficiálnej časti zhromaždenia účastníci si pochutili na kotlikovom guláši a do spevu a tanca im zanôtili členovia folklórnej skupiny „Ďatelinka“ z Detvy pod vedením primáša Ondreja Molotu a štyria členovia – fujaristi „Moja fujarôčka“ pod vedením Stanka Kamenského zo Zvolena.
Foto: autorka príspevku
Ing. Veronika Rízová


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-