Po vyhlásení Povstania sa aj Revúčania zapojili do odboja – v ilegalite pripravení muži zvrhli v meste fašistickú moc. Zatkli okresného náčelníka a odzbrojili miestne i okresné žandárske veliteľstvo a ustanovil sa nový okresný i mestský revolučný národný výbor. V polovici septembra 1944 hlavné veliteľstvo 1. československej armády na Slovensku zriadilo v Revúcej prápor Chryzantéma, do ktorého včlenili všetky ozbrojené jednotky Muránskej, Ratkovskej a Rákošskej doliny. V regióne operovali vysadené partizánske oddiely brigády Jánošík, ktorej velil Ernest Bielik. Dňa 19. októbra 1944 začal na našom území generálny útok Nemcov – na málo početné a slabo vyzbrojené povstalecké jednotky zaútočila moderne vyzbrojená tanková divízia SS Adolfa Hitlera. Po ťažkých krvavých bojoch prenikol nepriateľ cez Revúcu k Muráňu a odtiaľ na Tisovec a Červenú Skalu. Po obsadení povstaleckého územia hitlerovskými votrelcami sa boj preniesol do hôr. Partizánske oddiely z brigády majora Červenej armády V. M. Kozlova, ako i kapitána V. A. Kvitinského, ktorí sú čestnými občanmi Revúcej, spolu so Šukajevovou brigádou ničili okupantov a ich bojovú techniku až do oslobodenia.
Udalosti SNP pripomína Revúčanom aj šesť vojnových hrobov na miestnom cintoríne, v ktorých ležia občania, ktorých fašistická guľka pripravila o život v deň generálneho útoku na obranné pozície v muránskej doline. Sú to: Juraj SLIAČAN, Václav ZÁHORA, Ján KOMORA, Michal PETRÁŠ, Štefan BARIAK a Karol MIKUŠ. Okrem nich tu má náhrobnú dosku aj revúcky rodák armádny generál Rudolf VIEST, druhý veliteľ povstaleckej armády, ktorý zahynul aj s generálom Golianom po zajatí a vypočúvaní v Nemeckom Flossenbürgu.
Tieto pamätné udalosti spred 75 rokov pripomenul spomienkový program, ktorý pripravili Mesto Revúca, miestna Základná organizácia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov generála Viesta a Mestské kultúrne stredisko. V programe účinkovali: Soňa Bodnárová, Tatiana Kršková, Dana Serbáková, Ján Debnár, Juraj Genčanský, Igor Hock, Ján Kochan, Adam Kotlarčík, Samuel Skybjak, spevácky zbor QUIRIN a úspešní mladí športovci z Klubu biatlonu Magnezit Revúca. V dokumentárnopoetickom pásme okrem iného zazneli verše revúckeho povstaleckého básnika Jána Brocka, fakty týkajúce sa povstaleckého regiónu, dobové zvukové záznamy a sugestívny zborový spev. K mimoriadnemu zážitku istotne prispel symbolický tanec dievčiny, ktorá vypravila do Povstania svojho chlapca a ten sa už nevrátil, či dojímavá recitácia žijúceho pamätníka SNP Jána Debnára.
Spolu so zhromaždenými občanmi sa programu prizerali a vence k pamätníku na záver uložili hostia: podpredseda Ústrednej rady SZPB Norbert Lacko, predseda Oblastného výboru SZPB v Rožňave Juraj Bernár, prednosta Okresného úradu v Revúcej Peter Balogh, poslanec Banskobystrického samosprávneho kraja Július Laššan, zástupkyňa primátora mesta Revúca Lucia Medvecová a ďalší hostia.
Jubilejné spomienkové oslavy SNP sa ukončili položením venca k buste Rudolfa Viesta a prejavom Norberta Lacka na námestí pred Kohútom.
Juraj Genčanský
MsKS Revúca
Fotografie: Peter Poboček

































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-