
(správa zo 6. októbra 1944)
Dnes dopoludnia nepriateľ podnikal silné útoky, podporované letectvom, panciernikmi a delostrelectvom, ako v priestore Kremnica, tak aj v priestore Sv. Kríž nad Hronom – Jalná. Zamýšľaný prielom sa však nikde nepodaril. Na ostaných úsekoch frontu okrem výzvednej činnosti hliadok nie sú hlásené nijaké pozoruhodné udalosti.
***
Pracuj zo všetkých síl!
V dnešnom boji za slobodu každý musí prispieť podľa svojich síl k víťazstvu. Vojaci a partizáni majú najzodpovednejšiu úlohu, ale rovnako zodpovedná je aj práca v zázemí, jej organizácia a jej svedomité prevedenie. Veď front bez dobre organizovaného zásobovania, prísunu nemôže jestvovať. A do tohto boja za frontom musia byť zapojené všetky sily slovenského ľudu.
(...)
Pracuj zo všetkých síl za naše víťazstvo v boji proti nemeckým okupantom a za sociálne spravodlivejší zajtrajšok!
***
Banská Bystrica na obranné práce
Hlavné mesto slovenského odboja do prvých radov
Banská Bystrica, hlavné mesto slovenského národného odboja, sa nedá zahanbiť. Ak sa dozvedáme z vidieka, že dedinské obyvateľstvo sa už čoraz horlivejšie zapojuje do práce na protitankových prekážkach, tým väčšia je povinnosť Banskej Bystrice. Na ňu sa pozerá celé oslobodené územie, ba celé Slovensko.
(...)
Odporúčame aby sa účasť na prácach prísne kontrolovala a aby sa netrpeli nijaké výnimky. Náš spravodlivý boj proti nemeckým votrelcom si vyžaduje všetky sily.

Národnie noviny
orgán Demokratickej strany
8. október 1944
Situácia nebola jednoduchá. Povstalecké územie sa postupne zmenšovalo. Tlač sa snažila prinášať pozitívne informácie. Z povstaleckých bojísk ich až tak mnoho nebolo. Nádej a pozitívny výhľad vzbudzovali správy z iných bojísk, na ktorých nemecké vojská ustupovali a stíhala ich porážka za porážkou.
Veľkoofenzíva v Maďarsku: Červená armáda obsadila mestá Gyula, Makov, Battyonya, Békešská Čaba ako aj 100 iných obcí... Kanaďania prešli cez Šeldu. Najväčší postup za posledných 24 hodín zaznamenala kanadská armáda, ktorá na sever od Antverp dosiahla na 10 km fronte rieku Šeldu, ktorú aj prekročila... Rozsiahle oblasti očistené: V Juhoslávii očistila Červená armáda za spolupráce Titových vojsk rozsiahle oblasti od nepriateľa. Červená armáda sa po očistení od severných predmestí Belehradu chystá na prekročenie Dunaja, aby tak spolu s Titovou armádou obsadila samotné hlavné mesto... Rusi na Oeseli: Vojská leningradského frontu sa preplavili v Estonských vodách a vylodili sa na ostrove Oesel.
Oesel je najväčším ostrovom vo východnej časti Baltského mora a jeho obsadením získali Sovieti cennú námornú základňu na akcie proti nemeckým prístavom v Baltskom mori... Samos oslobodený: Spojenecké správy oznamujú, že po vylodení spojeneckého vojska na ostrove Samos, pri tureckom pobreží, vzdalo sa tam 1 200 fašistických Talianov. Najväčší nálet na Berlín: Spojenecké letectvo previedlo v noci veľmi ťažké nálety na Brémy, Ludwikshafen, Dortmund a Berlín... Za posledných 36 hodín útočilo 5 000 spojeneckých lietadiel na Nemecko.
***
Správy z Gemera-Malohontu v tlači vydávanej v tomto období v centre povstania, v Banskej Bystrici, skôr absentujú. Bojovalo na iných úsekoch a prinášané na nich boli aj obete.
Pochovali sme jedného z najlepších
Smútime za 28. ročným kapitánom Samuelom Maľachom, ktorý v bojoch pri Telgárte ťažko ochorel a nevenujúc chorobe zavčasu patričnú pozornosť, prišiel už neskoro do banskobystrickej nemocnice...
Pochádzal z Petrovca v Juhoslávii a dostal sa na Slovensko za hlasom vlasti a Slovanstva. Nedočkal sa konečného víťazstva, po ktorom tak veľmi túžil.
Pohreb s vojenskou poctou sa konal v piatok 6. októbra. Dve čaty našich ozbrojených vojakov mu vzdali poslednú česť. Reči, ktorými sa jednotlivý zástupcovia lúčili s nebohým, boli tak dojímavé, že mnohé oči ostali slzami zarosené.
Samuel Malach Petrovský (1916 – 1944)
Slovák z Báčskeho Petrovca; básnik; dôstojník juhoslovanskej armády (zúčastnil sa obranných bojov s maďarskými okupačnými vojskami); povstalecký veliteľ 3. roty 12 práporu obranného úseku Plesnivec II. taktickej skupiny. Niekedy v tomto období napísal a uverejnil báseň „Hor sa junač“:
Hor sa junač
chop sa zbraní
dosť sme boli utláčaní,
hor sa, hor sa,
syna slávy
pod zástavy, pod zástavy.
Zomrel 3. októbra 1944.
***
Pravda
ústredný orgán Komunistickej strany
12. októbra 1944
12. októbra 1944 v kinách v Banskej Bystrici premietali sovietsky dokumentárny film Stalingrad. V Kine pod Urpínom o 15.00, 17.00, 19.00 hodine a v Kine Hron o 14.00, 16.00, 18.00 hodine.
***
Sjednotení v boji – zvíťazíme
Delegáti československej vlády z Londýna pozdravili náš odboj – Manifestácia SNR: za spoločný domov rovnoprávnych Čechov, Slovákov a Karpatských Ukrajincov
Na utorkovom (10. októbra 1944) slávnostnom zasadnutí Slovenskej národnej rady, prehovoril za československú vládnu delegáciu z Londýna minister František Němec, členovia štátnej rady msgr. Fr. Hála a Jozef Vallo a slova sa ujal aj generál Rudolf Viest ako veliteľ nášho vojska...
„Som hrdý na Slovensko“
Potom sa ujal slova generál Rudolf Viest. Odchádzal pred rokmi zo Slovenska pokrytého hanbou, dnes sa vracia na Slovensko, ktoré hrdinským bojom pokrylo sa slávou. „Som hrdý na to, že to bolo práve Slovensko, ktoré prvé zo všetkých častí republiky pozdvihlo prápor do boja“, vyhlásil generál Viest.
Vyslovuje hold tejto armáde, ktorá cez 6 týždňov vedela odolávať materiálnej prevahe nepriateľa. Pri preberaní hlavného velenia sľubuje splniť svoju úlohu zo všetkých síl a verí, že za spolupráce SNR a celého národa sa mu to aj podarí.
***
Sovietske velenie na pomoc Slovenskému národnému povstaniu pripravilo Karpatsko-dukliansku operáciu, ktorá začala 8. septembra 1944, a pre ktorú odklonilo 38. armádu 1. ukrajinského frontu, ktorej súčasťou bol aj 1. československý armádny zbor. Ťažké boje v horskom teréne mali od prvých dní za následok obrovské strany vojakov, poddôstojníkov, dôstojníkov, ale aj generálov...
Pohreb generála, ktorý padol na Slovensku
Keď I. československý sbor zo SSSR dosiahol naše hranice pod Duklou, vojaci tu hneď vztýčili vlajku republiky. Bola to malá vojenská slávnosť doprevádzaná hukotom diel a štekotom guľometov. Vlajku vztýčil veliteľ jednej z našich brigád, generál Vedral-Sázavský, ktorý potom sadol do auta, aby sa vydal na cestu so svojimi postupujúcimi oddielmi. Niekoľko metrov od hranice, už na slovenskej strane, došlo však ku katastrofe. Jeho auto narazilo na mínu a generál Vedral-Sázavský, jediný zo štvorčlennej posádky, ostal na mieste mŕtvy. Veliteľstvo sbor mu vypravilo na druhý deň prostý a pri tom slávny pohreb. Kým v najbližšom okolí sa bojovalo, na hraniciach sa zišli predstavitelia Červenej armády, zástupcovia československých jednotiek , členovia vládnej delegácie a občania z oslobodených obcí slovenských.
(...)
Česť padlému generálovi a všetkým jeho vojakom, ktorí svojimi životmi zaplatili dosiahnutie severných hraníc Slovenska.
Jaroslav Vedral Sázavský (1895 Mělník na Sázavou – 6. októbra 1944 Dukelský priesmyk) bol československý legionár, účastník bitky pri Zborove (1917). V období Československej republiky vojak z povolania pôsobiaci na viacerých veliteľských a štábnych pozíciách. Po vzniku Protektorátu Čechy a Morava bol členom odbojovej organizácie Obrana národa. Cez Budapešť a Belehrad odišiel do Francúzska a neskôr do Veľkej Británie. V roku 1944 sa dostal na východný front. V čase Karpato-
duklianskej operácie ako brigádny generál velil 1. Československej samostatnej brigáde v rámci 1. Československého armádneho zboru. Zahynul 6. októbra 1944 už na československom území, keď jeho automobil nabehol na nemeckú mínu.

Bojovník
orgán Československej armády, vydávaný v Banskej Bystrici
z 13. októbra 1944
Hodinka dejepisu
V štyridsiatom prvom Fűhrer
vybral sa do Ruska,
sľuboval, že do jesene
zem on tú rozdrúzga.
(...)
Potom prišla ruská zima,
tej sa Nemci báli
tisíce z tých nadľudí
v snehu čerti vzali.
(...)
Stalingradu nedobyli
bola tam päsť Rusa,
tristotisíc Nemcov padlo,
Čert vzal i Paulusa.
(...)
Vraciate sa hitlerčíci
rozbití na kusy
a na vašej vlastnej zemi
dobijú Vás Rusi.

Ján Aláč































__________________________________________________
noch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších piblikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
Študoval súkromne. Bol člen Uhorského parlamentu, člen riadiacej rady Uhorskej akadémie vied a predseda Uhorskej heraldickej a genealogickej spoločnosti. Okrem toho, že sám bol výtvarne činný, obrazy a umelecké predmety predovšetkým zbieral. Na hrade Krásna Hôrka sústredil historické zbierky svojho rodu a po roku 1872 ich sprístupnil verejnosti. Po svadbe s Františkou Hablavcovou (Hablawetz) podporoval chudobných, financoval školy, nemocnice, vytvoril štipendium pre mladých umelcov, založil dôchodkový fond pre zamestnancov andrášiovského veľkostatku a i. V r. 1904 dal vybudovať umelecky cenné secesné mauzóleum v Krásnohorskom Podhradí, v r. 1909 sa zaslúžil o výstavba unikátnej secesnej galérie v Krásnohorskom Podhradí. Elektrina bola pri tej príležitosti zavedená do celej dediny na jeho náklady. Pochovaný je v mramorovom sarkofágu vedľa manželky v krásnohorskom mauzóleu. -MM-
V rokoch 1856 – 1858 študoval v Rožňave. Pôsobil v Liptovskom Mikuláši a zaslúžil sa o jeho kultúrny rozvoj, oživil a viedol Spevokol meštianskej besedy pod názvom Tatran. Komponoval najmä zborové skladby, upravoval a vydával slovenské národne piesne. Zostavil a vydal Venček slovenských národných piesní, Spevníček dvojhlasných slovenských piesní a i. Upravil evanjelické chorály, ktoré vyšli i tlačou v zborníku Zvony (1926). Venoval sa aj teórii hudby, je autorom publikácie Náuka o harmónii. -MM-
Študoval na univerzite v Prahe a Bratislave. Podieľal sa na budovaní Prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, kde bol vedúcim viacerých katedier a aj jej dekanom. Zaoberal sa hlavne magnetickými vlastnosťami látok, zameriaval sa na štúdium premagnetizačných procesov v kovových feromagnetikách. Venoval sa aj didaktike fyziky. Napísal 51 vedeckých prác a 8 kníh, medziiným bol spoluautorom učebnice Fyzika v príkladoch a Základy fyziky. Veľa úsilia venoval práci v Jednote slovenských matematikov a fyzikov. Bol členom prvého ÚV Fyzikálnej olympiády. -MM-
Ľudovú školu navštevovala v Revúcej, meštiansku školu v Martine a učiteľský ústav v Banskej Bystrici a Prešove. Bola učiteľka v Krpeľanoch, Blatnici, na slovensko-chorvátskej škole v Starej Pazove, od r. 1919 opäť v Blatnici. Svoje povolanie chápala ako službu národu a realizovala ju okrem školy aj v oblasti literárnej, osvetovej a charitatívnej. Novely a básne uverejňovala v časopise Dennica. V memoárovej próze Rozpomienky z doby vojny priblížila osudy ľudí v Chorvátsku. Pre potreby školských besiedok a slávností napísala desiatky didakticky zameraných dialogizovaných scénok v próze alebo vo veršoch. Približovala v nich historické udalosti, cirkevné dejiny, osobnosti, vlastivedné poznatky, ale aj etické a spoločenské príncípy ľudského konania. Dbala na výchovu mladej generácie, sama vychovávala 5 dievčat, jej chovanicou po osirení bola i budúca poetka Maša Haľamová, účinkovala v mládežníckych spolkoch, starala sa o chorých a vojnou postihnutých občanov. -MM-
Do školy chodil vo Vyšnej Slanej, v Štítniku, študoval na gymnáziu v Kežmarku, Levoči, Debrecíne, medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a Berlíne. Popri štúdiu sa venoval astronómii a skúmal vplyv vesmírnych telies na dojčiace matky. Po obdržaní lekárskeho titulu pracoval v Rožňave a v Štítniku, neskôr ako úradný lekár Liptovskej stolice v Liptovskom Mikuláši, od roku 1776 Malohontskej stolice v Rimavskej Sobote. Vo funkcii stoličného lekára položil základy verejného zdravotníctva v Liptove aj v Malohonte, vypracoval návrh na školenie pôrodných babíc. Zároveň bol aj úradným zverolekárom – fyzikusom, zaoberal sa potieraním zvieracích nákaz. Jeho legislatívne návody sa stali všeobecnou záväznou normou pre chovateľov hospodárskych zvierat na celom území bývalého Uhorska. -MM-
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote, vysokoškolské štúdiá absolvoval v Prešove, v Berlíne, Lipsku a v Prahe. Od roku 1925 pôsobil ako farár v Skalici, od r. 1938 prednášal cirkevné dejiny a literatúru na ev. bohosloveckej fakulte v Bratislave. Orientoval sa na výskum slovenskej kultúrnej, literárnej a cirkevnej minulosti, osobitne sa zameral na skúmanie slovenskej evanjelickej hymnológie a vydal k týmto témam viacero diel. Vydal biografiu Juraja Tranovského, publikoval príspevky k životu Jána Chalupku, zozbieral a postaral sa o umiestnenie a usporiadanie Lichardovho archívu a z jeho iniciatívy bola postavená Danielovi G. Lichardovi v Skalici socha. Mnohými článkami a úvahami prispieval do kultúrnych a beletristických časopisov, viacerým z nich bol i redaktorom, prekladal z nemčiny. Venoval sa aj dejinám mesta Skalice, platné služby mu preukázal aj ako mestský kronikár.
Študoval v Dobšinej a na vojenskej škole v Levoči. Zúčastnil sa revolučných rokov 1848/49, potom odišiel do Francúzska a USA, kde si založil šermiarsku a jazdeckú školu. Pracoval aj ako tehliarsky robotník, zlatokop a pastier dobytka na Novom Zélande a v Austrálii. Po návrate do USA bojoval v občianskej vojne Juh proti Severu a dosiahol hodnosť majora, kandidoval na guvernéra štátu Missouri, neskoršie sa plne venoval veterinárnej medicíne, bol zakladateľ a riaditeľ veterinárneho ústavu v Kansas City (USA). Vydal niekoľko kníh, autobiografiu o svojich cestách a prispieval aj do odborných časopisov. V roku 1881 sa vrátil domov a žil u syna v Košiciach. -MM-
Študoval na gymnáziu v Čáslavi a na matematicko-fyzikálnej fakulte UK v Prahe. Zaoberal sa teóriou meteorológie a praktickým využitím modelov pre predpoveď zrážok a oblačnosti, súvislosťami nedzi zmenami prízemného tlaku, výškou izobarickej plochy a hrúbkou relatívnej topografie, matematickými výpočtami vývoja počasia, modelom pre predpoveď počasia, výukovým systémom EDUMAP a pod. Spolupracoval s Českým hydrometeorologickým ústavom v Prahe, vyučoval ako docent na Katedre meteorológie a ochrany prostredia Matematicko-fyzikálnej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe a externe na UK v Bratislave. Publikoval najmä v časopise Meteorologické zprávy, vydal viaceré vysokoškolské skriptá a publikácie, aj ako spoluautor. -MM-