osloboditeľských armád Sovietskeho zväzu i druhého Ukrajinského frontu a v ich radoch včlenenej Rumunskej armády. Preto SNP našlo úrodnú pôdu v spomínanom území, kde zaznelo bojové "Mor ho!"
V publikácii OV SZPB vydanej k 40-temu výročiu pod názvom "Cestou k slobode" sa spomína myšlienka, že hrdinovia nezomierajú. Áno, žijú v spomienkach bojov a udalostí, ku ktorým sa aj s odstupom 70. rokov vraciame, aby sme ich odkaz zachovali aj pre budúce generácie, pretože nebolo bezmenných hrdinov. Zachovajme si ich aj v tieto dni, keď si pripomíname obdobie, v ktorom statoční obyvatelia obcí našli svoje správne miesto v desiatkach partizánskych oddielov a útvarov na celom povstaleckom území a neváhali ani vtedy, keď sa začal sústredený nápor fašistických jednotiek na povstalecké územie v čase okolo 18. októbra 1944. Nemci vtedy rôznymi smermi prenikali ku Dobšinej, Vlachovu a cez Súľovú do Gemerskej Polomy.
SNP ani v tomto čase nezostalo izolované, na pomoc ZSSR sa premiestňovala aj 2. Čsl. paradesantná brigáda na oslobodené územie, na Tri Duby. Aj v údolí Slanej očakávali leteckú pomoc, zbrane, pod bielymi kopulami padákov tieto aj pristali a znamenali zaktivizovanie bojov na celom hornom Gemeri. Približne v tom istom čase prebiehali ďalšie koordinované akcie s trasou na Tri Duby v smere od severu z Rzsezsova v Poľsku. Zaváhanie pilota a ešte horiace signálne ohne v Slanskej doline narušili ich pôvodnú navigáciu, zmena kurzu a nízka otočka nad Gemerskou Polomou už nedovolila nabrať lietadlu potrebnú výšku, a bukový les v lokalite Flos skazu dovŕšil. Zavíjanie motorov náhle stíchlo. Počuť bolo iba ľudské výkriky a stony umierajúcich. Z trosiek vyšli iba dvaja živí. Pomoc im poskytli dievčatá, lesné robotníčky a priviedli ich do Huty neďaleko obce. Miestni obyvatelia od 17. októbra pokračovali v hľadaní a záchrane nezvestných. Keď našli trup lietadla, pod jeho troskami ležalo 16 nehybných tiel. Troch ťažko ranených ošetrili v povstaleckej nemocnici v Dobšinej, z nich však dvaja zomreli a v tomto meste boli aj pochovaní. Boli to Lazar Lobovič a Pavel Ondrejkovič, príslušníci Čsl. jednotky v ZSSR. O živote troch ďalších, Alexandra Nováka, Jozefa Strojsa a Františka Polačeka po 19. októbri nie sú správy.
V obci Gemerská Poloma bolo 19. októbra 1944 v spoločnom hrobe pochovaných 16 vojakov. Boli to: Ihnatiev Valentin Chrinazofič z Kyjeva, Atanasjev Sergej Antoljevič z Azerbajdžanu, Kazimier Zajdel z Krosna, Anušin Pavel Evsejevič z Petropavlovska, Potapskyj Mikolaj Jakovlevič, ruský pilot, Obuchov Alexander Michajlovič zo Semenovky, Davidko Mikolaj z Temruku, Antonin Marek Francovič z Antonovky, Vladimír Srb z Poľska, Peter Ovčinko Alexandrovič a vojaci Čsl. jednotky v ZSSR Vasil Sidun, Marcel Rajsfeld, Václav Irásek, Michal Dolník, Jaroslav Korbel a Ján Fuťko. Na pohrebe sa zúčastnilo obyvateľstvo celej doliny, aj keď ho prerušovali útoky Nemcov. Tragédia lietadla Douglas 17 letiaceho na Tri Duby bojovníkov za spravodlivosť nezlomila, hoci im nebolo umožnené pristáť na rodnej zemi aj keď už cítili blízkosť svojich.
Pod prevahou fašistických okupantov zúžené povstalecké územie sa nevzdávalo ani po dobytí Grajnára. Ich sily sa rozdelili, časť v smere na Vlachovo, druhá na Gemerskú Polomu. Partizánsky oddiel mjr. Sadilenka sa dislokoval do Rejdovej. V tom čase bola pripravená nemecká vojenská kolóna v Rožňave v smere na Dobšinú. Nemci sa za každých okolností chceli zmocniť Slanskej doliny. Na pomoc partizánom prišla posila zo Štítnickej doliny zo Slavošoviec. K stretu došlo pod Macovým vŕškom, kde sa kolóna dostala do krížovej paľby. Krídla kryli boky, bojisko však zostalo posiate mŕtvymi, ale aj koňmi z kolóny, zničené 2 nákladné autá, padlo okolo 100 nemeckých vojakov, ktorých pochovali pod Súľovou. V tomto boji zahynuli Ján Emerici z Nižnej Slanej, Ondrej Galo Krajný z Rožňavského Bystrého a Karol Drozdík od Piešťan. Tieto straty sa však bolestne dotkli víťazných útočníkov. Túto udalosť zatienila ďalšia tragédia. Bol to tragický výbuch, ktorý nastal v štábe partizánov v Slavošovciach, kde zahynulo vyše 30 partizánov a ilegálnych pracovníkov. Keď sa z boja pri Henckovciach do Slavošoviec vrátilo druhé krídlo bojovníkov, svojich kamarátov už našli mŕtvych. Rušné dni Povstania na Gemeri boli v rozmedzí 17. október 1994 a 23. október. Sú to svedectvá bojov na sklonku Povstania - tragédia lietadla na Flose pri Gemerskej Polome, svetlý deň bitky pri Henckovciach a súčasne deň najbolestnejšej straty v partizánskom štábe v Slavošovciach.
Napriek tomu bojové odhodlanie partizánov neklesalo, aj keď mnohé skupiny prišli o najschopnejších ľudí. Nahradili v boji padlých hrdinov.
Sloboda sa rodí z krvi. Každý boj si vyžaduje obete. A tie, o ktorých sme sa zmienili, neboli márne. Dnes nám ich pripomínajú pamätníky na Flose, na rázcestí pri Henckovciach a v Slavošovciach. Nezabúdame a vraciame sa k nim v dňoch výročí aj s odstupom 70 rokov.
PaedDr. Milan Sajenko