piatok, 31 október 2014 21:35
František Bábela: Odišiel človek
Napísal(a) František Bábela|
Je koniec. Dodýchal. Sviečka dohorela. Pomaly chladne telo, meravie každý sval. Aj príznačná vráska sa vytratila z čela. Oči mu zatlačil mladý sanitár. Je koniec. Dodýchal. V dome smútku, obložený kvetmi, čaká na posledných hostí. So zloženými rukami, nevinne krotký, prostý. Akoby iba spal. Skláňa sa v pokore pred smrťou života moc. Znie žalostivé Rekviem. Človek, dobrú noc. A doma, čo po ňom zostalo? Po kútoch bytu roztratený hlas, šatník plný šiat, kravát a košieľ, prázdnota izieb, zdrvujúci mráz. V regáloch zbytočná múdrosť kníh, opustená posteľ, nikomu nepotrebné diplomy, dych nadýchaný do záclon a do stien, odtlačky rúk na všetkých kľučkách, ktorých sa odteraz iba s bázňou dotkneš, na stene maturitné tablo, zasnívané oči na svadobnej fotke. A smútok sŕdc, clivota mnohých ďalších vecí. Na operadle kresla sivý vlas. A čosi krehko teplé, čo chvieť sa bude stále v nás. Až do konca, až po náš čas. (júl 1998)
Zo zbierky: František Bábela: NEHA, Tisovec 2001
|
Exit (Priateľovi lekárovi J. R.) Nie veru exit žiadneho človeka nevyvolá kolaps sveta. To len Smrť si normálne zákonité poriadky porobí. Vytrhne človeka z poroby, uprace v rodinnom okolí a trošku namokro poznamená. A že niekoho zabolí? Možno. Krátkodobo. Ako vytrhnutý zub. Rana trošku pokrváca, ale skoro sa zacelí a zub sa nahradí umelým. Ani v rodinnom plote príbuzným tvojim prehnitý kolík chýbať nebude. Ľahko sa nahradí novým. Úprimne za tebou zasmúti, viac ako sa iba povinne sluší azda len niekoľko ľudsky ti najbližších duší. Pod dychom smrti za tónom smútočnej pohrebnej muziky ich srdcia žiaľom zachvejú sa jak vánkom vzrušené lístie osiky. Po piete tradičnej konvenčne vykonanej život sa ako plazivé černičie rozpínať bude ďalej. (29. január 2005
Zo zbierky František Bábela: STOPY, Tisovec 2005
|
Na návšteve v čakárňach smrti Domovy dôchodcov, hospice, ponuré zátišia, mĺkve izbice. Je život, keď už odkvitne, keď sú už telá suché, takmer priesvitné, je život drsne krutý. Starenky, starci v čakárňach smrti! A predsa ešte veria a prosia skromne Boha tie duše krotké, ubité, aby tak nádherné bolo všetko, čo ešte príde, ako to - dosiaľ prežité. A tajne dúfajú mlčiace starenky, keď sa už budú musieť odtiaľto hnúť, že pod zásterou utajeným kľúčom si budú môcť vymodlené nebo odomknúť. Starenky, starci, muži i ženy životom umučení . . . Bezmocne roztiahnuté Kristove ruky pribité na kríži. Vždy, keď vás navštívim, vždy keď vás vidím, aj vlastný koniec mi to priblíži.
(16. november 2004) Zo zbierky František Bábela: STOPY, Tisovec 2005 |
Zverejnené v
Bábela František
Napíšte komentár
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-