1. Výstup na Parnas
Ondrik výstup na Parnas, do sídla známych dám, bol vždy veľmi ťažký. Ty si ho zvládol a bez protekcie, sám. Ako básnický talent a duchaplný muž stal si sa miláčikom tamojších múz. Získať si ich priazeň a potom – niesť si ju celým životom, je najvzácnejší dar.
2. Poetický orchester
Neviem, či neskorší svoj poetický orchester si mal od začiatku premyslený aj koncepčne, či jeho polyfónia sa len postupne rodila ako Tvoja reakcia na potreby doby.
No obdivuhodné je, že vo viacerých oblastiach našej poézie si vrcholky dobyl.
Po vyštartovaní do nej zbierkou básní Verše na pni si sa výrazne prikláňal k svojim obľúbeným dámam, k detskej i ľúbostnej poézii.
Chvíľu si malým, i trošku väčším, hromadu veršíkov svojou láskou kalil a vzýpätí si, gemerský slávik náš, azda sám v životnej tiesni, keď srdce smútok tesní, v korunách jabloní,
|
|
práve tak ako vták slávik, na slávu života nadšene zazvonil ľúbostnými tónmi svojich nagajovských piesní. Dva vrcholky Tvojej poézie: detská a ľúbostná.
A v stovkách tých utešeních básní, uvedomuješ si to, Ondrej, Tvoje srdce bije! No to ešte nie je Amen! V oblasti tvorby pre deti, koľko besied, posedení, si mal s nimi? Máš to spočítané? Koľkokrát Ti Tvoji milí kytku vďaky do rúk podávali?
3. Posmešníky
Básnik nielen dumá, spieva, niekedy sa aj nahnevá. Na neduhy i na ľudí, na zlozvyky i na mafiánske kliky. Neháda sa pritom s nikým. Chopí sa biča kritiky a napíše Posmešníky. Pravda, ak má nato. Úspech mávajú veliký! Ako najväčšie kampane. Ondrej, vďaka za ne, už aj za samotnú odvahu týmto smerom tasiť zbrane.
4. Texty piesní
Mám Ti, Ondrej, poďakovať, aj na pokyn kompetentných, za viaceré, stale živé texty piesní. Veď cez túto oblasť tvorby, kontakty so spevokolmi, si ako Gemerčan aj v našom Tisovci spoločensky a kultúrne hlboko zakorenený.
|
|
5. Intermezzo
Ponáhľam sa, neľútostne redukujem, škrtám, zostrihujem všetko, čo sa dá, lebo, pozri: zo stručného vinša vzniká, rastie, už priveľká hromada. Škoda, musím končiť! . . . . . Dávno som sa kontaktoval s blížiacim sa večerom. Cez okno ma oblapkáva už prihustá tma, kamarátka, no zároveň neúprosná hlupaňa, civela by cez sko okna takto na mňa do rána. Veľká rúčka na hodinách takmer polnoc doháňa . . .
6. Epilóg
Končím priateľ, človek, básnik, s vinšom i s písaním. Ty lampu ešte nezhasni a píš ďalej, kým Ti zdravie dovolí. A nestrácaj vieru, neuvažuj mojím smerom. Nerezignuj, neodkladaj dobre rozpísané pero a nezhadzuj predčasne básnickú zásteru!
Končím s úprimným pozdravom a tak, ako som vinš písal, aj vážne, aj hravo, s nádejou na lepšie časy aj v oblasti všeobecnej hmotnej i sociálnej psoty i krízovej duchovnej žobroty.
Tvoj krajän Gemeršän a kúščok aj Bysträn.. F Tisócu dnes, koj je akurát nedelä
|