prelínajú siluety, obrysy, sny i fantázia, ale tiež i prežité chvíľky a okamihy hlboko ukotvené v spomienkach. Autor sa zamýšľa aj nad silou poézie, hudby, lásky a priateľstva. Opakujúce sa prírodné motívy veršov sú naznačené aj v maľbách na obálke knihy, kde tiež dominuje téma plynúcich ročných období – ako beh času minulého i „pripraveného na neskoršie“. Jedným z jeho veršov si dovolíme v parafráze charakterizovať aj celú jeho poéziu: „...nad svetlo lámp a cez hmly do sna aj čiarkou vraví, v bodke plná.“
Marta Mikitová
marec 2017
|
Jeseň K ohnisku jeseň prisadla si, tak zrazu vpadla. Dívam sa, nech sa rozhovorí, vábia tie odbehnuté hlasy, tu dočkám zrakom k maľbám na tie jej vážne metafory. Ktosi jej tlieska, ona hrá si, javiskom vládne a vo mne zaznel osamelý klavír, čo spieva sebe na želanie. Ach, tie jej gestá, pózy, vábivé prezliekanie, náhliaci flirt v nej žije a nevidieť to, čo ju morí, tým lístkom k zemi píše báseň. Patria jej iné dioptrie, v tiesni je na dne, chce sa zdobiť. Tak čujme znova jeseň, z ľútosti hýri šarmom krásy a v troskách úprimná jak verše, ktoré som si dnes na želanie vrátil. |
Skica k splínu
Priblíž sa, múza, Je nebo studené a láska po sne Už nenájdu sa, vediac nechcú vedieť, Už nehľadá sa v mori oná z povestí, Tak trpko chutí horkosť z jesene Po slovách mĺkvo vzdychom, buket z vín, |
|
|
Č a s Čakám, keď ešte teba niet, Na vína glg len čakám, čo včera malo chuť, Len čakať, čakať, nemôcť uniknúť Čas času pohráva sa s nami. Čas krutý ako ostrá hrana, |
Ona spieva Piesne sú zvláštne, cítim z nich, že ku mne naklonená spievaš, že iste patria do tých trampských dní, na ktoré spomenieš si neraz. Sú ako vietor, čo nás bdelých zanechal v ten čas nám blízko-vzdialený, čo s nami rozbehol sa do sveta. Ach, splápolali z lístia spomienky a ty si o mňa opretá.
Tak čujem v letnej tíši priznania, spoveď jesene a v mladých vínach starých pivníc šumia mi naspäť vrátené.
BÁSNE ZO ZBIERKY Miroslav Ďurinda: Na linke s múzou. |
Maturoval v r. 1944 v Tisovci. Po štúdiu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave pracoval na katedre filozofie, neskôr v Ústave filozofie a sociológie SAV. Od roku 1968 bol členom korešpondentom Slovenskej akadémie vied. Centrom pozornosti jeho vedecko-výskumnej činnosti boli dejiny svetovej filozofie, ktoré spracoval aj monograficky, ako aj dejiny vývinu filozofie na severoamerickom kontinente. Osobitnú pozornosť venoval dejinám filozofického myslenia na Slovensku. Zaoberal sa problematikou filozofickej antropológie so zreteľom na rozvoj osobnosti, individuality, morálnej zodpovednosti človeka a vplyvom moderných civilizačných trendov na prírodné a spoločenské podmienky života. Aktívne sa zúčastnil mnohých svetových filozofických kongresov. Prezídium ČSAV mu v r. 1979 udelilo striebornú a v r. 1989 zlatú plaketu F. Palackého za rozvoj spoločenských vied. V r. 1984 mu Predsedníctvo SAV udelilo zlatú plaketu Ľ. Štúra. -MM-
Študoval na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pôsobil ako stredoškolský profesor, v r. 1943 – 1945 pracovník Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV, potom asistent Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave, od roku 1949 kustód múzea v Betliari, v r. 1956 – 1958 riaditeľ Baníckeho múzea v Rožňave. Pod jeho vedením bola otvorená prvá povojnová expozícia, zameraná na históriu baníctva a hutníctva Gemera. O. i. zaviedol aj prírastkovú knihu múzea, ktorá je vedená dodnes. Pracoval v oblasti slovensko-maďarských jazykových vzťahov, sledoval maďarskú dialektológiu a fonológiu, venoval sa porovnávaciemu jazykovému výskumu na Slovensku. V rukopise zanechal zbierku slovensko-maďarskej ľudovej poézie. Je spoluautor Gramatiky slovenského jazyka. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-