pondelok, 11 august 2014 12:27

Ach, tie mestské deti

Napísal(a) Polomské noviny
Ohodnotiť túto položku
(0 hlasov)

kravicka1aPríbeh sa stal mojej bývalej spolužiačke z vysokej školy, ktorý mi rozprávala raz v rýchliku, kde sme sa stretli na služobnej ceste, niekedy v r. 1969.
Keď sa ako Bratislavčanka vydala na dedinu znamenalo to pre ňu mnoho nezabudnuteľných zážitkov. Nikdy predtým nevidela domáce zvieratá. Raz, keď manžel pracoval pri dome vybrala sa sama do prírody. Obliekla si plavky, zbalila olovrant, vzala deku a sadla na bicykel. Našla si krásne trávnaté miesto pri násype. Slniečko svietilo, a tak sa tešila, že konečne bude mať zdravú dedinskú farbu. Na deku si rozložila aj olovrant. Zavrela na minútku oči a sladko zaspala. Prebral ju až čudný zvuk. Ktosi vedľa nej čudne mľaskal. Otvorila oči a skoro jej od ľaku vypadli. Neďaleko nej stál so zdvihnutou hlavou čierny býk. Zdalo sa jej, že sa ju chystá nabrať na rohy. Keď si uvedomila , že má na sebe červené plavky, utekala a revala na plné hrdlo. Vtom sa z lúky vyrútil pes a štekal ako besný. Myslela si, že už ju nič nezachráni. Našťastie mal pes gazdu. Vykračoval si po lesnej cestičke a pospevoval. Od radosti, že ho vidí, sa mu takmer vrhla do náručia. Bol to ujo Pišta, čo pásol kravy. „Paničko, čo tak utekajú..., a šaty ste kde nechali?“ Zadychčaná mu

vysvetlila, že ju napadol býk. Chytil ju za ruku a chcel, aby mu toho býka ukázala. Otočila sa a zbadala, ako si práve na deke pochutnáva na jej olovrante.. „Tam je!“ – ukázala mu prstom. Ujo Pišta sa rozosmial, až mu slzy tiekli po zarastenej tvári. Keď sa dosmial vysvitlo, že nebezpečného býka si pomýlila s obyčajnou mierumilovnou kravičkou z jeho stáda. Napriek tomu sa nedokázala upokojiť, kým celé stádo uja Pištu nebolo za násypom. Pozbierala si pošliapané veci a tešila sa, že to s „nebezpečným býkom“ tak dobre dopadlo. No opaľovať mimo dediny sa viac sama neodvážila.

Keď mali malé deti, tie veľmi túžili po psíkovi. Jej manžel im splnil želanie. Zadovážil im Azora, psíka pripomínajúceho malé čierne klbko. Deti sa s novou „hračkou“ rýchle zblížili. 
Raz sa im stratil trojročný synček. Dom mal samostatných dvor, preto sa oňho nebála. Keď však dieťa nebolo ani na dvore, ani nikde v dome, do hľadania zapojili celú rodinu. Už chceli o pomoc poprosiť aj políciu, keď odrazu zo spálne vybehol švagor vysmiaty od ucha k uchu, volá ich do izby a prstom naznačuje, že majú byť ticho. Zohne sa, oni tiež a naskytol sa im utešený pohľad. Pod posteľou spal ich stratený synček a namiesto podušky mal pod hlavou psíka, ktorý tiež sladučko spal. Krajší rodinný pohľad snáď ani neexistuje, však?

(Prevzaté z Polomských novín č.2/2014)

 

Čítať 2768 krát Naposledy zmenené streda, 21 október 2015 10:03
Viac z tejto kategórie: Emília Ivanová: Na Mikuláša »

Napíšte komentár

Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.

Komentáre nesúvisiace s témou nebudú zverejnené!