Tipy na nákup potravín a nápojov:
Nakupujme v bezobalových predajniach do vlastných vrecúšok, dóz a fliaš. Pokiaľ nemáme možnosť nakupovať v týchto predajniach, pri nakupovaní uprednostňujme výrobky s menším množstvom obalu.
Na pitie uprednostňujme vodu z vodovodu alebo minerálneho prameňa pred balenou vodou. Používajme vlastnú fľašu, ktorú si môžeme kedykoľvek naplniť.
Ak potrebujeme kúpiť vodu alebo iný nápoj v obale, uprednostňujme taký, ktorý je v sklenenej vratnej fľaši. Aj keď sú u nás zálohované aj plastové fľaše, tieto fľaše sú následne odovzdané na recykláciu. Sklenené vratné fľaše sú opätovne naplnené. Ak chceme nakupovať nápoje vo vratných fľašiach, ale nie sú v ponuke, požiadajme obchodníka, u ktorého nakupujeme, aby ich zaradil do svojej ponuky. Podľa zákona o odpadoch sú obchody s predajnou plochou nad 100 m2, ktoré ponúkajú nápoje v jednorazových obaloch povinné zaradiť do svojej ponuky aj nápoje rovnakého druhu v opakovane použiteľných obaloch, ak také sú na trhu.
Namiesto balenej zeleniny, ovocia a pečiva nakupujme nebalenú do vlastných textilných vreciek. Plastové tašky nahraďme opakovane použiteľnými textilnými taškami, ktoré majú dlhšiu životnosť.
Namiesto kúpy malých jednorazových obalov na smotanu, med, džemy atď. uprednostňujme väčšie balenia v sklenenom obale. Tieto obaly nevyhadzujme, ale nechajme si ich na opätovné použitie.
Namiesto mlieka v tetrapaku alebo plastovej fľaši uprednostňujme mlieko z mliekomatu.
Namiesto kávy v kapsuliach a čajov vo vrecúškach uprednostnime sypanú kávu/čaj. Bylinky si môžeme vysušiť aj sami a uskladniť ich napr. v zaváraninových pohároch.
Tipy do domácnosti:
Nekupujme hneď nové veci len preto, aby sme sa zbavili plastových a nahradili ich, vyprodukujeme tak zbytočný odpad. Opravujme si aj pokazené plastové veci, praskliny je možné zlepiť/zataviť.
Nepoužívajme riady a kuchynské náradie, akým sú napr. naberačky, sitká, varešky, dosky na krájanie atď. vyrobené z plastu. Uprednostnime sklenené, kovové a drevené materiály. Desiatu si zabaľme do dózy alebo do opakovane použiteľného voskovaného vrecúška namiesto plastového vrecka. Namiesto plastových obrusov, ktoré bývajú vyrobené z PVC, používajme textilné.
Ak máme deti, alebo kupujeme darček, uprednostňujme látkové a drevené hračky pred plastovými. Dobrým darčekom môže byť zaujímavý výlet, či kniha.
Namiesto klasickej hubky na riad používajme hubky z prírodných materiálov, napr. lufu, alebo handričky, ktoré môžeme po znečistení vyprať.
Čistiace prostriedky si čapujme do vlastných fliaš. Ak nemáme možnosť kúpiť čapovaný prací prášok, uprednostnime pracie prášky balené v kartóne, namiesto pracích gélov v plastovom obale.
Pri výbere bytových dekorácií, akými sú napr. kvety sa vyhnime tým, ktoré sú vyrobené z plastu. Živé kvety v sklenených črepníkoch sú nádhernou živou dekoráciou. Nezabúdajme na to aj pri návšteve cintorína. Namiesto umelých kytíc uprednostnime prírodné ozdoby alebo živé kvety z vlastnej záhrady, od lokálneho predajcu kvetín, alebo sušené kvety. Vhodné sú aj viacročné kvety v črepníkoch.
Tipy pri hygiene a osobnej starostlivosti:
Namiesto sprchového gélu a šampónu používajme tuhé šampóny, tzv. šampúchy, ktoré sa dajú kúpiť aj v papierovom obale. Rovnako nahraďme aj tekuté mydlo tuhým, alebo si tekuté mydlo načapujte v bezobalovom obchode.
Nepoužívajme vlhčené obrúsky, často obsahujú mikrovlákna, sú zabalené v plastovom obale a sú jednorazové. Namiesto nich používajme vodu a prateľné utierky, malé uteráčiky, prípadne vyrobené utierky zo starého oblečenia. Môžeme ich používať aj na umytie rúk vonku, stačí keď ich namočíme do vody a vložíme do nepremokavého opakovane použiteľného vrecka alebo dózy.
Ak máte malé deti, tak namiesto jednorazových plienok používajme látkové.
Nepoužívajme jednorazové žiletky, nahraďme ich holiacimi strojčekmi, v ktorých sa menia len žiletky alebo holiace hlavice.
Menštruačné kalíšky, hubky a textilné vložky sú vhodnou alternatívou k bežným menštruačným pomôckam, ako sú vložky a tampóny.
Preferujme nebalený toaletný papier z recyklovaného papiera ako alternatívu k veľkému baleniu, v ktorom sú jednotlivé kusy papiera zabalené v plastovom obale.
Spotrebu plastov a produkciu plastových odpadov môžeme znížiť aj v oblasti ústnej hygieny. Môžeme si vybrať zubnú pastu v kovovom obale namiesto plastového obalu a ústne vody v sklenených fľašiach namiesto plastových. Zubnú pastu a ústnu vodu si môžeme dokonca vyrobiť sami, návody nájdeme na internete. Plastové zubné kefky nahraďme drevenými alebo bambusovými.
Tipy do záhrady:
Nepoužívajme plastové dekorácie a doplnky, napr. kvetináče. Namiesto nich preferujme prírodné alternatívy, napr. hlinené kvetináče, drevené dekorácie...
Nepoužívajme geotextíliu proti burine. Jej hlavnou zložkou je polyetylén (PET) alebo polypropylén (PP), ktoré sa pri dlhšom kontakte s pôdou rozložia na mikroplasty. Nahradiť ju môžeme kartónom, kompostovateľnou fóliu, slamou alebo kôrou.
Uprednostnime skleník vyrobený zo starých okien alebo skla pred plastovým skleníkom alebo fóliovníkom.
Namiesto plastového záhradného nábytku uprednostnime nábytok vyrobený z dreva, najlepšie z lokálneho.
Na polievanie používajme kovové krhly namiesto plastových. Ak používame záhradné hadice, vyberajme také, ktoré nie sú vyrobené z PVC a neobsahujú škodlivé látky, napr. ftaláty. Nepoužívajme umelý trávnik.
Zvážme kúpu plastového bazéna, dajme prednosť kúpaniu v prírodnom jazere alebo na kúpalisku.
Ďalšie tipy bez plastov:
Odmietajme jednorazové plastové riady a príbory na podujatiach. Radšej si donesme vlastné opakovane použiteľné. Uprednostňujme prevádzky, kde používajú opakovane použiteľný riad a príbor.
Namiesto donášky jedla uprednostnime návštevu reštaurácie. Ak si potrebujeme zobrať jedlo so sebou, donesme si vlastný opakovane použiteľný obal a požiadajme obsluhu aby nám ho zabalila do neho, alebo si ho sami preložme. Na kávu so sebou si nosme vlastné poháre. Neplytvajme jedlom – predídeme tak nie len potravinovému odpadu, ale aj odpadu z obalov.
Ak organizujeme oslavu, nepoužívajme plastové ozdoby a balóny. Uprednostnime radšej doma vyrobenú výzdobu napr. zo starého papiera, ktoré si následne odložme pre ďalšiu príležitosť.
Vyhýbajme sa problematickým plastom, ktoré sa nedajú recyklovať (hlavne kombináciám rôznych materiálov), ale napr. aj PVC, ktorý patrí medzi najškodlivejšie plasty. Všetky plastové odpady, ktoré vyprodukujeme, vytrieďme do príslušnej nádoby/vreca na plast. Dôkladným triedením a následnou recykláciou plastového odpadu sa obmedzí plytvanie surovinami, ušetria sa prírodné zdroje a zníži sa vplyv ich záťaže na životné prostredie. Okrem toho má recyklácia aj ekonomické výhody, napr. v porovnaní so skládkovaním a spaľovaním vytvára viac pracovných miest. Podľa zákona o odpadoch je každá obec/mesto povinné zabezpečiť triedený zber plastových odpadov a obyvatelia sú povinní sa do tohto zberu zapojiť. Ten, kto sa nezapája do triedeného zberu, porušuje zákon o odpadoch.
Buďme kreatívni. Ak vyprodukujeme plastový odpad, zvážme, či ho pred vyhodením nevieme ešte nejako využiť.
Spracovala Marta Mikitová
Zdroj:

































Študoval na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici, neskôr na právnickej akadémii v Košiciach. Pôsobil ako praktikant na banskom úrade v Sedmohradsku, od 1891 banský komisár v Banskej Bystrici, od 1896 hlavný banský komisár na Ministerstve financií v Budapešti. Významným podielom sa zúčastnil na príprave banských zákonov a na organizovaní banskej administratívy. Venoval sa najmä problémom banského práva, je autorom početných štúdií uverejňovaných v odborných časopisoch. Vydával ročenku banského a hutníckeho priemyslu, v r. 1899 – 1903 bol hovorcom odbornej komisie pre prípravu banských zákonov.. -MM-
Do školy chodil Brzotíne, potom v Dobšinej, Prešove a Kežmarku, kde študoval filozofiu, logiku, metafyziku a teológiu. Vyštudoval právo v Bratislave a Győri, pracoval ako právnik v advokátskej kancelárii v Prešove a v Pešti. V novembri 1773 sa usadil v Rožňave a pracoval ako praktizujúci právnik, pracoval ako tabulárny sudca Turnianskej, Hontianskej, Abovskej a Gemerskej župy. V rokoch 1790 – 1794 bol hlavným notárom Gemerskej župy. Venoval sa vedeckej činnosti v oblasti práva, ale jeho záujem sa sústreďoval aj na vzdelávanie osôb s poruchami sluchu. Bol priekopník liečebnej pedagogiky. Jeho zásluhou otvorili v roku 1802 vo Vacove (Vác, dnes v Maďarsku) ústav pre hluchonemých, hoci sa pokúšal ho založiť v Rožňave (za dva roky sa mu podarilo pre novovznikajúci ústav zozbierať 80-tisíc zlatých a daroval by mu vlastný dom v Rožňave). Štátne výchovné zariadenie pre hluchonemé deti a mládež vo Vacove zostalo takmer 80 rokov jediným svojho druhu v Uhorsku. Jeho menom bol pomenovaný ústav, ktorý sa oficiálne nazýval Štátom podporovaný ústav Andreja Chazára pre sluchovo a zrakovo postihnutých v Jelšave (1901 – 1939). -MM-
Študoval na Strednej lesníckej škole v Banskej Štiavnici, kde v roku 1962 maturoval. Pôsobil v Revúcej, v rokoch 1964 – 1968 ako majster odborného výcviku na Lesníckom odbornom učilišti, 1968 – 1977 ako organizačný a vedúci pracovník Domu kultúry, od roku 1977 až do odchodu do dôchodku ako vedúci referent propagácie podniku Lykové textilné závody. Sústavne sa venoval kultúrnemu a literárnohistorickému výskumu Revúcej a Gemera, organizovaniu divadelného, kultúrno-spoločenského a športového života, zhromažďovaniu fotodokumentácie. Je autorom mnohých časopiseckých článkov a mnohých rozsiahlych monografických prác o Revúcej a jej dejateľoch. -MM-
Po ľudovej škole v Rovňanoch prešla na gymnázium do Tisovca, kde maturovala v roku 1945. Vysokoškolské štúdiá, odbor filozofia a francúzština, absolvovala na Komenského univerzite v Bratislave. Od roku 1953 bola pracovníčkou Filozofického ústavu SAV. Pracovala na domácich interdisciplinárnych podujatiach s historikmi, literárnymi historikmi a etnografmi, rovnako na spoločnej výskumnej úlohe s oddelením filozofie FU ČSAV, z čoho vznikli aj spoločné publikácie Antológie z dejín českej a slovenskej filozofie a i. Vydala monografiu Slovenské obrodenecké myslenie, jeho zdroje a základné idey a bola spoluautorka ďalších publikácií. Z dejín slovenskej i svetovej filozofie publikovala viacero prác v časopisoch, najmä v časopise Filozofia. -MM-
V roku 1954 zmaturoval v Rimavskej Sobote a začal študovať na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave, kde neskoršie na Katedre algebry a teórii čísiel pracoval až do konca života. Venoval sa najmä teórii grafov a teórii čísiel a k tejto téme napísal priekopnícke práce, ktoré majú bohatú odozvu nielen slovenských, ale prevažne zahraničných matematikov. Vydal okolo 20 publikácií a tiež pripravil niekoľko televíznych scenárov zameraných na popularizáciu matematiky. Bol spoluzakladateľom časopisu Matematické obzory a šéfredaktorom časopisu Acta Mathematica Universitatis Comenianae. Mnoho energie venoval aj mladým talentovaným študentom. -MM-
Školské štúdiá absolvoval v Gemeri, Bratislave a v Kežmarku. Vyštudoval právo a v roku 1841 zložil advokátsku skúšku v Pešti. V rokoch 1842 – 1844 bol zástupcom prokurátora a tabulárnym sudcom Gemerskej župy. Od roku 1843 bol vedúcim medeného hámra a pražiarne v Štítniku. Podieľal sa aj na riadení papierenskej spoločnosti v Slavošovciach. Počas revolúcie 1848 – 1849 bol členom hornouhorského mimoriadneho súdu a neskôr kapitánom honvédov. Ako uhorský politik bol poslanec uhorského snemu vo volebnom okrsku Rožňava. Venoval sa podnikateľskej činnosti, bol podpredsedom Priemyselného spolku v Budapešti. Pracoval v administrácii luteránskeho cirkevného dištriktu Tisa, bol dozorcom štítnickej cirkvi, inšpektorom gemerského dekanátu a dozorcom luteránskej diakonie v Gemeri. -MM-
Študoval v Bratislave, Revúcej a Rožňave, kde maturoval. Po štúdiu pedagogiky a psychológie na Vysokej škole padagogickej v Bratislave pôsobil ako učiteľ vo Vernári a v Poprade. Počas 2. svetovej vojny účastník ilegálneho protifašistického hnutia, bojoval pri Telgárte a v oblasti Magurka a Muránska planina. Po vojne pracoval na Povereníctve školstva a kultúry, v rokoch 1959 – 1966 bol riaditeľom Výskumného ústavu pedagogického, do roku 1979 pôsobil na Katedre pedagogiky FFUK v Bratislave. Zároveň bol členom viacerých pedagogických spoločností. Zaoberal sa dejinami pedagogiky, didaktikou, teóriou výchovy, riadenia a organizácie školstva. Vydal niekoľko odborných monografií, publikoval najmä v časopisoch Jednotná škola a Pedagogika. Za účasť v SNP a za pedagogickú činnosť bol viackrát vyznamenaný, naposledy Medailou J. A. Komenského a Zlatou medailou UK. -MM-
Absolvovala textilný odbor na Vysokej škole umeleckého priemyslu v Budapešti. Neskôr študovala keramiku na Vyššej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Dominantným materiálom v jej prácach bola oceľ, ktorej pláty zvárala do expresívnych abstraktných kompozícií. Patrí medzi popredné osobnosti slovenského sochárstva, venovala sa tvorbe plastík (soška Igrica, udeľovaná ako cena za pôvodnú audiovizuálnu tvorbu), pomníkov i pamätníkov (Samuel Jurkovič), považuje sa za zakladateľku moderného šperku u nás (brošne, prívesky, ihlice, amulety). Od 70. rokov sa intenzívne venovala tvorbe plakiet, ktoré prezentovala na výstavách Medzinárodnej federácie umeleckého medailérstva FIDEM. Vystavovala v mnohých krajinách sveta a jej diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií i prestížnych zberateľských inštitúcií. Je nositeľkou viacerých vyznamenaní. -MM-
Základnú školu vychodil v Tisovci. Študoval v Kežmarku, v Bratislave a v Jene. V rokoch 1845 –1847 bol učiteľom a evanjelickým kaplánom v Ratkovej. Od roku 1847 pôsobil ako farár v Drienčanoch. Spolu s A. H. Škultétym a Š. M. Daxnerom zapísal množstvo zozbieraných slovenských ľudových rozprávok do takzvaného Codexu tisovského, ktorý dlho patril medzi základné pramene pri vydávaní ľudových rozprávok. Spolu s A. H. Škultétym vydával zábavník Zornička, priekopnícke dielo v našej literatúre pre mládež. Tu publikoval množstvo vlastných próz i básní, určených deťom. Samostatné knižné vydania ním zozbieraných a upravených rozprávok vyšli až posmrtne v rokoch 1904 až 1924. V Aleji dejateľov v Rimavskej Sobote má umiestnenú bustu. -MM-
Základné vzdelanie získal v Dobšinej a Rožňave, potom sa učil za obchodníka. Dôstojník uhorskej domobrany, krátko banský podnikateľ, od roku 1884 mestský policajný kapitán v Dobšinej. Významný predstaviteľ Uhorského karpatského spolku, ktorého jednou z vedeckých činností bolo objavovanie a výskum jaskýň. Spolu s Andrejom Megom a Eugenom Ruffinyim v roku 1870 objavil Dobšinskú ľadovú jaskyňu. -MM-
Základnú školu navštevoval v Slavošovciach, študoval v Ratkovej a Gemeri. Teológiu študoval vo Viedni a v Bratislave. Pôsobil ako učiteľ v Revúcej, v Kunovej Teplici a v Gemeri, ako kňaz v Paludzi a od roku 1793 v Klenovci. Je autorom publikácie Česko-slovenská gramatika – liternica (1805), ktorú gemerský seniorát zaviedol ako učebnicu pre slovenské školy. Písal príležitostné veršované pozdravné prejavy, básne a duchovné piesne. Rozruch vyvolala básnická skladba, ktorú napísal po smrti svojej manželky Kataríny. Erotické podfarbenie opisu jej krásy pobúrilo niektorých vtedajších evanjelických kňazov. Svojou tvorbou prispel k zosvetšteniu slovenskej literatúry a jej rozšíreniu medzi širokými vrstvami obyvateľstva, v jeho veršoch sa objavovali zemepisné a dejepisné reálie a príbehy zo súčasného života. -MM-