Lesný koberec zložený z perfektnej mozaiky hebkých listov jemne šuští pod nohami. Taký koberec má len les. Ostáva len zhlboka dýchať vôňu jesene.
Či nám na začiatku niečo chýbalo? Priznáme sa, že áno. Prameň čistej vody, alebo malý potôčik. A sme ako v zemskom raji. Aj to sme našli v rakovnickom chotári. A už všetko bolo naj. Možno i básnika by v takej chvíli „kopla múza“ a snáď by začal asi takto: “ Les. Tá neopakovateľná krása . . .“
Text a foto: Dr. Jozef Sabo
{jcomments on}
Les. Krásny v každom ročnom období. Aj tejto jesene bol úžasný. Jeho majestátnosť, farba, ticho, pokoj dodávali nesmiernu energiu. V jeho lone je preto pohoda. Každým krokom objavujeme v ňom niečo nové. Striedajú sa stromy. Dva úplne rovnaké, vari ani nie sú. Malé stromčeky, semenáčiky. Niekoľkoročné mladé kmene. Statné velikány. Celé svahy sú nimi porastené. Žijú popri sebe, dalo by sa povedať, v porozumení. Dobre sa lesom kráča i keď je pod mrakom a zrovna nesvieti slnko.