Doteraz najsilnejší daniel z Betliara ulovený v roku 2005 mal hodnotu 197 bodov CIC a posledné roky sme tu očakávali prekonanie magickej hranice 200 bodov CIC. Že sme tomu blízko, dávalo tušiť pozorovanie tohto mimoriadne dobrého daniela v sezóne 2010 a aj nájdenie jeho jedného zhodu na jar 2011 s hodnotou 200 bodov CIC.
Podľa historických záznamov bola danielia zver do Betliara dovezená v roku 1887 grófom Emanuelom Andrássym, kedy tu po dokončení prestavby betliarskeho poľovníckeho kaštieľa bola v roku 1885 vybudovaná aj zvernica s výmerou
Po obnovení betliarskej zvernice vtedajšími Východoslovenskými štátnymi lesmi v roku 1967 sa obnovil aj chov danielej zveri, ktorá sa spolu s muflóňou zverou stala hlavnou zverou vo zvernici. Danielia zver sa do Betliara doviezla z viacerých známych chovov, no predovšetkým z maďarského Gyulaja. Napriek vynaloženému úsiliu sa však v 70. a 80. rokoch nedostavili očakávané výsledky vo forme produkcie zlatých trofejí – oficiálne z tohto obdobia pochádza len 1 zlatá trofej daniela.Ďalšia etapa chovu danielej zveri v Betliari začala po roku 2004, kedy sa po generálnej rekonštrukcii a rozšírení zvernice na
Aj keď sa v tomto období do Betliara nedoviezol žiaden nový kus danielej zveri na občerstvenie krvi, zlepšením úživnosti prostredia a systému starostlivosti o zver vo zvernici sa podarilo v priebehu niekoľkých rokov podstatne zlepšiť trofejovú kvalitu pôvodných betliarskych danielov.
Magickú hranicu danielej trofeje 200 bodov CIC sa týmto v Betliari už podarilo prekonať. No zostáva napĺňať ešte ďalšie očakávania a dosiahnuť ďalšie méty, napríklad trofej muflóna 230 bodov CIC a jeleňa 220-230 bodov CIC, ktoré by reprezentovali profesionálnu úroveň poľovníctva Lesov SR. A k tomu je treba aj v Betliari veľa poľovníckej a chovateľskej trpezlivosti a disciplíny.
Marcel Lehocký
(Uverejnené so súhlasom vedenia redakcie Lesník SR)
{jcomments on}

































__________________________________________________
Vlaňajšia (2011) danielia ruja a sezóna lovu danielov na OZ Rožňava vo Zvernici Betliar bola mimoriadne dobrá a úspešná. Počas mesiaca október sa poľovným hosťom podarilo uloviť 8 danielov II. a III. vekovej triedy, z ktorých sú 2 trofeje bronzové, 1 strieborná a až 4 trofeje dosiahli bodovú hodnotu zlatej medaile.
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-