Pre návštevníkov boli pripravené dielne, kde si mohli vyskúšať prácu s drevom a kožou, privoňať ku kováčskemu remeslu, naučiť sa robiť tradičné gágoríky, ozdoby na torty či rôzne šperky. Ako si možno poradiť nielen so stresom, sa viedli debaty pri prezentácii metódy One Brain. Nával bol aj pri stánku, kde sa maľovalo na tvár, v čajovni, zmenárni a pri prezentácii automodelárskej dráhy. Blížiace sa Vianoce pripomínala dielnička zameraná na výrobu ozdôb z dreva použitím servítkovej techniky. Niečo pod zub ponúkal nielen stánok s názvom „Ozdob si svoju palacinku“, ale aj stánok „Kváskovanie“, kde sa záujemci oboznámili s metódou prípravy kváskového pečiva, ktoré mimochodom mohli účastníci ochutnať už pri vstupe do budovy, lebo boli vítaní chlebom a soľou. Predškoláci a školáci sa mohli zabaviť aj v „Zochovni“, na ktorú sa premenila telocvičňa, a ktorá ponúkala športové aktivity a súťaže od výmyslu sveta. Špeciálne pre predškolákov bola pripravená tvorivá dielňa, v ktorej si mohli zarobiť svoje prvé „zocháčiky“ – špeciálnu menu vytvorenú v rámci projektu finančnej gramotnosti.
Pri toľkých aktivitách návštevníkom poriadne vytrávilo, Ale organizátori mysleli aj na to. O hladné brušká sa starali v bufete, kde ponúkali čajík, kávičku a k tomu zákusok, všade rozvoniavali čerstvé langoše i pečená klobása a z dvoch kotlov sa valila vôňa gulášu a kapustnice.
Presne na poludnie sa rekordný počet návštevníkov sústredil pred pódiom. Dôvod bol prostý. Začínalo sa žrebovanie tomboly. Pripravených bolo 67 cien. Tie hlavné poskytla Rada rodičov, ale za ceny a tiež materiálnu a finančnú podporu patrí vďaka i ostatným sponzorom: SMZ a. s. Jelšava, Tesco Revúca, Mestské lesy Revúca, rodičia, zamestnanci školy, partneri školy.
A ešte jedno obrovské poďakovanie patrí žiakom, ktorí boli ochotní prísť už ráno o siedmej a pomáhať pri príprave, žiakom, ktorí sami alebo s pomocou rodičov i starých rodičov prezentovali svoje majstrovstvo.
Nedávno sme publikovali článok „Škola plná majstrov“, ktorý bol prezentáciou športových úspechov Zocháčov na Majstrovstvách Slovenska a zároveň pozvánkou na sobotu.
Teraz môžeme hrdo konštatovať, že máme úžasných žiakov, ktorí sú naozaj zručnými majstrami. Sme hrdí na každého žiaka, ktorý sa snaží presadiť – či už v škole, športe alebo v niečom, čo ho baví. Lebo úspech je tou najlepšou motiváciou a my – Zocháči chceme vychovávať úspešných ľudí s veľkým srdcom.
RNDr. Eva Holéczy Vidová




























__________________________________________________
Študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa aktívne zúčastňoval na národnom kultúrnom živote a v r. 1874 maturoval, teológiu vo Viedni a Erlangene. Pôsobil ako farár v Dobrej Nive a stal sa seniorom Zvolenského seniorátu, na dôchodku žil v Banskej Bystrici. Zapojil sa do slovenských národoobranných snáh, bol členom a funkcionárom Slovenskej národnej strany, členom SNR, signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a členom výboru Matice slovenskej. Zostavil zbierku modlitieb pre mládež, konfirmačnú príručku. Bol činný aj v oblasti cirkevnej historiografie, venoval sa i dejinám umenia a ochrane kultúrnohistorických pamiatok. Výrazne sa zúčastňoval na pedagogickej a osvetovej činnosti, prednášal o racionálnom hospodárení a ovocinárstve. Svoje skúsenosti a znalosti publikoval vo viacerých časopisoch. -MM-
Narodil sa v rodine garbiara. Vzdelanie získaval v Hrachove, Rožňave, na lýceu v Levoči a od roku 1841 na lýceu v Bratislave, kde sa stal tiež členom a funkcionárom Ústavu reči a literatúry slovenskej, spolupracovík Ľ. Štúra. V roku 1848 bol počas revolúcie krátko uväznený spolu s Jánom Franciscim-Rimavským a Štefanom Markom Daxnerom. Po revolúcii začal pracovať ako slúžny Gemersko-malohontskej stolice, neskôr bol stoličným prísažným v Rimavskej Sobote. Písal básnické cykly, lyricko-epické útvary a veršované drámy a venoval sa tiež publicistike, kde obhajoval a bránil štúrovskú slovenčinu, rozvíjal slovanskú myšlienku, ale tiež kriticky komentoval domáce spoločenské pomery. Okrem vlastnej tvorby sa venoval tiež prekladom z anglickej, nemeckej, ruskej a poľskej literatúry. Celá jeho tvorba tlačou vyšla až v rokoch 1966 – 1967. -MM-
Právo študoval na Právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Pôsobil v advokácii a samospráve, v roku 1914 bol starostom Jelšavy, od roku 1925 prednášal správne a finančné právo v Miskolci, potom pôsobil ako riadny profesor na univerzite v Debrecíne. Venoval sa verejnému a finančnému právu, z tejto oblasti publikoval články v odborných čaopisoch a vydal niekoľko publikácií. -MM-
Predstaviteľ historickej maľby. Študoval na ev. gymnáziu v Rožňave, právo v Pécsi, maliarstvo na výtvarnej akadémii vo Viedni a v Paríži. Témy čerpal takmer výlučne z uhorskej histórie a svoje skúsenosti z bojov za nezávislosť spracovával tým, že ich umiestňoval do vzdialenej minulosti. Svojimi dielami povýšil uhorské historické maliarstvo na európsku úroveň. Ako prvý uhorský maliar získal v roku 1860 zlatú medailu parížskeho Saloon annuel za obrazy z uhorských dejín. Jeho obrazy z neho robia jedného z najväčších predstaviteľov romanticko-akademickej historickej maľby. -MM-
Ľudovú školu navštevoval v Hrachove, študoval na gymnáziu v Revúcej, v rokoch 1874 – 1880 v Rimavskej Sobote, medicínu na univerzite vo Viedni. Ako lekár pôsobil vo Viedni, na Myjave a v Novom Meste nad Váhom. Angažoval sa na hospodárskom, politickom i národno-kultúrnom poli. Založil a do konca života viedol Ľudovú banku v Novom Meste nad Váhom, ktorú projektoval ako jedno zo stredísk politického národného pohybu, na jeho rozvoj využíval i jej finančné zdroje. Funkcionár Slovenskej národnej strany, tvorca jej finančného programu. Vydával a redigoval Považské noviny, v brožúrach reagoval na politické dianie, do časopisov a novín prispieval národno-kultúrnymi, politickými a zdravotno-osvetovými článkami. -MM-
Svoj profesionálny život prežil ako učiteľ, neskôr ako riaditeľ Základnej školy v Slavošovciach, bol fotodokumentaristom v Zbore pre občianske záležitosti, pracoval ako predseda školskej a kultúrnej komisie, ako poslanec MNV a zakrátko podpredseda MNV. Ako dlhoročný predseda historicko-dokumentačnej komisie pri Oblastnom výbore Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Rožňave zásadným spôsobom prispel k dokumentácii SNP a protifašistického odboja na Gemeri. Podstatne prispel k rekonštrukcii rodného domu P. E. Dobšinského, v ktorom postupne vybudoval muzeálnu expozíciu. Bol jedným z autorov myšlienky oživiť Slavošovský tunel pod Homôlkou, dnes je z neho známa turistická atrakcia a rekreačná oblasť. Jeho vzťah k histórii a k spoločenskému dianiu sa prejavil aj v publikovaní mnohých článkov v rôznych regionálnych časopisoch. Je autorom viacerých publikácií, v ktorých dokumentoval dejiny Slavošoviec a jej okolia. -MM-
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a Rimavskej Sobote, na právnickej akadémii v Prešove a na univerzite v Kluži. Potom pracoval ako advokátsky koncipient v rôznych mestách, v roku 1905 začína v Bánovciach nad Bebravou svoju samostatnú advokátsku kariéru. Od 1916 príslušník čs. légií v Rusku, kde bol členom Čs. Národnej rady a redaktorom slovenských časopisov, od apríla 1919 bol gemersko-malohontský župan v Rimavskej Sobote, potom župan v Nitre a krajinský viceprezident v Bratislave. Aktívne sa zúčastňoval nielen na politickom, ale i kultúrnom a spoločenskom živote. Publikoval množstvo besedníc, čŕt, humoresiek, noviel, poviedok a básní. Román Demokrati a niektoré poviedky a básne boli preložené do viacerých jazykov a upravené pre film a televíziu (Štvorylka, Slnečný kúpeľ). V roku 1945 bol ako prvý Slovák menovaný za národného umelca. -MM-