Vynikajúco sa darilo aj žiačkam v poézii a próze v nemeckom jazyku, ktoré ako jediné z Banskobystrického kraja postúpili na krajské finále a následne aj do celoslovenského finále. Na krajskom finále obsadila Veronika Gérecová prvé miesto s básňou od Wilhelma Buscha „Die Freunde“. Druhé miesto si odniesla Klaudia Enická s rozprávkou „Die Prinzessin auf der Erbse“ od Hansa Christiana Andersena.
 |
 |
 |
Sme veľmi radi, že sme uspeli pred odbornou komisiou, ktorá rozhodovala v zložení štyroch vysokoškolských pedagógov z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Víťazom gratulujeme a držíme palce na súťaži, kde si zmerajú svoje výkony s víťazmi krajských kôl na Slovensku.
Mgr. Martina Kolesárová, Mgr. Martina Hrivnáková
Maturoval na gymnáziu v Rožňave, promoval na Lekárskej fakulte UK v Prahe. Pracoval na ministerstve národnej obrany, kde sa zapojil do príprav zdravotníckeho zabezpečenia SNP. V r. 1944 odišiel do Ružomberka za veliteľa vojenskej nemocnice. Dňa 30.8.1944 ho ustanovili do funkcie prednostu Zdravotnej správy 1. čs. armády na Slovensku v Banskej Bystrici. Bol významnou osobnosťou aj civilného zdravotníctva. Neúnavne pracoval v Červenom kríži a v zdravotníckych orgánoch v Bratislave. Bohatá je aj jeho publikačná a prednášková činnosť. Jeho prácu v zdravotníckej službe ocenili mnohé domáce i zahraničné inštitúcie. Je držiteľom viac ako 55 vyznamenaní za boj proti fašizmu, za budovanie a obranu vlasti, za zdravotnícke služby a za upevňovanie mierového spolunažívania národov. -MM-
Študoval na FF UK v Bratislave a na univerzite v Grazi. Pôsobil ako profesor a riaditeľ Obchodnej akadémie v Košiciach, neskôr ako vedúci Katedry slovenského jazyka a literatúry FF UPJŠ v Prešove. V jazykovednom výskume sa zameral na štúdium slovenských nárečí a na dejiny slovenského jazyka. Pozornosť venoval otázkam jazykovej výchovy, odbornej terminológie a na vývin spisovného jazyka, osobitne monograficky spracoval tému Kollárov a Šafárikov jazyk (1966). Zhromažďoval nárečový materiál z Gemera a tomuto bádaniu sa venoval celý život. Z rozsiahlej zbierky gemerského nárečového materiálu publikoval vedecké štúdie o členení, hláskosloví a kvantite gemerských nárečí. -MM-
Básnicky najproduktívnejší predstaviteľ idylickej línie slovenského osvietenského klasicizmu. Vzdelanie získaval v Ožďanoch a Dobšinej, v Bratislave a v Jene, kde študoval filozofiu, teológiu, medicínu a jazyky. Počas štúdií v Jene založil spolu s Jurajom Palkovičom slovanskú spoločnosť a v roku 1810 počas pôsobenia v Kostolných Moravciach Učenú spoločnosť banského okolia, ktorá sa označovala ako slovenská literárna a vedecká spoločnosť. Písal verše a príležitostné básne, teologické, historické, hospodárske knihy s ľudovýchovným zameraním, ale bol aj uznávaným prekladateľom, organizátorom vzdelávania slovenskej mládeže a buditeľom literárneho života. Jeho najvýznamnejším dielom je Poezye – Paměti česko-slovenských básnířův aneb veršovců, ktoré sú prvými dejinami poézie v národnom jazyku, z ktorých vychádzali a nadväzovali na ne i neskoršie generácie literárnych historikov. -MM-
Štúdiá ukončil vo Vyšných Strelciach a na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Ako učitel bol ako pansláv prekladaný zo školy na školu. A tak pôsobil v Revúcej, Drienčanoch, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla známa botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, Lehnici, Palúdzke, Liptovskom Mikuláši a v Martine. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol tiež významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii. Písal odborné a zábavné články, bol dirigentom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objaviteľ lokalít viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Zanechal písomné popisy flóry a niekoľko veľkých herbárov, venoval sa aj mykológii. Záver svojho plodného života prežil v Tisovci. Tam se narodil i jeho známy vnuk – dr. Vladimír Clementis. Prírodu miloval aj po svojej sedemdesiatke a na jednom z výletov, uprostred prírody na vrchu Tŕstie pri Tisovci i zomrel. -MM-
Pracoval na Mineralogickom ústave Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe, ale svoju vedecko-výskumnú prácu z oblasti experimentálnej mineralógie a štruktúrno-kryštalografického výskumu orientoval hlavne na Slovensko. V Nižnej Slanej opísal novú lokalitu evansitu, v Rožňave výskyt rutilu a minerály niklu, v Dobšinej výskyt rýdzeho bizmutu. Autor prác o Dobšinskej ľadovej jaskyni. Zúčastnil sa protifašistického odboja, pri zatýkání sa postavil na odpor a zahynul, čo pripomína aj pamätná tabuľa Padli za vlast v budove dekanátu PF UK v Prahe. -MM-
V roku 1886 zložila poštársku skúšku v Revúcej. Prvé poznatky z botaniky získala od Václava Vraného, svojho učiteľa v ľudovej škole v Jelšave. Jej meno sa natrvalo zapísalo do botanickej nomenklatúry v roku 1893, keď na vrchu Tlstá objavila dosiaľ neznámy zaujímavý bodliak, ktorý neskôr pomenovali podľa nej. Zbierala a určovala rastliny, popísala ich viac než sto. Svoje poznatky publikovala v odborných časopisoch, zväčša pod pseudonymom. Herbárové položky si vymieňala s mnohými známymi odborníkmi. Udržiavala kontakty s poprednými slovenskými a maďarskými botanikmi. Jej rozsiahly herbár je uložený na Katedre botaniky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a aktívne sa využíva na vedecké a pedagogické účely dodnes. Venovala sa aj hvezdárstvu, mineralógii a speleológii. Zbierala tiež dialektologický materiál. Aktívne sa zapájala do kultúrneho a národného diania, kontaktovala sa s mnohými slovenskými vzdelancami, najmä spisovateľmi. -MM-
Navštevoval školu v Štítniku a v Rožňave, študoval na ev. kolégiu v Prešove, filozofiu na univerzite v Jene. Od roku 1833 pôsobil ako riadny profesor a rektor na evanjelickom kolégiu v Prešove, neskôr aj na tamojšej Právnickej akadémii. Filozofickými rozpravami a pedagogicko-organizátorskou prácou zasiahol do kultúrneho života v Uhorska. Skúmal súvislosti umenia a psychického života človeka, vypracoval podrobné štúdie o školskom poriadku ev. gymnázií, autor prvých dejín prešovského kolégia, ktoré boli preložené aj do angličtiny. Publikoval v domácich a zahraničných časopisoch, autor latinských oslavných príležitostných básní, filozofických rozpráv, vedeckých prác a pedagogických spisov, v rukopise ostala jeho učebnica estetiky. V roku 1881 bol vyznamenaný rytierskym krížom Radu Františka Jozefa za celoživotnú činnosť a prínos v oblasti školstva. -MM-
Po štúdiu v Jelšave a na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici učil na ľudovej škole v Jelšave, kde bol aj popredným hráčom futbalového mužstva, neskôr pôsobil ako riaditeľ na meštianskej škole v Tornali. Od roku 1939 učil na rôznych stredných školách v Bratislave. V roku 1946 absolvoval matematiku a fyziku na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V nasledujúcom období učil na Učiteľskej akadémii a na Pedagogickej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. V roku 1959 natrvalo prechádza na Prírodovedeckú fakultu UK, kde prednášal teoretickú mechaniku, termodynamiku, štatistickú fyziku a kvantovú mechaniku. Napísal 12 učebných textov a v neskorších rokoch pokryl všetky svoje prednášky učebnými textami (6 skrípt). Najvýznamnejšie úspechy dosiahol pri riešení problémov nelineárnej mechaniky pomocou vyšších transcendentných funkcií. Ním vyvinuté postupy sa dali využiť na riešenie aj iných konkrétnych fyzikálnych problémov. Vydal 23 odborných a vedeckých publikácií. -MM-
Pôsobil ako učiteľ v Betliari, kde sa venoval aj kronikárskej činnosti a aktívne pôsobil v miestnych spoločenských organizáciách, v r. 1951 – 1956 bol riaditeľom Strednej zdravotníckej školy v Rožňave. Zozbieral a sčasti publikoval materiály a ľudovú slovesnosť o gemerskom zbojníkovi Mišovi Vdovčíkovi, či porekadlá zo Slavošoviec, Rejdovej, Pače a Silice. Vzácne sú ním spracované Zvyky a obyčaje v Betliari. Knižne mu vyšla Malá vlastiveda Rožňavského okresu (1966), Slovenské národné povstanie v Rožňavskom okrese (1966) a Strážna veža v Rožňave (1967). -MM-
Gymnázium absolvoval v Tisovci, teologické štúdiá v Bratislave. Ordinovaný za kňaza bol v Klenovci v júli 1949. Kaplánske roky prežil vo Zvolene. Potom bol námestným kňazom v Nedede a zborovým farárom v Radvani a v Kremnici. Od roku 1981 pôsobil ako farár a konsenior v Dobrej Nive, kde sa zaslúžil o rozvoj cirkevného života. Počas jeho pôsobenia sa začali vykonávať detské služby Božie, biblické hodiny, popoludňajšie služby Božie, náboženské večierky, obnovilo sa vyučovanie náboženstva v škole, obnovila sa činnosť Spoločenstva evanjelickej mládeže, bol dostavaný zborový dom a vykonaná veľká oprava kostola. V roku 1993 sa presťahoval do Radvane. Vydal básnické zbierky Na milosť čakám (1992) a Hľadanie v úzkosti (1997). Publikoval články, úvahy a najmä básne v časopisoch Evanjelický posol spod Tatier, Cestou svetla, Cirkevné listy, Tvorba T a v iných. -MM-