Na 90. ročníku Medzinárodného maratónu v Košiciach štartovalo v rôznych kategóriách takmer 10 tisíc športovcov a športovkýň. Medzi nimi sme v hlavnej kategórii medzi mužmi zaznamenali aj pretekárov z Gemera. Nezaradili sa svojimi výkonmi medzi popredných pretekárov, ale našli sme ich medzi plejádou ostatných, ktorí maratónsky beh na 42195 m berú ako doplnok k zdravému životnému štýlu. Preto je vhodné ich aj na stránke Maj Gemer spomenúť tak, ako dobehli do cieľa. Na 161. mieste skončil Adrian Dovala z Drnavy časom 3:10:54 hod. Za ním sme zaregistrovali v cieli na 270. mieste Jozef Palkovács z Rimavských Janoviec časom 3:21:07 hod., na 514. Jozef Sedlák z Revúcej, časom 3:36:25 hod. Na 837. mieste skončil Viktor Molnár z Rimavskej Soboty časom 3:58:01 hod., 981. Ivan Tomasik z Vyšnej Slanej dosiahol čas 4:10:37 hod. Na 1084 mieste sa umiestnil Peter Jánošík z Rákoša časom 4:19:13. Miroslav Gallo, ktorý štartoval za BK Turbo Gemer obsadil 1089. miesto časom 4:19:34 hod. Petra Polláka zo Slavošoviec sme zaznamenali v cieli na 1275 mieste časom4:53:49 hod. Medzi ženami sme nenašli žiadne zastúpenie z Gemera. Pre úplnosť dodajme, že víťaz medzi mužmi Korir Patrick Kiptanui z Kene dosiahol v tomto ročníku MMM čas 02:09:36 hod.
V disciplíne polmaratón muži dosiahli Gemerčania tieto výsledky:
93. Norbert Bukovič (Nika WRC Rožňava) 1:28:15 hod.,
156. Marian Varga (LK VD Dobšiná) 1:32:37
166. Juraj Husár (Ml. Dobšiná) 1:33:01
286. Benjamin Bačo (Brzotín) 1:38:46
296. Peter Fafrák (Rožňava) 1:39:08
345. Marian Šesták (Rimavská Sobota) 1:40:37
783. Roman Hubert (Rimavská Sobota) 1:52:33
786. Roman Antal (Revúca) 1:52:41
1530. Ondrej Slabej (Revúca) 2:20:04
1531. Stanislav Levrinc (Rochovce) 2:24:40
1666. Tibor Klein (Dobšiná) 3:42:19.
Víťazný čas 1:09:04 dosiahol Tibor Sahajda z Raslavíc, zo žien bola najlepšia Katarína Berešová z TJ Obal servis Košice časom 1:14:31 hod.
Polmaratón – ženy Gemerčanky:
20. Marta Smereková (LK VD Dobšiná) 1:38:31
59. Katarína Vargová (LK VD Dobšiná) 1:48:17
343. Erika Lajgútová (Tornaľa) 2:13:14 hod.
Na Medzinárodnom maratóne mieru v Košiciach si 6. októbra 2013 zabehol polmaratónsku trať aj Stanislav Levrinc z Rochoviec. Ako sa zdôveril, nie je ani maratónec, ani pretekár. Má už 45 rokov a preto sa na tento svoj prvý krok pripravoval tri mesiace, za ktoré schudol 20 kilogramov. Jeho motiváciou bolo v jednom kuse prebehnúť trať polmaratónu. To sa mu aj podarilo. Dosiahol čas, ako už vyššie spomíname, 2:24:40 hod a za najlepším zaostal vyše hodiny. Obsadil síce 1561. miesto, ale i tak mal úžasný pocit z toho, že dobehol a splnil svoj cieľ v úplnej pohode. Po prvýkrát tak pokoril hranicu 21 kilometrov od štartu do cieľa. Má sa teda čím pochváliť. Jeho prvými obdivovateľmi bol syn a manželka, ako to vidieť aj z jeho videa, ktoré nám poslal. Dôkaz o tomto počine mu bude pripomínať v podobe medaile z 90. ročníka MMM 2013 v Košiciach. "Obdivujem maratóncov a prajem im veľa športových a osobných úspechov," povedal na záver. Ku gratulantom sa pripája aj stránka Maj Gemer!
OBRÁZKY St. LEVRINCA Z ROCHOVIEC Z JEHO PRVÉHO POLMARATÓNU V KOŠICIACH
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. Na jeho rodnom dome sa nachádza pamätná tabuľa s bustou od sochára J. Kostku. -MM-
Študoval v Rožňave a na Učiteľskom ústave v Banskej Bystrici. Učiteľ a organista v Pohorelej. Skomponoval vyše 100 cirkevných skladieb, z ktorých v roku 1883 vydal spevník pohrebných piesni Trúchlivé hlasy a v roku 1894 Adventné a vianočné piesne. Zbieral a knižne vydal zbierku Slovenské ľudové piesne, vzťahujúce sa na Muráň. V periodikách Slovenské noviny a Vlasť a svet uverejnil okolo 20 ľudovýchovných poviedok, hlavne s historickými námetmi. Zostavil dvojjazyčné šlabikáre a čítanky, učebnicu zemepisu a dejepisu Európy, do slovenčiny preložil Dejiny hradu Muráň od Jozefa Droppu (1905). Rozsah knihy je 160 strán, zameraná je na dejiny hradu a okolia, šľachtické rody na hrade Muráň, ako aj zvyky, piesne a povesti v tejto časti Gemera. Bol členom výboru Gemerskej župy, prvý predseda Veľkorevúckeho učitelského spolku, predseda Muránsko-horehronského učiteľskeho spolku, hlavný notár učiteľského spolku v rožňavskom biskupstve. -MM-
Manželka maliara Edmunda Gwerka. Študovala v Dobšinej, Banskej Bystrici, na Filozofickej fakulte KU v Prahe. Učiteľka v Spišskej Novej Vsi, Rimavskej Sobote, Bratislave a v Banskej Štiavnici. Zaoberala sa staršou históriou Slovenska, neskôr priekopnícky účinkovala v maďaristike. Venovala sa aj výskumu slovenskej literatúry, pripravila medailóny o popredných slovenských spisovateľoch. Svoje štúdie publikovala v rôznych časopisoch, heslami prispela do Ottovho náučného slovníka. Členka redakčného kruhu Prúdov a literárneho časopisu Služba. Aktivistka a funkcionárka vedeckých spolkov a ženského hnutia na Slovensku, spoluzostavovateľka a spoluautorka feministického zborníka Žena novej doby (1938), v ktorom propagovala úplnú emancipáciu ženy. Ako prekladateľka sa orientovala na pokrokových autorov maďarskej literatúry. Účastníčka SNP, rasovo prenasledovaná, zahynula ako obeť fašizmu v Kremničke. -MM-
Stredoškolské štúdium absolvoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote a Kežmarku, potom študoval právo na univerzite v Budapešti, neskôr slavistiku vo Viedni a v Prahe. Popri práci v prekladateľskom oddelení predsedníctva vlády, neskôr na ministerstve vnútra v Budapešti, sa venoval slovenčine, jej pôvodu a nárečiam. Jazykovedným bádaním sa pričinil o ustálenie pravopisnej normy spisovanej slovenčiny. Medzi jeho základné jazykovedné práce patria diela Príspevky k dejinám jazyka slovenského, Slovenský pravopis, K reči o slovenskom pravopise. V roku 1902 vydal kodifikačnú Rukoväť spisovnej reči slovenskej, založenej na stredoslovenskom nárečí, ktorá až do vydania Pravidiel slovenského pravopisu v roku 1931 bolo normou spisovného jazyka. Bol tiež autorom básní, besedníc a humoresiek, národno-politickej publicistiky. Zbieral nárečové materiály, medzi nimi ľudovú prózu a najmä rozprávky, ktoré vyšli posmrtne vo viacerých edíciách. -MM-
Študoval na evanjelickom lýceu v Banskej Štiavnici, v Levoči, potom na evanjelickom kolégiu v Prešove. Pôsobil ako farár v Hrachove. Počas štúdia sa zúčastňoval na národnokultúrnej práci štúrovskej mládeže v Levoči, pôsobil v slovenských kultúrnych spolkoch a bol členom Jednoty mládeže slovenskej a Spolku miernosti. Popri pastoračnej práci sa usiloval o upevnenie slovenského národného povedomia proti rastúcej maďarizácii. Publikoval najmä v časopise Korouhev na Sionu, prispel do Dobšinského povestí rozprávkou Mlynček. -MM-
Pôvodným zamestnaním bol zubný technik. Počas druhej svetovej vojny sa zapojil do protifašistického odboja, pôsobil v oblasti Gemera, ako spojka udržiaval styk medzi pokrokovými silami v Dobšinej a Revúcej, pomáhal budovať ilegálny technický aparát. Po vypuknutí SNP príslušník partizánskeho oddielu Sláva, vytvoril prieskumný oddiel Karol, s ktorým sa pripojil do partizánskej jednotky Petőfi, stal sa jej veliteľom a vyvíjal bojovú činnosť v priestore Dobšinej, Rimavskej Soboty, Plešivca, Rožňavy a Čiernej Lehoty. V decembri 1944 operoval v priestore Slavošovce – Rožňava – Zlatá Idka, kde plnil aj prieskumné, spravodajské a diverzné úlohy. Keď sa skupina pod jeho velením presunula do okolia Vyšnej Slanej a Rejdovej v ťažkých bojoch padol do zajatia a po mučení ho nacisti verejne popravili na námestí v Dobšinej. In memoriam bol vyznamenaný Čs. vojnovým krížom, Radom SNP II. triedy a Radom červenej hviezdy. Na budove pošty v Dobšinej je na jeho pamiatku osadená pamätná tabuľa. -MM-