V sále kultúrneho domu v Muránskej Dlhej Lúke sa v sobotu 25. februára 2017 uskutočnil 6. ročník stolnotenisového turnaja o putovný pohár starostu obce. Predpoludním súťažili na zelených stoloch žiaci do 15 rokov, ženy v 2 kategóriách a muži v 3 vekových kategóriách. Popoludní od 16. hodiny sa predstavili registrovaní muži. Ako nás informoval starosta obce Marek Nosko, na turnaji štartovalo 73 súťažiacich, v siedmich spomínaných kategóriách. Hlavné kategórie boli ocenené
aj putovným pohárom starostu obce. Ako poznamenal starosta, ak získa niekto 3-krát za sebou pohár, je už nastálo jeho. Všetci víťazi boli ocenení vecnými cenami a medailami.
Poradie najlepších v kategórii:
|
Žiaci do 15 rokov: 1. Martin Zeman |
Ženy do 22 rokov 1. Natália Koniarová |
|
|
|
Muži do 22 rokov: 1. Ján Ružiak |
Kategória do 50 rokov muži: 1. Milan Lašiak |
Registrovaní: 1. Ján Kizek |
Marek Nosko
Presvedčte sa prosím, že ste vložili všetky požadované informácie označené hviezdičkou (*) . HTML kód nie je povolený.
Pripomíname si v októbri
2024
14. október – Teofil Tertulián Bohumil Nosák (14.10.1819 Tisovec – 2.9.1887 Čierna Lehota) – národný pracovník, veršovec.
Ľudovú školu navštevoval v Čiernej Lehote, gymnázium v Gemeri, teológiu študoval v Levoči. Bol vychovávateľom dcéry Jána Kollára Ľudmily v Budapešti, po vysvätení za kňaza pôsobil ako farár v Sabinove, od 1877 farár v Čiernej Lehote. Jeho činnosť v národnom hnutí úzko súvisí s pôsobením jeho brata Bohuslava, básnika, prekladateľa, publicistu, redaktora. Už počas štúdií v Levoči bol aktívnym členom Spoločnosti československej a Ústavu reči a literatúry. Zapojil sa do slovenského národného hnutia v revolučných rokoch 1848 – 1849, šíril mikulášske Žiadosti slovenského národa, zúčastnil sa na zimnej výprave slovenského dobrovoľníckeho zboru. Bol účastinár martinského Kníhtlačiarskeho účastinárskeho spolku, kolportér slovenských kníh a časopisov, zakladateľ Besedy (Cassina) v Sabinove. Bol jedným z iniciátorov vydania zborníka Jintřenka, v ktorom vyšla i jeho poézia s romantizujúcimi vlasteneckými motívmi. Prekladmi z ruštiny prispieval do Dobšinského časopisu Sokol. -MM-
18. október – Ján Bodnár (18.10.1924 Hnúšťa-Likier – 20.12.2016 Bratislava) – filozof a historik filozofie.
19. október – Ladislav Adalbert Arany (19.10.1909 Betliar – 14.10.1967 Rožňava) – jazykovedec, múzejník.
23. október – Ján Daniel Belák (13.6.1922 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – študent, protifašistický bojovník.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, zemepis a telesnú výchovu na Komenského univerzite v Bratislave, v r. 1947 mu bol udelený titul PhDr. in memoriam. Člen hnutia odporu proti fašistickému režimu. Počas SNP príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov. V r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP II. tr. a Československým vojnovým krížom 1939, ktorý bol udeľovaný za vynikajúce činy s nasadením vlastného života. -MM-
23. október – Pavel Jozef Belák (11.1.1920 Horná Lehota – 23.10.1944 Slavošovce, pochovaný v Rožňavskom Bystrom) – právnik, protifašistický bojovník.
Maturoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, právo študoval na Komenského univerzite v Bratislave. Pracovník Slovenskej obilnej spoločnosti. Príslušník partizánskej brigády Za slobodu Slovanov, komisár jej oddielu Sláva. Zúčastnil sa na bojoch o Telgárt. S bratom Jánom a inými partizánmi v r. 1944 zahynul pri výbuchu muničného skladu v slavošovskej papierni. V roku 1946 bol in memoriam vyznamenaný Radom SNP I. tr.. -MM-
26. október – Michal Steigel (20.2.1769 Vyšná Slaná – 26.10.1829 Rimavské Brezovo) – filozof, spisovateľ, básnik, ev. farár.
Navštevoval školu vo Vyšnej Slanej, v Dobšinej a Gemeri, teológiu študoval v Bratislave. Pôsobil ako ev. farár v Drienčanoch, od r. 1805 v Rimavskom Brezove. Zakladajúci člen Učenej spoločnosti malohontskej. Publikoval rôzne filozofické úvahy a články z oblasti výchovy a vzdelávania, podával návrhy na zlepšenie pedagogického procesu. Metodike vyučovania sa venoval v preklade spisu: Knižečka o vyučování školním aneb metodologie, z poručení slavného gemerského seniorátu auspurgského vyznání k dobrému učitelu sepsaná (1811). Usiloval sa o pozdvihnutie hmotného zabezpečenia pospolitého ľudu, propagoval racionálnejšie obrábanie polí a lúk. Osobitná prednáške k tejto téme vyšla i tlačou. Jeho tvorba i život boli ovplyvnené najmä filozofiou Immanuela Kanta. -MM-