Ráno som sa zobudila na veľký krik. Hádala sa teta I. so starkou. Ani neviem prečo. Skoro celý deň som nič nerobila, iba chodila do obchodu a z obchodu. Keby to bol aspoň poriadny obchod, ale musíš v ňom hodinu stáť, ale aj tak nič nekúpiš. Na faru mal prísť nejaký konvent, tak som musela kúpiť víno a veci na obložené chlebíčky. No salámu nemali, tak som išla do Y. Potom som išla na ihrisko. Hrali sme sedmu a tak mi ubehol čas aspoň rýchlejšie. K večeru už tam bolo viac šrácov a tak sme sa rozprávali o všeličom. Dohodla som sa so S., že pôjdeme na huby. No, neviem či sa mi to podarí, pretože mama chce, aby sme všetci šli na maliny. No tak uvidíme, ako to dopadne. Radšej by som šla na tie huby, hoci ich niet. Ešte som potom niečo prečítala, ale nebolo toho tak veľa. Dobrú noc.
Dnes to bola nuda ako vždy. Keď som sa ráno zobudila a nenašla som nikoho, tak som zúrila. Nebola som ani na hubách, ani na malinách. Večer som si šla na ihrisko zahrať volejbal cez sieť. Celkom mi to išlo. Potom som šla s P. na telku. Rozprávali sme sa asi do deviatej. Keď som prišla domov a nadhodila som mame, že v Z. je zábava a povedala som, či by ma pustila, veľmi prekvapujúco povedala “kľudne”. No, takže som mohla ísť. Aspoň by som mala na čo spomínať.
Nedeľa - no čo mám písať? Nič zvláštne sa dnes nestalo. Ako vždy, aj teraz som bola v kine. Filmy boli celkom schopné. Potom večer pršalo, a tak sme povedali M. a M., aby prišli k nám – naši totiž odišli do X. Tak sme hrali karty, rozprávali sa a pozerali telku. Odišli tak okolo pol jedenástej. Usínala som v myšlienkach “ach, ráno vstávať na brigádu”.
Dnes ráno ma starká zobudila o pol siedmej. “Vstávaj, brigáda Ťa čaká” - to boli prvé slová mojej starkej. Nejako sme sa dostali na pole, na ktorom sme mali zbierať zemiaky. Zbierala som s B. a M. Zo začiatku to šlo dobre, ale potom som nemala času ani sa poriadne naobedovať. Skončili sme o pol piatej a nazbierali sme 19 vriec zemiakov. Keď som prišla domov, už boli doma aj naši. Neskôr som išla na ihrisko, no začalo pršať, tak som išla s B. do klubovne. Potom neskôr, keď sa už všetci rozišli, rozprávala som sa so S. dosť dlho. Zistila som, že je to fajn šrác. Ešte vždy myslím na začiatky prežité v pionieráku.
Ahoj, denníček.
Ó, ráno som vstala o šiestej. Aj dnes som bola zbierať zemiaky. Zoznámila som sa tam s jedným šrácom. Volá sa M.. Pomáhal nám dvom zbierať. Dnes hore bolo proste fajn. Neskôr som išla na ihrisko, no nebola som tam dlho. Šli sme do klubovne, kde sme sa rozprávali o všeličom. Potom sme sa rozhodli, že pôjdeme do Z. na jablká. Šli sme na motorkách. Keď sme sa vracali, ja som viedla motorku. Zistila som, že to nie je vôbec žiadne umenie. Domov som prišla okolo deviatej. Zajtra pokračujeme v jazdení na motorke.
Dobrú noc.
Na brigádu sa dnes nešlo, pretože pršalo. Doma som sa iba nudila, a tak sme išli s B. do R., iba tak – prejsť sa. Stretli sme sa s K. a J. Tak sme sa trochu rozprávali v búdke, pretože pršalo. Prišli sme domov autobusom. Neskôr, okolo pol siedmej, som išla smerom na ihrisko, no rozpršalo sa. Keď prestalo pršať, čo nebolo hneď, šli sme sa previezť na motorkách. Ja som išla s K. Boli sme aj v Š. pozrieť sa aké bude kino. Asi v sobotu pôjdeme do kina v Y. Celý tento týždeň je nemožne studený, no a daždivý. Vozili sme sa asi do deviatej. Bolo fajn.
Starká ma dnes ráno nechcela zobudiť, no predsa som šla na brigádu. Je celkom dobré počasie. Na brigáde bolo celkom dobre, až na to, že keď sme išli domov začalo pršať a my sme zmokli ako sliepky. Keď som prišla domov boli už tu K. a L. a tak naši už odišli. Potom večer sme išli na ihrisko zahrať si volejbal. Neskôr sme sa dohodli, že pôjdeme do M. pozrieť sa na zábavu. Postretali sme veľa známych, ktorí prišli na zábavu peši. Potom, keď sme sa vracali, B. niekde odišla a tak sme ju hľadali skoro hodinu a možno aj viac. Už také zlostné sme prišli domov, keď sa zistilo, že B. je doma. Ešte ma J. odprevadil domov a musela som preliezať bránu, lebo ma vymkli. Ešte som pozerala telku. Taká bola dnešná zábava.
Ráno som vstala okolo deviatej. Veď v nedeľu všetko prebieha ako vždy. Aspoň tu, v A. Dnes bol v kine aj Ľ. a tak sme sa rozprávali o všeličom. Neskôr sme sa znovu išli previezť na motorkách. Boli sme v VP. a potom späť. Rozprávali sme sa potom až do pol desiatej.
MG sam


































Ľudovú školu vychodil v Tisovci, gymnázium v Revúcej. Právo študoval v Budapešti. Potom hospodáril na svojom majetku v Tisovci a vykonával tu advokátsku prax. Ako advokát obraňoval slovenských národovcov. V roku 1918 patril k signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa. V rokoch 1919 – 1922 bol gemersko-malohontským županom, v rokoch 1922 – 1925 senátorom Národného zhromaždenia. V Tisovci založil hasičský spolok, slovenský spevokol, organizoval večierky, koncerty, divadelné predstavenia a opery, viedol čitateľský spolok, šachový klub. Bol režisérom a dramaturgom ochotníckeho divadla. Zbieral a harmonizoval slovenské ľudové piesne, prispieval svojimi článkami do rôznych periodík. V roku 1881 vydal prvý slovenský Hasičský cvičebník. Aktivity vyvíjal aj ako činovník evanjelickej cirkvi. - MM-
V rokoch 1863 – 1870 študoval na gymnáziu v Revúcej, kde sa zapájal do literárneho a národného života, tu začal aj svoju literárnu činnosť a bol prispievateľom do rukopisného časopisu Svit. V rokoch 1870 – 1874 študoval teológiu na univerzite vo Viedni, Erlangene a Lipsku. Pôsobil na rôznych miestach, bol evanjelickým kaplánom, učiteľom, vojenským kňazom, v r. 1890 sa usadil v Krakove. Publikoval básne v časopisoch, almanachoch a kalendároch, najsústavnejšie v Slovenských pohľadoch, neskôr v Dennici. V roku 1880 mu vyšla zbierka Piesne Ondreja Bellu, v r. 1923 v Martine zbierka Výber z básní. Opieral sa o rytmus, melódiu a výrazové bohatstvo ľudových piesní, o čom svedčia jeho ponášky, ľúbostné verše, popevky, dumy, krakovianky a básne s prírodnými a vlasteneckými motívmi. Prekladal literatúru z viacerých jazykov.. - MM-
Študoval na lesníckom učilišti, potom na polytechnike vo Viedni. Následne bol lesný taxátor na Ukrajine, správca lesného majetku Greinberg v Rakúsku. V rokoch 1828 – 1874 bol riaditeľ koburgovských lesných majetkov v Jelšave, spravoval 69 tisíc ha lesa. Zaoberal sa najmä hospodárskou úpravou lesov, zriadil viaceré lesné úrady, usmerňoval ťažobné postupy, zakladal lesné škôlky, zlepšil techniku ťažby a zvozu dreva a pod. V r. 1852 – 1857 podpredseda Uhorského lesníckeho spolku. Autor rastových (výnosových) tabuliek pre oblasť Karpát a tzv. Greinerovho výškomeru na meranie stromov. Odmeral výšky viacerých tatranských štítov a niektorých vrchov na Horehroní (v r. 1837 ako prvý označil Gerlachovský štít za najvyšší vrch Vysokých Tatier). Hlavné dielo: Príspevky k poznaniu a zlepšeniu lesníctva v Uhorsku a lesníctva vo všeobecnosti (1839). V budove Lesov OV SR OZ Revúca bola v r. 2006 otvorená Pamätná miestnosť Ľ. Greinera. - MM-
Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, na Karlovej univerzite v Prahe, zúčastnil sa mnohých zahraničných študijných pobytov. Má veľké zásluhy na rozvoji a vysokej úrovni matematiky u nás. Vedeckú činnosť zameral predovšetkým na diferenciálne rovnice. Má významnú zásluhu na vzniku a rozvoji technických a prírodovedných vysokých škôl na Slovensku. Je spolutvorcom slovenského matematického názvoslovia a autorom značného počtu vedeckých prác, publikácií a vysokoškolských učebníc. V r. 1962 mu bola udelená in memoriam zlatá medaila J. A. Komenského. V jeho rodnom dome sa nachádza pamätná izba a tabuľa s bustou od sochára J. Kostku (1971). V r. 1981 bola odhalená plaketa na budove Matematického pavilónu UK v Bratislave. Je po ňom pomenované gymnázium v Bratislave a Základná škola v Rožňave. - MM-
V rokoch 1835 – 1837 študoval na evanjelickom gymnáziu v Gemeri, potom na lýceách v Kežmarku, Levoči, Bratislave. V marci roku 1848 aktívne veršami i so zbraňou v ruke spolu s príbelským učiteľom Jánom Rotaridesom burcoval poddaný ľud do povstania proti feudálom a bol väznený v Šahách. Pracoval na rôznych miestach v štátnych službách, naposledy v Zlatých Moravciach ako prísediaci na súde. Patrí medzi najvýznamnejších básnikov slovenského romantizmu, je považovaný za najrevolučnejšieho básnika svojej generácie. Básne uverejňoval časopisecky vo viacerých časopisoch. Z jeho bohatej tvorby spomeňme Duma bratislavská, Zakliata panna vo Váhu a divný Janko, Jarná pieseň, K Slovenom, Tri vŕšky. Venoval sa aj prekladom poézie. - MM-
Rané roky života trávil v hájovniach v Stožkách na Muránskej planine, maturoval na gymnáziu v Brezne, študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 1961 pracoval 10 rokov ako pedagóg na Katedre výtvarnej výchovy Pedagogickej fakulty v Banskej Bystrici, od roku 1971 ako slobodný umelec v Banskej Štiavnici, neskôr opäť pôsobil na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Člen Umeleckej besedy slovenskej. Zameriaval sa na maliarsku, grafickú (drevorezy, lepty) a ilustrátorskú tvorbu, zúčastňoval sa výstav doma i v zahraničí. Za viac ako päťdesiat rokov maliarskej aktivity vytvoril úžasné množstvo diel. Okrem grafík a ilustrácií je to viac ako desaťtisíc malieb. Celú jeho tvorbu umelecká kritika vysoko hodnotí, najmä súbor malieb Šamanské piesne a tance, medzi najznámejšie jeho práce sa radí aj Škola bláznovstiev. Jeho obrazy sa nachádzajú na všetkých kontinentoch. - MM-
Študoval na obchodnej akadémii v Rožňave. Pôsobil ako učiteľ v Rožňave a ako riaditeľ školy v Bôrke. Skúmateľ Slovenského krasu, spoluobjaviteľ viacerých jaskýň a priepastí v Bôrčanskej, Silickej a Plešivskej planine. Systematická práca viedla 21.11.1951 k objavu Gombaseckej jaskyne, ktorej sa stal správcom. Bol zakladajúcim členom Rožňavskej skupiny jaskyniarov v roku 1948 (dnes Speleo Rožňava) a bol jej hybnou silou v prieskume, kde pracoval aj ako streľmajster. Má neobyčajnú zásluhu na objave Krásnohorskej jaskyne a do konca svojho života sa zúčastňovsl na prieskume vyvieračky Hučiaca v Kunovej Teplici. Autor odborných článkov v slovenskej tlači, najmä v časopise Krásy Slovenska. Brčková sieň v Gombaseckej jaskyni nesie jeho meno. V roku 1973 mu bolo in memoriam udelené najvyššie ocenenie speleologického kongresu 1973 za objav Gombaseckej jaskyne. - MM-
Študoval na VŠT v Bratislave. Do Tisovca prišiel v roku 1951, kde bol pedagógom a v r. 1954 – 1970 riaditeľom tamojšej hutníckej priemyslovky, potom pracoval v ZŤS v Tisovci. V r. 1951 bol zakladateľ Oblastnej jaskyniarskej skupiny č. 6 v Tisovci, ktorú viedol 41 rokov. Táto skupina objavila najväčšie jaskyne na Muránskej planine a v Tisovskom krase. Súbežne s prieskumom krasu a jaskýň prebiehala aj dokumentačná činnosť, pod jeho vedením sa vyhotovovali Katastre krasových javov, neskôr Identifikačné karty jaskýň, fotodokumentácia a mapová dokumentácia. V rámci propagácie a ochrany krasu uskutočňoval prednášky a exkurzie pre miestne školy, záujmové krúžky a verejnosť. Významná je tiež jeho publikačná činnosť v odborných časopisoch a periodikách, ako aj v iných médiách (rozhlas, televízia). Bol aj autorom kníh s tematikou ochrany prírody a jaskyniarstva – Rimavskou a Muránskou dolinou – Gemerské a Veporské rudohorie (1956) a Za svetlom karbidky (1969). - MM-
Venovala sa osvetovej práci, zdôrazňovala potrebu vzdelávania slovenských žien, propagovala slovenskú tlač a spisbu, bojovala proti alkoholizmu, podporovala slovenské vzdelávacie ústavy. Vydala sa za Tisovčana advokáta Juraja Daxnera (1811 – 1880), ktorý spravoval daxnerovský majetok v Tisovci a spoločne sa venovali hospodáreniu na rodinnom statku v Tisovci. Mali dvoch synov Samuela (1856), budúceho významného advokáta a politika, a Jána (1860). Patrónka gymnázia v Revúcej, poočas celých 12 rokov jeho existencie pravidelne z ich kúrie odchádzali vozy naplnené potravinami pre alumneum. V časopisoch Dennica, Slovenský domový kalendár, Slovenské listy, Obzor, Priateľ dietok publikovala mravoučné poviedky a osvetové články. Jej články, týkajúce sa vedenia domácnosti a chodu kuchyne pravidelne zaraďovala Terézia Vansová do Dennice. V literárnej tvorbe ju ovplyvnila najmä Božena Němcová, s ktorou udržiavala písomné i osobné styky. - MM-