ktorá plne uplatňuje svoje bohaté skúsenosti získané praxou vyučujúcej, ako aj kuchárskej v studenej kuchyni. Vie poradiť, pomôcť a mnohých tiež odbremeniť od starostí spojených s prípravou pokrmov studenej kuchyne. Stačilo ju len požiadať o rozhovor.
Ako som v úvode prezradila, okrem dráhy učiteľskej si si zamilovala aj studenú kuchyňu. Kedy si začala uvažovať, resp. kedy si sa rozhodla venovať sa aj tejto oblasti?
- Keď som ako majsterka odborného výcviku pre predavačov a obchodných pracovníkov pracovala na SOU v Nižnej Slanej, vedenie školy sa rozhodlo otvoriť školskú reštauráciu. Pri príprave a prevádzke som sa podieľala aj ja. Bolo potrebné urobiť si výučný list kuchár - čašník, a potom spolu so skúsenými odbornými učiteľkami
a majsterkami OV som pripravovala rôzne akcie a recepcie. Pripravovali sme svadby a mnohé slávnostné recepcie (obsluhovala som aj ministrov ☺). Postupne som sa zdokonaľovala pri príprave slávnostných tabúľ a inšpirovala sa prípravou studených mís od našich majsteriek. Ako majsterka som cestovala za žiakmi, ktorí boli na odbornom výcviku v rôznych predajniach. Aj u Janky Ciberajovej, s ktorou som začala spolupracovať práve v jej prevádzke Espesso Oáza (kde je aj v súčasnosti zazmluvnená), pripravili sme niekoľko akcií pre deti, ale aj dospelých. Tu niekde som začala pripravovať svoje prvé misy – studenú kuchyňu, ktoré boli jednoduché, väčšinou zeleninovo-šunkovo-syrové. Neskôr, na základe požiadaviek, som ich rozšírila o rôzne rolády, z ktorých najobľúbenejšie sú syrová, špenátová a bôčiková. Časom bol záujem o nátierky, potom o rôzne mäsá. A k tomu sa postupne pridali aj šaláty – zelerový, ryžový, cestovinový, cviklový a pod.
Studené pokrmy by mali byť chuťovo výraznejšie, pretože tu odpadáva pôsobenie tepla, ktoré vytvára u teplých jedlách aromatické látky a chuťovo ich dotvára.
- Ja osobne veľa konzervantov nepoužívam, na dochucovanie používam skôr rôzne koreniny, cesnak, cibuľu, pór a pod. Často sú podceňované suroviny, ktoré si dokážeme vypestovať sami a hľadáme rôzne hotové omáčky, či polotovary, ale práve využitím domácich zdrojov typických pre naše podnebie si vieme pripraviť tie najchutnejšie jedlá.
Keď chceme pripraviť dobrú omáčku, alebo čerstvý šalát, či dip a paštétu musia byť potraviny prvotriednej kvality. Vhodne a efektne nakrájať jednotlivé suroviny je tiež umením, to aby konečný produkt bol nielen chutný, ale aj vzhľadný.
- Samozrejme všetko je pripravované z čerstvých produktov, ktoré si zabezpečujem od rôznych dodávateľov. Pochopiteľne je dôležité správne skladovanie a manipulácia, či
príprava z daných potravín. Za roky praxe už mám vyskúšané po ktorých výrobkoch siahnuť (napr. pri syrovej roláde to musí byť eidam 45%, na bôčikovú roládu nikdy nekúpim pomleté mäso ochutené, paradoxne na zemiakový šalát nevyužívam zemiaky šalátové, ale konzumné). Pokiaľ by som si zabezpečila nekvalitné suroviny, nevedela by som pripraviť chuťovo, ale ani vzhľadovo kvalitné výrobky. Pokiaľ je výrobok z kvalitných surovín, nie je problém ani s krájaním.
Nie je jednoduchšieho a účinnejšieho prostriedku na docielenie štíhlej postavy, na získanie odolnosti proti chorobám z nachladenia, ale aj na bránenie sa proti únave, než je denne konzumovať zeleninu a ovocie.
- Mnohí sú presvedčení, že účinné lieky sa dajú kúpiť iba v lekárni. Ale práve v zelenine a ovocí sa skrýva množstvo účinných liečivých látok na najrôznejšie neduhy. Kombinácie látok, ktoré rastliny vyvinuli, aby sa chránili pred vplyvmi vonkajšieho prostredia, majú blahodarný vplyv na naše zdravie. Zelenina a ovocie sú pre človeka jedinými prirodzenými zdrojmi vitamínov, minerálov a ďalších dôležitých látok výživy. Aj ja som do svojej ponuky zahrnula zeleninové šaláty, ktoré zo začiatku mnohých prekvapili. Cviklový, zelerový, pórový, kapustový a pod. Ochutenie týchto šalátov môže byť nielen sýtou majonézou, ale aj jogurtom, kyslou smotanou. Podľa toho pri akej príležitosti je šalát pripravovaný. Pripravujem ich na oslavy, nie na diétu, takže ja dávam majonézu.
Veľmi mi v našich pokrmoch chýba ryba, pravdepodobne je málo žiadaná, aj napriek tomu, že by bola vhodná na tanieri po celý rok. Ponúkaš ju vo svojom receptári?
- Ryby som ešte nikdy nepripravovala na studené misy. Nie je o ne záujem, hoci spolu so zeleninou a ovocím patria medzi hlavné zložky našej výživy. Mohli by sme tu spomenúť vysoký obsah vitamínu D a jód, ktoré sú dôležité pri vývine kostí, či omega 3 a 6 mastných kyselín, čo pomáha pri kardiovaskulárnych ochoreniach, ale hlavne pri prevencii. Zasýtia, nepriberá sa z nich, sú vhodné pre diabetikov. Majú množstvo minerálnych látok, takže pri konzumácii rýb nie je potrebné doplňovať denné dávky umelými vitamínmi. Ja sama v okolí poznám pár ľudí, ktorí nemajú radi ryby a možno aj preto zatiaľ žiadna požiadavka na rybaciu misu neprišla.
Mala som možnosť vidieť a ochutnať Tvoje prevedenia niektorých slávnostných tabúľ, sú ukážkové.
Vždy je to o možnostiach, ale aj o konkrétnej udalosti. Rozlišujem o koho ide - dieťa, žena, muž, o akú oslavu ide a pre koho. Je neskutočne veľa kombinácií prípravy – farebnej, konzervatívnej, alebo povolím uzdu fantázii.
Skvelá aróma získaná dreveným uhlím, teplý letný večer, praskajúce drevo a rošt, ale hlavne ľudia, na ktorých nám záleží a s ktorými chceme byť - čo ponúkaš?
- Tu by som si ťažkú hlavu nerobila. Slanina, klobásky, krkovička a iné mäsá naložené v skvelých marinádach, veľa surovej zeleniny a na osvieženie určite ovocný šalát, ktorého základom je červený melón.
Čo sa žiada podotknúť? Nuž, že v našej obci máme človeka, ktorého opäť nemusíte hľadať ďaleko, je tu a nevie povedať nie. Príprava studenej kuchyne je pre ňu koníčkom, aj preto niekedy ráno vstáva o štvrtej hodine, pretože je zamestnaná. To o nej vedia v našom okrese, a teraz už aj my v Gemerskej Polome. Verím, že mnohé jej nápady budú pre nás inšpirujúce a doma čo-to, šikovné gazdinky zužitkujú. Viac informácií a pohľadov na jej prácu nájdete na webovej stránke obce www.gemerskapoloma.sk, sekcia: inzercia-miestni podnikatelia - studená kuchyňa - Alena Grešková.
Tu je pár najobľúbenejších r e c e p t o v:
|
SYROVÁ ROLÁDA Potrebujeme: 35 dkg syra eidam v celosti, 15 dkg šunky + 15 dkg šunky, 10 dkg diétnej salámy, (ja dávam 40dg dietnej salámy) 125g masla, 4 trojuholníky karičky, 2 vajíčka natvrdo, 1 cibuľa, soľ, pažítka, petržlenová vňať Postup: Syr v mikroténovom sáčku dáme do vriacej vody (ja dávam do sáčku č.3, čo dávam do mrazničky). Zmäknutý vláčny syr na doske vyvaľkáme (v sáčku). Sáčok rozrežeme. Na syr uložíme plátky šunky. Karičku rozmiešame s maslom, pridáme pokrájanú šunku, salámu, vajíčka, cibuľu, vňať, dochutíme soľou. Plnku natrieme na vyvaľkaný syr so šunkou a zvinieme. Zabalíme do alobalu (ja dávam do rozstrihnutého sáčku) a vložíme do chladničky aspoň na 2 hodiny. Krájame na rezy. |
|
||||||||
|
|
|
Teším sa, že pre mnohých jej misy boli inšpiráciou a na základe fotiek si doma urobili pohostenie pre svoje návštevy.
FOTOGALÉRIA
































Zmaturoval na Vyššej hospodárskej škole v Košiciach, pokračoval na Vojenskej akadémii v Hraniciach a na Vysokej vojenskej škole v Bratislave. Plnil vojenské rozkazy v Charkove, v Banskej Bystrici a v Bratislave. V r. 1944 sa stal vedúcim oddelenia na Vojenskom ústredí v Banskej Bystrici a pripravoval zapojenie slovenskej armády do SNP, bol vymenovaný za náčelníka štábu Veliteľstva 1. čs. armády na Slovensku.
Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici a na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Ako lekár pôsobil v Košiciach, potom bol obvodným lekárom na rôznych miestach. Od r. 1965 bol obvodným lekárom v Lenartovciach. Bol činný aj literárne. Poviedky publikoval v periodikách Ľud, Svet, Život, Pravda, Práca, Roháč a v zborníku Zvítanie. Posmrtne mu vyšla zbierka sci-fi poviedok 
Študoval na gymnáziu v Rimavskej Sobote a na ČVUT v Prahe. Do roku 1944 pracoval v Továrni na káble v Bratislave. Zapojil sa do ilegálneho protifašistického hnutia, podieľal sa na prípravách SNP v Tisovci, po jeho vypuknutí člen povstaleckej SNR, zástupca povereníka verejných prác, osvetový dôstojník 1. čs. armády na Slovensku. Po oslobodení pôsobil na Povereníctve priemyslu a obchodu v Košiciach, od r. 1963 bol ministrom priemyslu a stavebníctva. Bol vedúci kancelárie SNR a vedúci odboru Ústavu ekonomiky a organizácie stavebníctva v Bratislave. V Tisovci pomohol pri výstavbe novej budovy základnej školy a pamätníka Dr. Vladimíra Clementisa. Je autorom mnohých štúdií, prejavov a článkov z problematiky obnovy národného hospodárstva, industrializácie, stavebníctva a ekonomiky riadenia.
V rokoch 1826 – 1829 študoval na gymnáziu v Rožňave, potom študoval teológiu v Prešove, v Bratislave a vo Viedni. Pôsobilako farár v Liptovskom Mikuláši. Bol popredný reprezentant slovenského národného hnutia v 19. storočí, vedúca osobnosť generácie štúrovcov. Vyšiel s návrhom vydávať pre slovenský ľud poučné a náučné časopisy. Mal podstatný podiel na Prosbopise liptovského seniorátu o znovuzriadenie Katedry reči a literatúry českoslovanskej na lýceu v Bratislave. Bol najbližším spolupracovníkom Ľ. Štúra a J. M. Hurbana v snahách o organizovanosť slovenského národného hnutia. Podieľal sa na kodifikácii stredoslovenčiny ako celonárodného spisovného jazyka a na založení kultúrno-politického spolku Tatrín. Vydal brožúru Dobruo slovo Slovákom, súcim na slovo, proklamáciu Hlas k národu slovenskému a iné. Jeho hlavné literárne diela vznikli v porevolučných rokoch.
V Ratkovej prežil detstvo a v roku 1957 tu ukončil základné vzdelanie. Po maturite na JSŠ v Moldave nad Bodvou študoval v rokoch 1960 – 1965 ruský jazyk a históriu na Filozofickej fakulte Univerzity P. J. Šafárika v Prešove. Celý život pracoval v v Historickom ústave SAV v Bratislave, bol členom vo vedeckej organizácii Slovensko – maďarská komisia historikov. V práci sa orientoval na výskum obdobia druhej polovice 19. storočia, resp. prelomu 19. a 20. storočia, predovšetkým na politické a kultúrne dejiny Slovenska v uhorskom kontexte v epoche dualizmu. Rovnako ho zaujímali aj cirkevné dejiny slovenských evanjelikov. Jeho výskumná a publikačná činnosť je veľmi bohatá, napísal množstvo odborných a vedeckých článkov a štúdií v rôznych monografiách, zborníkoch, periodikách, venoval sa aj mnohým osobnostiam našich národných dejín.
Od r. 1926 pracoval ako stavbyvedúci na Slovensku, zúčastnil sa na rekonštrukcii mostov a ciest v okolí Brezna, Červenej Skaly, Tisovca a Revúcej, v r. 1949 – 1954 pôsobil v Dobšinej ako úsekový vedúci a hlavný inžinier stavby prečerpávacej vodnej elektrárne – hydrocentrály, potom riaditeľ Trate družby, od r. 1956 Inžinierskych stavieb v Košiciach. Spolupracovník ilegálneho protifašistického odboja v SNP, ako člen útvaru technickej pohotovosti povstaleckej armády viedol výstavbu vojenského letiska Rohozná pri Brezne. V r. 1955 bol vyznamenaný Radom práce.
Po maturite v Rožňave študoval na Filozofickej fakulte Slovenskej univerzity. Pôsobil na Gymnáziu v Revúcej, na Učiteľskej akadémii v Bratislave, na Telovýchovnom ústave Pedagogickej fakulty SU, kde vyučoval športové hry, participoval aj na výučbe korčuľovania a lyžovania a viedol semináre zo športovej psychológie. V r. 1960 sa stal vedúcim Katedry teórie a metodiky hier na ITVŠ UK v Bratislave (neskôr FTVŠ), kde vykonával tiež funkciu prodekana. Bol jedným zo zakladajúcich členov TJ Slávia UK a zakladateľom i trénerom jej volejbalového oddielu, s ktorým získal v r. 1966 prvý titul majstra ČSSR. Publikoval v športových časopisoch a je autor knižných publikácií a vysokoškolských učebníc –
Do USA odišiel v roku 1909, kde neskoršie študoval teológiu. V júni 1921 bol inštalovaný za farára Slovenskej evanjelickej cirkvi v Akrone a Barbetone v štáte Ohio, neskôr pôsobil v Evanjelickom zväze v Johnstowne a v Michigane. V slovenských cirkevných zboroch zakladal rôzne spolky, skupiny a potom v nich pôsobil v národnom duchu: v nedeľnej škole, v ženskom i mužskom pomocnom spolku. Založil aj detský spevokol, pôsobil v divadelnom klube, v luteránskej lige, založil a dirigoval cirkevný orchester. Bol aktívny aj na poli občianskom, literárnom a politickom, bol plodným publicistom, písal i poéziu. V júni 1970 navštívil Maticu slovenskú v Martine. V evanjelickom kostole v Rejdovej sa konali v dňoch 24. – 26.8.2007 spomienkové slávnosti pri príležitosti jeho 111. výročia narodenia.
Od tohto roku vystupovala v Ľudovej opere a od roku 1915 bola členkou Štátnej opery v Budapešti. Bola poprednou interpretkou operných postáv vo svojom žánri (alt) a interpretkou piesní a oratórií. Často hosťovala v zahraničí na všetkých popredných európskych operných scénach. Ako stúpenkyňa pokrokového hnutia pravidelne vystupovala na kultúrnych podujatiach pre robotníkov. Zaslúžila sa o propagáciu diel B. Bartóka a Z. Kodálya.
Krátko učila a od päťdesiatych rokov pôsobila v Okresnej knižnici v Rožňave, kde založila odbor regionálnej literatúry a spracovala bibliografiu osobností spätých s Rožňavou, ktorá vyšla i knižne. Od sedemdesiatych rokov pracovala v Štátnom okresnom archíve v Brzotíne. Tu spracovala stredoveké a časť novovekých archiválií o Rožňave, včítane katalógov. Zvýšenú pozornosť venovala remeselníctvu a dejinám lekárstva a lekárnictva, popísala aj históriu vzniku rožňavského dobrovoľného hasičského zboru.
Študoval na polytechnike v Grazi a v Karlsruhe, na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Banský a hutnícky odborník, autor početných posudkov pre súkromné banské spoločnosti o využití uhoľných a rudných ložísk. 26 rokov pôsobil ako banský a hutnícky správca v Brzotíne, neskôr v železničiarskej úč. spol. Union vo Zvolene. Písal o ložiskách železnej rudy v okolí Rožňavy, o mangánových rudách v Čučme a Betliari, o oloveno-zinkových ložiskách v Ardove, o výskyte chromitu v Tibe pri Plešivci, spracoval históriu antimónových a železorudných baní pri Rožňave a erárnych baní v Tisovci. Jeho najvýznamnejšim dielom je súpis lokalít s výskytmi železnej rudy, vypracovaný z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti (1880). Prispieval do odborných časopisov.
Po štúdiách na gymnáziu v Rimavskej Sobote a Levoči študoval teológiu a právo v Prešove. Po celý život pôsobil v Revúcej: ako profesor na Prvom slovenskom gymnáziu, po jeho zatvorení ako advokát, neskôr profesor a správca na Čs. štátnom reálnom gymnáziu, kde zriadil Spolok pre podporovanie nemajetných študentov, napokon ako verejný notár. Bol členom ústredia Slovenskej národnej strany a pracoval v evanjelickom cirkevnom zbore. Patril k tvorcom národnej koncepcie dejín Slovenska, bol zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti a popredný predstaviteľ národného a kultúrneho života v Gemeri. Sústavne sa venoval štúdiu histórie, spracoval monografie významných osobností slovenského národného života, je autorom mnohých historických a miestopisných článkov o Gemeri. Vydal historické práce
Študoval na gymnáziu a učiteľskom ústave v Revúcej. Pôsobil ako učiteľ v Drienčanoch, Kyjaticiach, Jelšave (tu z jeho triedy vyšla botanička Izabela Textorisová), vo Vyšnej Slanej, naposledy v Tisovci. Pracoval aj ako správca v tlačiarni Karola Salvu v Ružomberku a ako kustód v SNM Martine. Bol významným botanikom, kultúrnym a múzejným pracovníkom a redaktorem, venoval sa aj meteorológii a astronómii, bol zakladateľom organizovanej turistiky v Tisovci, bol aj členom spevokolu Tatran v Liptovskom Mikuláši. Najväčší úspech dosiahol v botanike. Objavil lokality viacerých rastlinných druhov v Tatrách a v okolí Tisovca. Písal odborné botanické články, zhotovil 200 botanických hesiel pre vtedy pripravovaný náučný slovník. Vytvoril vlastný herbár, ktorý daroval Národnému múzeu v Martine (vyše 5000 položiek) a menší herbár daroval meštianskej škole v Tisovci. Na vrchu Tŕstie je umiestnená jeho pamätná tabuľa (1930).